Slovenské slovníky

odoberať sa, zastaráv. odberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočňovať odchod (na isté miesto), odchádzať, brať sa; syn. poberať sa: vidím, ako sa odoberá k pokladni kúpiť si lístok; po dlhej ceste sa odoberáme k moru na pláže; pomaly sme sa odoberali k autobusu; lastovičky v húfoch sadajú na elektrické drôty, odoberajú sa od svojich hniezdisk; pren. leto [...] sa pomaly odberá a jeseň kradmo sa hlási k svojmu právu [I. Kadlečík]
2. (na čo/s neurčitkom) ▶ robiť prípravy na zmenu, ktorá sa má uskutočniť v (najbližšej) budúcnosti, chystať sa; syn. poberať sa: o. sa spať; medveď sa odoberá na zimný spánok; Keď sa starý Blef odoberal na dôchodok, nezabudol svoje príbuzenstvo oboznámiť so svojimi plánmi. [P. Macsovszky]
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozchádzať s niekým, lúčiť sa: o. sa od matky, od otca; o. sa od rodiny; vstal a začal sa o.; Odoberali sa doobeda pred domovou bránou na rušnom námestí. Buď dobrý, Šebastián, ja tiež budem dobrá. [A. Hykisch]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonávať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, lúčiť sa: regrúti sa odoberali pri muzike; [...] a tak mi je ustavične pred očami, ako šiel na tú vojnu, cez dedinu šli, s každým sa odberali. [A. Habovštiak]; Po večeri sa mladucha odberá s veľkým plačom (aby vraj kravy dobre dojili) od svojich rodičov. [J. Fekete]
▷ dok. ↗ odobrať sa

odoberať, zastaráv. odberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ brať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: o. z mlieka smotanu; o. včelám med; z kačacieho mäsa počas pečenia odoberajte tuk; šťavu, ktorú pustí kapusta natlačená v sude, treba o. hrnčekom; z cesta odoberáme menšie kúsky a rozvaľkáme ich na pomúčenej doske; Nákladné auto s veľkou lyžicou po kúskoch odoberá z masy snehu pred sebou, aby sa po ceste k chate dalo znovu chodiť. [Sme 2009]; Najviac poškodzované sú tie [vodné toky], z ktorých prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk odoberajú vodu na zasnežovanie svahov. [PaR 2011]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ brať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, brať: o. tkanivo z tela darcu na histologické vyšetrenie; krv sa odoberá do sterilnej skúmavky; pri bolestiach hrdla sestra odoberá výter; hygienici pravidelne odoberajú vzorky vody z rieky; práv. americké úrady pri vstupe do krajiny odoberajú odtlačky prstov snímajú
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vyberať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: o. orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie; najčastejšie sa odoberá srdce, obličky, pľúca a pečeň; lekári mu odoberajú štep z bedrovej kosti
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbavovať vlastníctva, odnímať právo na niečo a pod.: o. cudzincom povolenie na pobyt; o. pracovníkovi osobný príplatok; policajt má právo o. zbraň; zemanom, ktorí sa stavali proti kráľovi, odberali majetky; v čase národnostného útlaku úrady odberali rodičom deti
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripravovať, oberať niekoho, niečo o niečo; zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), odčerpávať: chladnejšie teleso odoberá teplo teplejšiemu; tráva odoberá z pôdy živiny; tepelné čerpadlo odoberá teplo z okolitého prostredia a odovzdáva ho vode vo vykurovacom systéme; kúpeľ pokožke odoberá vlhkosť; strmší úsek mu odoberá sily; načisto mi to odoberá chuť pokračovať v práci; žiarlivosť mu odoberala životnú energiu
6. (čo) ▶ brať, prijímať niečo od niekoho, odniekiaľ a dávať inam, na iné miesto, preberať: na stavbe odoberal podávané tehly; Chlapi vidlami naberali seno a podávali hore na voz, kde ho odoberala Zuna, žena staršieho z bratov. [I. Pačutová]
7. (čo) ▶ byť predplatiteľom, predplácať si obyč. noviny, časopisy v papierovej al. elektronickej podobe: o. denníky; o. módny, motoristický časopis; tie noviny už nebude o.; odoberali sme zväzky z edície Kruh milovníkov poézie; zaviazali sa o. informácie z overeného zdroja získavať
8. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ pravidelne prijímať tovar al. využívať službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. elektrinu, plyn; o. víno od miestneho vinohradníka; stáli zákazníci odoberajú služby firmy; výrobky vlnárskeho kombinátu odberali mnohé konfekčné závody; pravidelne od nás odoberal tekvicové jadierka na ambulantný predaj; [...] pondelkové raňajky a piatkové večere odoberá iba tretina dievčat, ostatné sa náhlia na vlak alebo idú z vlaku rovno do školy a jedlo si nevyzdvihnú. [V. Švenková]
9. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získavať herný predmet a preberať tak hernú aktivitu: o. puk súperovi; hráč má dobrú fyzickú kondíciu a vyniká pri odoberaní lopty
10. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preverovať a uznávať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odvádzať: o. brancov na vojenčinu
▷ dok. k 1 – 6, 8 – 10 ↗ odobrať

odobrať -berie -berú odober! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok. 1. (čo (z čoho); z čoho) ▶ vziať isté množstvo, časť z niečoho, odniekiaľ na nejaký účel al. s cieľom zmenšenia, úbytku, zníženia pôvodného množstva, hmotnosti, veľkosti a pod.: z plnky, z mlieka odoberte päť lyžíc; vedci sa zaoberajú myšlienkou o. funkčné časti zo starých satelitov priamo na orbite; Z povrchu odoberieme penu a džem okamžite plníme do pripravených pohárov. [Pc 1999]
2. i odb. (čo (z čoho)) ▶ zobrať malé množstvo z niečoho, odniekiaľ na isté potreby, ciele, zistenia, vziať: o. chorému krv, moč; o. vzorku kože, pečene; gynekológ vám odoberie materiál na kultiváciu z krčka maternice; z jazera odoberú vzorky vody na zistenie toxicity v mieste výskytu siníc; práv. od osoby mladšej ako 12 rokov nemožno o. odtlačky prstov vziať
3. lek. (čo (z čoho)) ▶ (chirurgicky) vybrať niečo s cieľom odstrániť al. získať na ďalší výkon: pacientke museli o. vaječník, žlčník; darcovi odoberú kostnú dreň; liposukciou sa odoberie tuk z oblasti brucha; technológia umožňuje o. gény z jedného organizmu a preniesť ich do akéhokoľvek iného organizmu
4. ((komu) čo, koho) ▶ (z úradnej moci) zbaviť vlastníctva, odňať právo na niečo a pod.: o. osvedčenie, licenciu, titul; o. sociálne dávky; vodičovi na mieste odobrali vodičský preukaz; vzpieračovi odobrali medailu pre pozitívne dopingové testy; o. zajatcovi zbraň; dieťa odobrali matke a umiestnili ho do krízového centra; v nemocnici jej odobrali odev zobrali na úschovu; Šaty mi odobrala akási, vraj staničná, sestra. [A. Rákay]
5. (čo komu, čomu; čo z čoho) ▶ pripraviť, obrať niekoho, niečo o niečo; zbaviť niekoho niečoho (nehmotného), odčerpať: studený zábal odoberie teplo z povrchu tela; tréningy mu môžu o. veľa času a síl; Plný žalúdok mi odobral energiu a pocítila som únavu. [K. Gillerová]
6. (čo) ▶ vziať, prijať niečo od niekoho, odniekiaľ a dať inam, na iné miesto, prebrať: v hydinárskej prevádzke od nosníc denne odoberú 160 000 vajec; v zbernom dvore od vás odoberú zhruba 200 kg odpadu; Predajne elektroniky by mali pri kúpe spotrebiča od občana odobrať jeho pôvodný, opotrebovaný. [Sme 2009]
7. i ekon. (čo (od koho, od čoho)) ▶ prijať tovar al. využiť službu ako právnická al. fyzická osoba na základe objednávky, resp. dohody ako spotrebiteľ, klient: o. objednaný tovar; platiť za odobraté teplo; kupec za vydražené obrazy nezaplatil a neodobral si ich; kupujúci je povinný o. tlač v súlade s ustanoveniami zmluvy; [...] v súčasnosti už všetky papierenské firmy pracujú na plné kapacity a v tomto roku plánujú odobrať od dodávateľov podobné množstvá ako v minulosti. [HN 2009]
8. šport. (čo (komu)) ▶ (v loptových športoch, v ľadovom hokeji a pod.) získať herný predmet a prebrať tak hernú aktivitu: vie dobre o. loptu, hrá skvele; nenápadným spôsobom sa priblíži k súperovi a odoberie mu puk
9. hovor. zastaráv. (koho) ▶ preveriť a uznať (obyč. muža) za schopného vojenskej služby, odviesť: o. mladíkov na vojenčinu; pre zmrzačený prst ho za vojaka neodobrali; Odobrali ma, hybaj na front. [P. Jaroš]; Viac ma už k vojsku neodoberú. [L. Ballek]
◘ fraz. odobrať niekomu slovo neumožniť niekomu ďalej hovoriť, rečniť na nejakom fóre
▷ nedok. ↗ odoberať, odberať

odobrať sa -berie sa -berú sa odober sa! -bral sa -berúc sa -branie sa/-bratie sa dok. 1. (kam; odkiaľ) ▶ (práve) uskutočniť odchod (na isté miesto), odísť; syn. pobrať sa: o. sa do mesta, do kina; delegácia sa odobrala na slávnostný obed; svadobní hostia sa odobrali do izieb; súd sa odobral zo súdnej siene, že sa poradí; [...] keďže Jano iba táral a nič nenavrhoval, uzimená dáma sa odobrala domov. [R. Sloboda]
2. (na čo/s neurčitkom; kam) ▶ uskutočniť zmenu v porovnaní s predchádzajúcou činnosťou al. spôsobom života; syn. pobrať sa: o. sa spať; o. sa do dôchodku, na dôchodok; svište sa odobrali na zimný spánok; odobral sa na krátku siestu; odmietol sa zúčastňovať na straníckom živote a odobral sa do ústrania
3. (od koho, od čoho; ø) ▶ priateľsky, s prejavom náklonnosti, úcty a pod. sa rozísť s niekým, rozlúčiť sa: odobral sa od neho, že si potrebuje oddýchnuť; s úsmevom sa odobrala od veselej spoločnosti; Však už idem, aby ste sa mohli osamote odobrať. [K. Lazarová]; S tým sa odobral od sedliaka, nasadol do koča a uháňal svojou cestou. [A. Habovštiak]
4. etnogr. (od koho; ø) ▶ vykonať obrad odobierky, lúčenia sa s rodinou, s priateľmi pred svadbou al. pred odchodom na vojenčinu, rozlúčiť sa: ženích sa odobral od svojich rodičov, bratov, sestier a vydal sa za nevestou; spevácka skupina uvedie hudobné pásmo o zverbovaní regrútov na vojnu a odobraní sa
◘ fraz. zjemn. odobrať sa na večnosť/na pravdu Božiu/na pokoj zomrieť
▷ nedok. ↗ odoberať sa, odberať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmi • odobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domov • odporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť sa • odpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohu • opustiť • zanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatej • expr.: odtrhnúť sa • odštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasu • odčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom

odobrať sa 1. vzdialiť sa z istého miesta (obyč. za istým cieľom) • pobrať sa • ísť: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, išli navštíviť známych • vybrať sa • vydať sa • vychystať sa • vypraviť sa • vystrojiť sa (po istých prípravách): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekárovi

2. p. odlúčiť sa

odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziať • zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej • zbaviť • pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho • pripraviť • priniesť • priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život • obrať • kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie • kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň • skonfiškovať • zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok • pobrať • poodoberať • kniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti • zúžiť • zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse • expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku • zobrať • vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka • odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí • poodoberať • pouberať • pobrať • pozberať • poodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2

odviesť 1. vedením odpraviť, dopraviť na iné miesto (človeka al. zviera) • zaviesť: odviesť, zaviesť prváka do školy; odviesť psíka na retiazke • eskortovať (odviesť pod vojenskou strážou): eskortovať trestancov • expr. odvliecť (obyč. násilím): odvliekli deti od rodičov • hovor. zastar.: odšikovať • zašikovať: odšikovať väzňov; zašikovať statok na pašu

2. uznať za schopného vojenskej služby • zobrať • vziať • hovor. odobrať: mládenca neodviedli, nevzali, neodobrali

3. p. odvábiť, odvrátiť 1 4. p. odovzdať 1 5. p. odraziť 1

pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

rozlúčiť sa 1. vzdialiť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. s pozdravom • rozísť sa: rozlúčili sa, rozišli sa pred domom • odobrať sa • pobrať sa: odobrala sa od rodičov; rýchlo sa pobral • zastar. rozžehnať sa: rozžehnal sa s rodinou • poodoberať sa • poodberať sa • porozchádzať sa (postupne sa rozlúčiť s viacerými osobami) • fraz. dať zbohom (niekomu, niečomu)

2. p. zanechať 2

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

odobrať, -berie, -berú dok.

1. (čo čomu, komu, koho komu) vziať, odňať: o. pôde živiny; Chladná rosička ľahko (kvietku) život odoberie. (Botto) Na ceste ich zastavili a odobrali im, čo mali. (Al.) I ženu mi ten zloduch odobral. (Jégé); pren. Utrápený tón v jej hlase odobral mu reč (Bod.) spôsobil, že prestal hovoriť.

2. (čo, čo komu) vziať z niečoho isté množstvo, trochu: o. trochu múky, o. darcovi krv;

3. (čo) prevziať, prebrať: o. depešu, o. cestovné lístky; Mladý Čabrda odobral peniaze. (Taj.)

4. hovor. (koho) uznať za spôsobilého pre vojenskú službu: Miša v náhradnej asentírke odobrali. (Rys.) Ilčička počula, že jej syna odobrali. (Urb.);

nedok. odoberať

odobrať sa -berie, -berú dok.

1. (kam) pobrať sa, odísť: Stanislav po matúre sa odobral na univerzitu. (Vaj.) Stráže sa odobrali na svoje miesto. (Urb.)

● hovor. o. sa na večnosť, na pokoj zomrieť;

2. (od koho i bezpredm.) rozlúčiť sa: Matej šiel k najbližšej rodine, odobrať sa. (Kuk.) Od Zuzky sa len tak napochytre odobral. (Laz.);

nedok. odoberať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

odobrať dok.
1. csl vziať, zobrať isté množstvo, ubrať: Mara odobrala štvrtačku raži (Bystrička MAR); Odoberem do tochto hrnca a dán na šporhét (Pukanec LVI); Z múki trochu odobrala (Návojovce TOP); Pri tem presováňí, kebi teda neodebrau̯ to víno, to bi biu̯o vibiehu̯o (Mokrý Háj SKA); S totej šľivčanki odobere do veľkoho harčka (Brezina TRB)
L. odobrat (prsia) (Kunova Teplica ROŽ) - prestať dojčiť dieťa
2. csl vziať preč, zobrať: Oprasila šesnádz a ňímala iba dvanác ceckou, miseli prasťe poďeľiťi, ene odobrali, druhej taňiesľi pod ňu (Čelovce MK); A ho chiťiľi, koňe mu odobraľi a biľi (Slovany MAR); Skovaného zajáca kríčku Jano odebrál a uchodel preč (Trenč. Závada TRČ); Co buľi po dva kravi, źem odobraľi (Sobrance)
L. frajerku mu odobrau̯ (Sobrance) - odvábil, prebral; ľig mi boľejzdz odebral (Stankovce TRB) - pomohol od bolesti; dala sebe dzecko odebrac (Hradisko SAB) - bola na interrupcii
3. strsl, zsl (úradne) prevziať, prebrať (tovar, materiál ap.): Keď mu len na jednu lopatku chíbalo, už mu komisár tú hŕpku ňeodebrau̯ (Bysterec DK); Kím séha nebula dobrá, dotodi drevo neodobrali (Mikolčany REV); Lesní nescél hotové drevo odebrat, že sú metroch fúgi nechané (Trenč. Závada TRČ)
4. strsl, zsl uznať za schopného vykonávať vojenskú službu, odviesť: Kod ma odobraľi za vojáka, ako takí regrúd narukovau̯ som do Lučenca (V. Lom MK); Ani po druhé asentírke ho neodobrali za voja̋ka (Slavoška ROŽ); Odobraľi ho za vojaka (Sklabiňa MAR); Ňeodobraľi ma, lebo ma jus tode lámalo v ruki (Poltár RS); Potom náz odebrali za vojákof (Čataj MOD)
5. podľa povery čarami pripraviť niekoho o niečo, urieknuť: Vipráviať nemohu̯a, lebo í krsná maci odebrau̯a reč (Jablonové MAL); Ket śe krava oceľila a dachto prišol daco požičic, ta hutoriľi, že odebral mľiko (Dl. Lúka BAR)
F. zmizlo, jak kebi odebral (Fintice PRE) - akoby zázrakom, nepochopiteľne
6. urobiť odobierku, rozlúčku nevesty s najbližšími v deň sobáša: Jaj, čo sa toho do rana naspievale, kím mladú ňevestu odobrale aj ot susedov (Čelovce MK); Starejší vinšovau̯, odobrau̯ ňevestu od roďičou a išlo sa na sobáš (Lišov KRU)
7. urobiť fotografiu niekoho, odfotografovať: No, to je moja svokra, je odobraná se mňou (Nemecká BRE); Noľem odeberce i nas (Torysa SAB); Buľi zme śe dadz odebrac, bo naz do Ameriki pitaju, že jag vipatrame (Letanovce SNV); ďeťi na fotku odobrať (Ležiachov MAR)

odobrať sa dok.
1. csl pobrať sa preč, odísť: Pret sobášom bola odobierka a poton sa svadobňíci odobraľi na sobáž do kostola (Lešť MK); Ze tri dňi pobol doma a na štvrti sa už odebral (Zborov n. Bystr. KNM); Ja śe od vaz odberu, pujdu po śvece (Sobrance)
F. odobrať sa na otpočinok (Bodorová MAR) - zomrieť
2. strsl, zsl pozdraviť sa pri odchode, rozlúčiť sa: Išieu̯ vonka, že sa už iďe odobraď g roďičom (Val. Dubová DK); No a odobrau̯ sa ot šetkej roďinki a odišieu̯ (Paludza LM); Ani sa len ot staré mami neodebral, ag išól het (Roštár ROŽ); Pekňe sa odobraľi a odišľi (Ležiachov MAR); Iďeme sa odobraď o_ctarej mami (Návojovce TOP); Ten ma hledál, abi sa mohél ode mna odebrat (Kráľová MOD); A potem oficieri sa išli od mrtveho generala odebrať (Riečnica KNM); Čo son sa odebral od roďini, us sa zmrákalo (Dol. Súča TRČ)
F. odebral sa ot klučki (Bošáca TRČ) - odišiel bez pozdravu
3. obradne sa rozlúčiť s rodičmi (o neveste): Potom mladá paňi oblapí svoju mamku, odoberie sa (Hruštín NÁM); Jak sebe svatki i družički zaśpivaľi, išlo śe do mladej odobrac (Michalovce)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

odberať p. odobrať

odbrať p. odobrať

odobrať [odo-, ode-], odbrať dk
1. čo (komu od koho), koho komu (násilne) vziať niečo niekomu, dať preč od niekoho niečo: wzaly su na slobodneg czeste nassich rybarow, ktery w nassich wodach a grunthu lowily, a gim odobraly saczky (MOŠOVCE 1567 KL); Pawol Puchala sweho stryczneho bratra skrze dobrych lydy vpomynal a prosyl, aby mu zuplna a prawu polowiczu toho statku od neho neodobral (P. ĽUPČA 1578); wtom se ony za mogim chrptom pobily a pokrwawily, czo zmerkugicze, od nich sme z hudczom zbrogu odebraly (ILAVA 1648); služebnik pohanszky warowkini dyety z nasilim odebral a na wežu odnesl (PeP 1770); včilek pan s teho budinku mne Štofanak Ondera vyhania a luky mne odbere (ŠIROKÉ 1774 LP);
x. pren konyetz bude tedi, na osztatnyi szúdni dzeny, kásdich dobrich vséj bédi horkich szliz śalosztnoho plátsa, tsom odberú korunu vetsnoho śivota (HPS 1752)
L. takowa wodka čloweka a gine žigice opogi, o rozum priněse a bolesti hlawi čini, ba ano y we wetssem užiwani žiwot odbere (PR 18. st) usmrtí
2. čo komu, od koho lúpežne odcudziť niekomu niečo: však predce proti Almašu se (obvinený) oddal a tam jednemu ručnicu odebral a ozbigal (B. ŠTIAVNICA 1670 CM); ga som ho Swetkowicza Janossa zabyl a penyaze y z opaskom, kone dwa od neho som odebral (KRUPINA 1683-85); gesli nekteremu čloweku messtek z penazmi zlodegi a zli lude odeberu (MS 1758); zlodege, kdiss gedene nemagu, pastirom a owčarom wiziwnost odberu (HRANOVNICA 1782)
3. čo (z čoho), čo čomu vyberaním odstrániť odniekiaľ niečo von, zbaviť niečoho, vytiahnuť niečo: kolko rib wsseliyakych napada a odberie s kossa (K. N. MESTO 1690 E); rozeber ho (kopúna) a tlstoch odber s neho gako y čerewa (RT 17. st); od teg piwničky pod kaplu žrydlo sem dal odebratj; ktere drewa w celostj wytiahnutj se nemohly, nez mynary wnutry we weže porezatj a tak dolu znassetj musyly, wssak bez wsseckeg sskody a nesstiesty se odebralo (DUBNICA n. V. 1722); kitne nedrz medzj ginim owocim, lebo mu gegich wuny, wlastnosti odbereš docela; gestli chceš wekssj kwet miti, geden stopek zanehag, ostatne mu odber (PR 18. st)
4. (o peniazoch) čo od koho/z čoho vziať za niečo peniaze, prijať, prevziať nej. poplatok, vybrať: czo se pana Rafaela Nedeczkeho dotycze, oznamugi, že sme gemu zadnych peniz dlužni nezustali, neb odebral wsseczko y z vrokem; czo zustane od teho (sladu), ma se opatrit a s pocztom odebrat od hospodara (ŽILINA 1594; 1611); Czarhay Ysstwan prygal a odobral od podaných za brynzu f 124 d 56 (MOŠOVCE 1647); nech pod prisahu oznamy swedok, zdaly ag mimo tihto su wynohrady sedlaczke u nekterich panow, od kterich by panowy hory teg hornye prisluchalo, ale dawaty sa anebosto odbraty zameskalo (SOLČIANKY 1775)
L. o. počet, (richtárske) počty od koho adm prijať vyúčtovanie z hospodárenia niekoho: dwacateho dne pressince odebrany gest počet od mudreho muže N. roku tohoto zchazegjcyho rychtare (RUŽOMBEROK 1598); pre takowu gich premgenku dedinka negvecsu confuziu a skodu ma, nebo ani pocsti richtarske odobraty nemozu (RUDNO 1758)
5. (o vode) čo braním, podmývaním zmenšiť, odplaviť niečo: sigot z tim se rozširovala, že mnoho rolj z tegto stranj Wahu voda odebrala (ILAVA 1668); geden kus (zeme), totižto za tuto ryeku Bistriczu zkazila y precž odebrala woda (ŽILINA 1695); na ktere (zeme) sa guz wiczeg newisege, len toliko pol mericze, ponewadz Wach odebral 11/2 (BECKOV 1729)
6. čo od čoho ubrať z niečoho, odpočítať od niečoho: lyst wass sme prigaly, desek 200 a lat 500 že ste nam poslali, dali sme odebrati a toto psany misto quietantie mužete zadržati (TRENČÍN 1641); pod celú summu podpjss wrchnj položenj, to odeber od celég summy (LU 1775); gak ge ale (kozinka) uss daktera pokragana, nech mi teda sedem zlatich odoberu (KREMNICA 1797)
7. čo získať, nadobudnúť niečo: odsilame fl 27 skrze geho posla Walenta, ktery naši obligatoriu k rukam swym odbere (MOŠOVCE 1635 E); tzo rozumés na vetsném śivotu? Onú nyekonyetsnú radosztz i slávu, chtorú mi potém śivotze v nyebe odbereme (MCa 1750)
L. o. svedomie práv zhromaždiť svedeckými výpoveďami informácie o spornej veci: naposledy všeci obyvatele, ktery by jaku ponosu mel, misto inštancii do sl. stolice ohlasi sa u p. služneho, aby tim spišej svedomi se odebrat mohlo, čo se potomne skrze pana služneho slavnej stolici oznami (PRÍBOVCE 1765 CM); odoberať [ode-; -ie-, -í-], odberať [-e-, -ie-, -í-] ndk
1. k 1: stoličnemv lydu giž počaly zbrog odbirati (RUŽOMBEROK 1605); kdy sme sedely na lawce, pryssly negakowy lyde, chtegyce gym zbrogy odbyraty (BARDEJOV 1653); widjme, čo se dege y w nasse wlasti, totiž chramy že se odberali a zawreli (SP 1696); gemu y z vlasou geho pana Kassagowi prsty odberal (V. ČEPČÍN 1734)
L. Pan Bůh, ktery od nas takowich lidi prostredkem smrti časne odbera, rač zbuditi na potomne časy gjm podobnych (RUŽOMBEROK 1601) berieš život; mne neodbiraly retiazky na brane yako tebe (ZVOLEN 1644) (o uväznenom človekovi) prepúšťať z väzenia; prečzuo on geho krew od neho odbera (MARTIN 1734) siaha na príbuzného niekomu
2. čo, za čo preberať, prijímať, niečo (ako odplatu, odmenu): Joannes, syn mug, dluzen my ostawa sprawedliweho dluhu, czo odde mne pomalu odbiral, do sta f (ŽILINA 1617); accepto pecunias: odbjram penjze (KS 1763); to zbožja odpredaly společne a pengaze odberaly a nikda fatensa k tomu nepripustily (TURIEC 1773); odberam za to hanu a s toho ešťe wíceg ňelúbim učíťela (DS 1795)
L. (potomkovia) za neboheg panj Calisinsky swedomia byli odberaly na tu gjstu luku (MARTIN 1754) svedectvo vyberali; gako spolem na tým swetě zaslužili, tak spolem wečnu odplatu odbirat budu (KW 1775) o rozsudku; toto gest zagiste wsseckno mrhanj statku Pana nebeskeho, proto take bude nekdj za to prisnj počet odbiratj (CS 18. st) zodpovedať sa; o. počty, popis od koho adm preberať vyúčtovanie hospodárenia od niekoho: czasu teho, kdy se poczty odbyraly od ffoyta (ŽILINA 1599); censum ago: odbjrám popis, popisugem wladárstwi (KS 1763)
3. k 2: tito pak pani Ostrozithowia, jako bi Boha na neby a wrchnosti na zemi nebillo, gwaltownie nass chotár odberagu (LIPTOV 1644); (pán) jednym razom i vyše pet zlatych na vine prepije a v tom potom nasilne statky naše odbera, predava a za vino plati (DRIENČANY 1683 LP); wiropki w horach, ktere mi ze statkom koszarugeme, nam gich (mešťania) odbiragu (B. POTOK 1766); kterj cele kraginj odbjra, zdaliž wjtezem gmenowan bity ma (PT 1796)
4. k 4: jest take tu mlyn, z ktereho důchodky pan biskup bojnicky odbiera každý tyden quart. 2 (BOJNICE 1614 U2); ssafran a oktale vradnik abi sam odbiral a pod gistim počtem panu odewzdal (KRASŇANY 1665); na ratus pre panow, ktery penjze od limitowanych susedow odbyeraly, dano pywo den. 10 (ŽILINA 1712); decimo: desátý djl odbjrám, desátek wyberám (WU 1750); (fatens počul) že nechtela Geho Milost odberať od pywa warenia (peniaze) (L. MIKULÁŠ 1770)
L. o. clo, desiatok, dežmu adm vyberať, vyrubovať nej. poplatky na základe nároku: panu Mostickemu, kteri odbieral dežmu k panu ffogtowi, (dala sa) wečera (ŽILINA 1714); obylj tak gak Geho Gasnosti prisluchagjcy desatek odbjrati (PONIKY 1793); kdj sedel gednoho času (Matúš) na cle bez pochibi ohlidagice pocestnich, abj mohel clo odbjratj (CS 18. st)
5. k 5: luku, kteru voda Turgec odbera a pod breh prenassa (MARTIN 1696)
6. k 6: substrahowati znamená odbjrati; numeru pak temu, od kterehož odbjrass, wždycky 10 přidáwa (LU 1775)
7. (o rane) zapaľovať sa, hnisať, zbierať sa: kdy niekomu w hlawe odbiera (RTA 17. st)
8. komu čo, čomu zbavovať niekoho niečoho, niečo niečoho, odnímať niekomu účasť na niečom: tvoho Ducha svetoho, ode mnye ztrapenoho, nyeodbéraj (HPS 1752); sir wpoly stari swu masnosti a olegitu wlastnosti žaludka žeradlo zapira a tak ku odchodeni nestroweneho gidla cestu odbira uvoľňuje; slunce wlchkost geho (medu) wisussice, barwu zlatu odbira (PR 18. st); deonero: terchu odbiram (LD 18. st)
F. exauctoro: úrad berem, odbjrám, z úradu skládám (KS 1763) zbavujem funkcie; ona nelen wo Waczowe, ale y tuna po setkom meste weliku neuctu az posawat činy a poctiwost my odbera (S. ĽUPČA 1784) osočuje ma, utŕha mi na cti; (smrť) rowňe, kedi chce, kteremukolwek odbira tento časni wek (Pie 18. st náb) kráti pozemský život; odberávať frekv
1. čo (o treste) podriaďovávať sa niečomu: časom mňa Boh wislúchal, ale som častegsség odberáwala trestúnok (DS 1795)
2. k 4: Blaho Gyuro y ginj rychtárj sami penize porubne običeg mjwali odberawat (TURIEC 1724-44)
3. čo zbavúvať niekoho niečoho: do pawučiny zakrucena samo od sebe mucha sebe žiwot odberawa; poklad tento wynahradug (človekovi) wssickno to, ktere gemu ssčasliwost aneb ay natura nedopusstawa y odberáwa (SJ 1785; 1788); odobrať sa, odbrať sa dk
1. odkiaľ kam pobrať sa, odísť k niekomu, niekam: mladenecz w nasseg dediny v Valenta Chorwata messkagjcy, od nehož se poctiwe a slussne do Bistrican odebral (H. ŽDAŇA 1602); kdy som sa odebral do Dolnich Motessicz (P. LEHOTA 1625); sebe čloweka nagati chtel a tussim sobe y Gyura negal a odobral sa won z izbi (TURIEC 1746); abych aspon swug ziwot oslobodila, k mogim p. bratom sem se odebrala ((BOBROVNÍK) 1754); niekteri (poddaní) pod jinše panstvo se odobrali (ORAVA 1795 LP)
L. o. sa na cestu rozhodnúť sa niekam ísť: pred czasem dal na wedomy (dominus impensor), aby se ke dny dneyssymu k prawu dostawyly, ktery na czestu se odebraly a k prawu se nedostawyly (ILAVA 1638)
F. o. sa z (toh(o)to) sveta (údolia), z tohto plačlivého údolia, časného života, na večnosť, Pánu Bohu, z tohoto plačlivého údolia do nebeského príbytku, z tohoto sveta do nebeskej vlasti, na druhý svet zomrieť: Matthuss Cžicžmor gestli by se s tohto sweta skrze smrt časnu odebral (MARTIN 1597); pan Stephanus Sskoda s tehoto placliweho audoli do onochno prjbitku nebeskeho se odebral; že by W. O. manželka s tohoto sweta do nebeskeg wlasti se odebrala (RUŽOMBEROK 1601; 1613 E); citil som w sebe weliku tgasskost a bolest, ze musim s toho sweta gitj a tento swet opustitj a Panu Bohu memu se odebratj (N. MESTO n. V. 1647); pokogne na lůžku mezj prijtěly a známýmj uffame, že na druhy swet se odbereme (SK 1697); (sv. Vendelín) dussu w ruce Boha Otce poručice, s tohoto placliweho udolj odobral se (KT 1753); p. Rakssany Piter skrze smrt časom s tohoto sweta udolj se odebral (TURIEC 1759); ness že sa y s toho sweta (manželka) w dobreg wuoly od sweho manžela odebrala (L. MIKULÁŠ 1760); posledňe pak odeberíc sa na wečnosť, napomínal dom Varleta, bi nad smrťú swú ňežeľil; pre ňezhogitedlnosť ze sweta sa odebraťi musí (BR 1785); negsme ysti, o kterem čase zegdeme a odeberieme se s tohoto casneho ziwota (MK 18. st)
2. od koho rozlúčiť sa s niekým: odkudkolwek odchaziss, odebrat se nemeg za nehodne (KoB 1666); p. fararu czerouskymu, kdy se odebral, wyna y pywa fl 1 d 23 (KRUPINA 1684); (Mária) opet od wssech ženskych pohláw z polibenjm ljce se odebrala (ŽS 1764); neussel sem, ale sem se skutocsne odebral y od zeny (S. ĽUPČA 1781); odoberať sa, odberať sa [-be-, -bí-] ndk
1. k 1: kdy pan orgonysta na probu bul pryssol, na kelczik, kdy se domow odberal, na konye poslowy dalo se f 3 d 50 (ŠTÍTNIK 1647); kdi se czachi prikezowali a pani se odoberali, potrawa učinena fl 1 d 33 (ZVOLEN 1654); kdy se odbieral reverendus Emericus Csernák z residentie, dano Geho Milosti do cesty gedna jetrovicza jarabek (ŽILINA 1696); nasledugicy den odebera se král do swého palácu (VP 1764); má milá Zuzička, od tebe, mé milé srdce, teď dále se odbíram (ASL 1770-90)
L. kterykolwek nass saused od nas se ginde na obydleny odbyral, wyhostny list od nas se oddawal (ŽILINA 1602) sťahoval
F. o. sa z (tohoto) sveta, s týmto svetom umierať: kterak dobreg powestij matrona Dorotha Korczowa magicze se roku pomjnuleho 1618 s tohoto sweta odbjratj (ŽILINA 1619); mala sem syna splodeneho s poctiweho manželstwa od Chmelina Mykussa menem Ondrega, kterissto s timto swetom se odebiral (HRABOVKA 1726); silá ho (starého človeka) ze sveta se odbírať (BR 1785)
2. k 2: pan očym aj z matku syrot odbyragi se z domu syrot tich do Drasskowiec (TURIEC 1686); kdj se odbjeralj dwa missionary, ktery sem boly prissly na pomoc duchownu, dano f 34 d 10 (ŽILINA 1702); slissgal fatens od mnohich žgen, kdi se Nemczy odebraly, tgeto rečy (KRUPINA 1740); po temto sa počal Van Stiphout, René a tovariš cesti odebíraťi (BR 1785); odberať sa ndk
1. kam poberať sa, odchádzať niekam: potom jako pan Kawiczky powedel, že bi se od Matei Palucha chtel odberaty precz, nadto dawagy na dosvedczeny (D. ŠTUBŇA 1587 E); (pán) w tuto chwyly, nyneyssy czass to od nass wyhledawa a myety chcze, zebychme odsud se nykam nieodbyeraly ((OSTRIHOM) 1594) nevzďaľovali sa; wirozumel sem, že pan Küszegy pry dome mem mne hledal, chtjc na rečzj byti se mnu, neb se do filakowskeho statku odbjral (BUDATÍN 1615); draguonom Dallekorowym, na cestu kdy se odberaly, chlieb geden a penazy hotowych d 15 (sa dalo) (KRUPINA 1684); gaknahle (svedok) wirozumel, že to zastawene humno stroga pany susede ruczat, hnedky se odtud odberal a prečz odissiel (DRAŽKOVCE 1729)
2. od koho, od čoho, s čím lúčiť sa s niekým: kdy tolyko po gedneg holbe s namy wypyly wyna, odbyeraly se od nas pryetelsky esste ruku danym (NITRA 1654); Krystus se od swych milych učedlnjkuw odbiral a pekne gim naučenj dawal (SP 1696); kdy se komput sprawowal s furyrom, kdy se odberal s podstjwjm mestom, d 96 (dalo sa) (ŠTÍTNIK 1706); i od was, skaly, kterežto krik, narjkaňi meho zwučne gste nawraceli, se gjz odbjram (PT 1796)
L. o. sa s týmto (márnym) svetom, z toho(to) sveta, na druhý svet pripravovať sa na smrť, zomierať: když bychom se s tymto swetem lucžili a s nieho se odbyrali (BAg 1585); se gyž prawe odbirati a lučity s tymto marnym swetem musym (ŽILINA 1601); sedemnast tvrdich tolaru ta syrota odbyragicy se s toho sveta skrz smrt czasnu poručyl, aby na chram vyplatyly (VAJNORY 1656 E); ale týcho, pokogne na lůžku mezj prijtěly a znamýmj, uffame, že na druhy swet se odbereme (SK 1697); nebosstičky Csincsala Gyorgy z tohoto sweta se odberal (TURIEC 1775)
3. čo od čoho oddeľovať sa od niečoho: hrnec pristaw k ohnj az se wari (vypitvaný kopún), dokud se meso od kosti nebude odbierati (RT 17. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

odobrať:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

ich mozog sa odoberie ≈ leur cerveau est prélevé
musia odobrať a analyzovať ≈ doivent prélever et analyser
notifikovaný orgán, ktorý odoberie ≈ organisme notifié qui retire
odobrať a analyzovať vzorky ≈ prélever et analyser des échantillons
piatich rokov a odobral ≈ cinq ans et a
rybolov sa automaticky odoberie ≈ pêche est automatiquement retirée
sa odoberie a odváži ≈ est prélevé et pesé
zmeniť, nahradiť alebo odobrať ≈ modifier, remplacer ou retirer
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

členský štát odobrať a ≈ členský stát odebrat a
Figullu a odobrať sa ≈ Figully a odebrat se
hmotnosť a odobrať vzorky ≈ hmotnost a odebrat vzorky
Jula ochotne odobrala z ≈ Julka ochotně odlila z
kufor na chodník, odoberie ≈ kufr na chodník, odebere
odoberie mi časť igelitiek ≈ odebere mi část igelitek
odobrali Marka Habdžu, odobrali ≈ odobrali Marka Habdžu, odobrali
sa odoberie 25 g na ≈ se odebere 25 g na
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a odobral sa na ≈ and retired for the
a odobrať vzorky na ≈ and samples taken for
Členské štáty môžu odobrať ≈ Member States may withdraw
odobral sa na večer ≈ retired for the evening
odobrať všetky povolenia na ≈ withdraw all authorisations for
preskúmať, sa musí odobrať ≈ examined must be sampled
sa môže odobrať, ak ≈ may be withdrawn if
to je nevyhnutné, odoberie ≈ necessary, it shall withdraw
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu