odobriť dok. uznať za dobré, schváliť: o-la všetko, čo urobil, o. návrh;
nedok. odobrovať
odobriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok.
odobrenie -nia -ní s. i admin. (i od koho, od čoho) ▶ (úradný) súhlas, ktorým sa niečo povoľuje al. schvaľuje: o. od ministra, od primátora; o. investora; dodatočné o. už podpísanej a platnej zmluvy; návrh na zvýšenie dôchodkov potrebuje politické o.; starosta mestskej časti má viaceré odobrenia na výstavbu obchodného centra; pri získavaní stavebného povolenia zabralo veľa času zháňanie potrebných odobrení; čo sa týka vašej žiadosti, máte moje o. ▷ ↗ i odobriť
odobriť -rí -ria -ri! -ril -riac -rený -renie dok. i admin. (čo) ▶ (úradne) prejaviť súhlas, ktorým sa niečo povoľuje al. schvaľuje; uznať za dobré: o. návrh, plán; zápisnicu musí ešte o. volebná komisia; poslanci jednohlasne odobrili rozhodnutie predsedu parlamentu; vyjadril svoje odobrenie nemým zahmkaním [J. Lenčo]; Vláda odobrila rozdelenie finančných prostriedkov pre rezort výstavby. [Sme 1997] ▷ nedok. ↗ odobrovať
odobrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. i admin. (čo) ▶ (úradne) prejavovať súhlas, ktorým sa niečo povoľuje al. schvaľuje; uznávať za dobré: o. nápady; platnosť rozhodnutia odobruje starosta; výbor vyhlásil, že návrh programu schôdze odobruje; Už počas vysielania ju [inscenáciu] odobrovali uznanlivými poznámkami [...]. [P. Jaroš]; Zažiadalo sa mu prostoty, uspokojujúcej a odobrujúcej ľudskej prirodzenosti. [J. Beňo] ▷ dok. ↗ odobriť
odobriť p. schváliť
schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s ním • odobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postup • prijať • akceptovať: parlament prijal, akceptoval zákon • odhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovali • admin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasili • ratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiť • kniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval • odb.: kolaudovať • skolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)
odobriť, -í, -ia dok. (čo) uznať za dobré, schváliť: Príde s celou rodinou pozrieť a odobriť výber syna. (Tim.) Bola by odobrila všetko, čokoľvek urobil, lebo ho rada videla. (Kuk.) odobrovať, -uje, -ujú
odobriť dok. uznať za dobré, schváliť: Aj mama mu sobáž odobrila (Mošovce MAR)
odobratý [odo-, ode-] príd 1. vzatý, rozobraný: niny odebratich luk polowicu slobodne wimenit se dopusti (S. ĽUPČA 1779) 2. z ktorého niečo chýba: prigata masla dježa malicžko odobrata, wssak potom skrze p. fogta doložena (ŽILINA 1689) odobriť dk čo uznať za dobré niečo: L. odobrený byť čoho byť oslobodený od niečoho, zbavený niečoho: jezdliže by pak niektereho mistra syn mistrowu dceru aneb mistrovu vzal, ten ma celeho leggeltu odobreny byti (B. BYSTRICA 1617 CM)