Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oddneska, pís. i od dneska, ododneska, pís. i odo dneska prísl. hovor.

oddnes, pís. i od dnes, ododnes, pís. i odo dnes prísl.

oddneška, ododneška, pís. i od dneška, odo dneška prísl.

od, odo (v spojení odo mňa, odo dverí, odo dňa, odo dvora, odo dna) predl. s G

oddneska, ododneska, pís. i od dneska, odo dneska prísl. hovor. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, oddnes, odteraz: o. držím diétu; o. sa začínajú zimné výpredaje; rýchlik by mal od dneska znovu premávať; odo dneska si môj nepriateľ!; Neviem, či sa ti tá hudba bude páčiť. Mám ju len od dneska, ani ja som ju ešte nepočula. [LT 2001]

oddnes, ododnes, pís. i od dnes, odo dnes prísl. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, od tohto času, odteraz: o. platí nová vyhláška; od dnes je vyššia cena chleba; o. má zakázané chodiť von; preteky potrvajú o. do nedele; vstupenky na predstavenia sú o. v predaji; sľúbil, že sa o. začne viac učiť; Každé ráno si hovorím: oddnes je zo mňa iný človek. [M. Hvorecký]; Mimochodom, odo dnes asi za 71 dní sa ocitnem na Dunajskej. [J. Satinský]; klzisko bude otvorené ododnes [VNK 2000]

oddneška, ododneška, pís. i od dneška, odo dneška prísl. ▶ od dnešného dňa; od súčasnosti, od tejto chvíle, oddnes, odteraz: o. do štvrtka v kine premietajú animovanú komédiu; vstupenky na vystúpenie známeho speváka sa predávajú už o.; o. bude všeličo ináč; Naučil ma už všetkému a oddneška môžem spoznávať lesné zátišia [...]. [M. Saniga]; [...] zamestnaný budete už od dneška. [J. Lenčo]

odo dneska ↗ oddneska

odo dnes ↗ oddnes

odo dneška ↗ oddneška

od, odo (odo iba v spojení odo mňa, odo/od pred niektorými slovami na d-, napr. odo/od dňa, odo/od dverí, odo/od dvora, odo/od dna) predl. s G 1. ▶ vyjadruje priestorové východisko, smerovanie deja z blízkosti niekoho, niečoho preč; vyjadruje východisko (poradia) vôbec; op. k: od Tatier k Dunaju; odstúpiť od okna; od, odo dverí fúka; svojím správaním odháňala mužov od seba; žiaci sa zoradili od najväčšieho po najmenšieho; ceny týchto nehnuteľností sa pohybujú od stotisíc eur vyššie ▷ bibl. mudrci od Východu perzskí muži, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi, traja králi (Gašpar, Melichar, Baltazár)

2. ▶ vyjadruje miesto deja al. veci v blízkosti niekoho, niečoho: pumpa je vľavo od križovatky; môj otec je ten tretí od kraja; uprostred lúky kúsok od nás sa čosi pohlo
3. ▶ vyjadruje časové východisko deja; v spojení od – do časové rozpätie deja: prší už od rána; od detstva rád spieval; od januára spúšťame výrobu; bývame tu od roku 1990; je od narodenia nevidiaci; program je vhodný pre deti od troch rokov; pracovný čas je od siedmej do pol štvrtej; kúpalisko je otvorené od mája do septembra; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň] celú noc
4. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod al. pôvodcu: bohatá nádielka od Ježiška; tancovať od radosti; zdediť nadanie od starej matky; od prechladnutia mal červený nos; deti sú doštípané od komárov; žiačka recituje báseň od Mihálika; trasie sa od strachu, od zimy; dostať odkaz od brata; ona je od Košíc pochádza z okolia Košíc
5. ▶ vyjadruje spôsob, prostriedok a mieru: zmeniť od základu správanie
6. ▶ vyjadruje účel, cieľ: pivo je dobré od smädu; na tieto ťažkosti je dobrý sirup od kašľa
7. často pri 2. st. prídavných mien ▶ vyjadruje zreteľ: Ivan je od neho starší; je to od teba veľmi milé, že si prišiel
8. ▶ vyjadruje príslušnosť niekoho, niečoho: kľúč od izby; nádobka od čaju; Hunckošovi ostal na krku ani nie päťročný vnuk, a keďže sa zaviazal, že ho bude chovať, páni od železnice mu pridelili robotu pri závorách. [Sko 1975]
9. ▶ vyjadruje odlukovú väzbu pri slovesách: bočiť od ľudí; upustiť od svojich nárokov; líšiť sa od ostatných; odučiť dieťa od zlozvyku; odstúpiť od zmluvy; odhovoriť syna od nebezpečnej cesty; odkloniť sa od pôvodného plánu
10. ▶ vyjadruje väzbu pri menách: závislosť od liekov, od drog, od matky; odluka cirkvi od štátu; byť izolovaný od sveta
◘ fraz. čas od času občas; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko; od dávnych dáven odjakživa, od veľmi dávnych čias; hovor. od do vyjadruje vymedzenie, určenie hraníc (času, rozsahu, rozpätia a pod.): je dôležité stanoviť si mantinely od do; zákon to nezakazuje, určuje len hranice od do; od hlavy [až] po päty a) po celej dĺžke, celý b) v krajnej miere, celkom; od chrbta [udrieť, napadnúť niekoho] odzadu, zákerne; od kolísky [robiť niečo, byť nejaký] od útleho veku; od kolísky [až] po hrob od narodenia do smrti, po celý život; od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od počiatku sveta odpradávna, od úplného začiatku existencie ľudstva; od slova do slova [povedať, zopakovať, odpísať niečo] doslovne, nič nevynechajúc; od srdca [hovoriť, povedať niečo] úprimne; od svitu do mrku al. od rána do večera/do noci al. hovor. od nevidím do nevidím od skorého rána do neskorého večera, celý deň; rok od roka každý rok, každým rokom: vstupné na toto podujatie je rok od roka drahšie
▷ počínajúc od ↗ počínať; počnúc od ↗ počať; v závislosti od ↗ závislosť

odo ↗ od

odo- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom cesta

od-, odo- (odo- len v ustálených prípadoch pred skupinou spoluhlások) slovesná predpona vyjadruje

1. vzdialenie sa, vzďaľovanie sa z istého miesta; vzdialenie, vzďaľovanie niekoho al. niečoho z istého miesta: odísť/odchádzať (z domu), odcestovať (z mesta), odbehnúť (od práce), odletieť, odsťahovať sa, odobrať sa, odstúpiť/odstupovať; odohnať, odvábiť, odlúdiť, odpudiť, odsotiť, odprevadiť (niekoho), odniesť/odnášať, odviezť/odvážať, odtisnúť, odpratať (niečo), odoslať (niečo);

2. oddelenie, odstránenie, odlúčenie, oddeľovanie, odstraňovanie, odlučoavnie niečoho z nejakého celku (v konkrétnom i abstraktnom zmysle): odlomiť (haluz), odrezať (nohu), odkrojiť (kus chleba), odbúrať (kus steny), oddeliť, odštiepiť, odopnúť (niečo); odkloniť sa, odlíšiť sa, odpútať sa (od niečoho), odbočiť;

3. zbavenie niečoho (niekoho) al. zbavenie sa nejakej vlastnosti: odvodniť (lúku), odfarbiť (látku); odnárodniť sa;

4. spätné smerovanie deja; nahradenie, odplatenie: odpísať (niekomu na list), odrážať sa, odzrkadľovať sa, odpovedať, odvetiť (niekomu na otázku); odmeniť sa, odslúžiť sa (niekomu), odrobiť (niečo);

5. protiklad al. odpor k nejakému deju: odvyknúť (si) (od niečoho), odučiť sa (niečomu), odčiniť (niečo), odvolať sa;

6. preberanie al. odoberanie, odnímanie niečoho od niekoho: odobrať/odoberať, odňať/odnímať, odkúpiť (niečo);

7. úplné dokončenie deja: (hodiny) odbili, (stromy) odkvitli, odznieť, odzvoniť; odspievať (pieseň), odrecitovať (báseň); odstreliť, odsúdiť (niekoho), odtajiť (niečo);

8. vykonanie, vykonávanie deja podľa istej predlohy, formy, šablóny, na základe výsledku predchádzajúceho deja: odkopírovať, odpísať, odkresliť, odklepať (niečo), odliať (odliatok), odtlačiť (niečo), odpozorovať (niečo)

ode- p. od-, odo-

od, odo [ode] predl s G vyj.
1. miestne vzťahy, a to
a. smerovanie deja z blízkosti niekoho al. niečoho preč (op. k, ku): techda to gjste weczte, ze przytele mogi mne wod neho przecz vesmu (PARÍŽOVCE 1555 E); pysať pak na mem myste, kdy ya kam odbehnem od zamku (BYTČA 1605); wozily sedliacy od piwowara drewo na most (KRUPINA 1684); kdiss Skrowankech Martin od swich konyi ze sweg luky yssel (N. MESTO n. V. 1746); ach, never mu, never, choc ti sa jak vera, dokud nepojdete spolu od oltara (PV ( 1798))
F. nedalekó pada gablko od stromu (KS 1763) aká matka, taká Katka al. aký otec, taký syn
b. miesto deja al. veci v blízkosti niekoho al. niečoho: mezyrky a pekarsku pec a swinsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda ssyrzu na trzy stupiege (ŽK 1473); ten wynohrad lezy w tom Ssydunku od Bura (TRNAVA 1580 E); bywali nedaleko od zdi studne (KB 1757)
c. miesto s priestorovým ohraničením (v spojení od ... do/po/na/k): prywet, to ma take zachowano byti od suseda od wrchu az do zemie, kdez by stalo proti dworu susedskemv (ŽK 1473); (grunt) ktery gest wedle Girzyka Kratkeho, prodal swobodne Janowi Kowaczovi ze wssetkym stawenym a vzytky wsseliyakymy od wody az do wody (P. ĽUPČA 1568 E); prawa noha zapuchla mi od kolena až do podesswy (NECPALY 1621); od wýchodu až k západu (CC 1655); potok Krmnik deli chotar badinszky od prssianskeho až po welku studnu; potom Krmnik deli chotar badinszky od prssianskeho až na welku studnu (ŠTIAVNIČKA 1676); truncus: lidské ťelo od plec až do pat (KS 1763)
F. protož múdrost dosahuge od konca až do kónca sylno y sporáďá wssecky weci lahódňe (KB 1757) všade; ab imis unqvibus usqve ad verticem summum: od wrchu až do pat nohi (KS 1763) po celom tele
2. východisko deja vôbec: že gesste na to, yako woda topiewala (rybník), od poldruha radka wisse kosiewalj (MARTIN 1671); Kuzmu pak widel wsseczkeho od hlawy ukrwaweneho (TURIEC 1729); slissal fatens y to, že oheny od nyey wissiel (KRUPINA 1736); ordiri a facillimis: od lahčych počati (KS 1763)
F. nač milostivej a laskavej odpovedi všeci od mala až do velika očekavati budeme (STAŠKOV 1671 LP) malí i veľkí; od gruntu, od koreňa, od základu celkom, úplne: do hornjho mlina sem bil prigaty, trety bil wssecek od kruntu spustateny (KRUPINA 1735); stirpitus: z gruntu, od koreňa; proruere urbem a fundamentis: rozwalati mesto od základu (KS 1763)
3. časové východisko deja
a. pri výrazoch v určeniach času: o kterussto zemi od mnoho pominutých czasw mnohe a welike hnewy byly (BYTČA 1484 SČL); nebo s nymi od wekow chotare mame (s. l. 1592); ty Otcůw od wečnosti Syn wečný gsy (CC 1655); od pameti mogjey Pocžarowania wždiczky slobodne užiwalj horu Drjenowu (GALANTA 1664); puste sedliska se tu w obczy stiry nahazagu, ale od dawneho dawna panstwo gich uziwa (PLAVNICA 1771)
b. pri určení časového rozpätia (v spojení od ... do/na): Mathuss Manko wyznal gest, ze ffoytowstwi zilinske prodal gest se wssemi duochody, kterezkolwiek z staradawna od przedkuow geho gsu poziwani od poczatku až do tohoto dne (ŽK 1469); ti lide, ktery w Lypczy Nemeczkey na tom prawe sedieli, ze sprawowali a sudili to prawo sprawedliwe, gruntowne od poczatku az do koncze (P. ĽUPČA 1543); mi sme mu dali od vtorku do piatku den a osadili sme mu prawe prawo (D. ŠTUBŇA 1595); od rana až do wečera slúži nám slunce (CC 1655); že se postiti magu od Popelce až do Welkonocy (PrV 1767); (Holéci) wecy dost mnoho od prwu až do posledku prussjho manželstva sweho prigjmal (L. MIKULÁŠ 1770)
F. listy falssowal byednik nesslechetni, kteriz faless a zradu sklada den ode dne, nocz od noczy (SKALICA 1432 SČL) ustavične; Bůh gest sam od sebe, od wečnosti na wečnost (OP 1685) večne; od svitania (až) do (sú)mraku, od svitu (až) do mr(a)ku celý deň: od svitu až do mrku platne, to jest v robote zustavajice, konat musime (MOJZESOVO 1770 LP); když my čtwerjm s. v. statkom od swytu až do mraku robjme (ĽUBEĽA 1775); vyzdvihli nam panštinu veliku, kteremu gazdowi dvesto dni, kteremu 300 dni a to od svitana do mraku (UHROVEC 1776 LP); žádám ruku milosrdenstwj od swjtánj až do sumraku (KO 1782)
c. pri vyjadrení časovej postupnosti: a gma tych dieti zbozi opatrziti rok od roka tak daleko, az samy moczy budu rozumieti k swemu zbozij (ŽK 1473) ustavične; od gednich kazdich sto zlatich placěno bylo ročite aneb od roka do roka zlatich rimszkich (!) 6 (KRUPINA 1731) ročne, pravidelne
d. pri vyjadrovaní termínu začiatku časového úseku, odkedy: pred swedkowow to niepowedala, aby bila samodruha, ale toliko to, že od Dobiassoweg swadby ženskeg niemoczj niemela (V. ČEPČÍN 1660); wie-lly, slisel-ly (svedok), že od dawnych časuw se na neho strogily? (TURIEC 1729)
4. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu deja al. veci: oba przyssla od slowenskeho przyrozeni; czoz na ty ssaty przyslussy od zlatta y od strybra (ŽK 1473); gestli by se od mladssyho rozbroy yaky w temze narownany nachazel (P. ĽUPČA 1540); ty listy su zradne od wolaktereho ssibala z chitrosti wydané (D. VESTENICE 1590); od zlosti gey y dwe dety giž odissli (S. ĽUPČA 1689); swaty Ján w materinskem žjwotě proskakowal od radostj (RW 1702); nekteri susedi od dvihania velkeho nezdravi dluho ležali (SIHELNÉ 1776 LP)
F. kdo s mečem boguge, od meče zahyne (ŽP 1788 bibl) prostriedky, ktoré používa, ho zničia, aký požičaj, taký vráť
5. prostredníka, osobu, ktorá koná z poverenia niekoho: ya sem od handlowskeho rychtara poslal do Kremnicze za to striebro penize (BOJNICE 1618); že odkazal instans od sweho synačzka pacholku (D. JASENO 1653)
6. mieru, vymedzenie, rozsah deja al. veci: Beno, Prybyss yakožto stary otecz sweho syna dietkam dal od pieti a dwacziaty zlatych diedizny na wyziweny za ty časy (P. ĽUPČA 1591); od sta owec (sedliaci) dawagi pet zlatich a pet baranow (BUDATÍN 1629); predkowia od tretiny curie swogey wlastneg čuo prynaležilo do slawneho wydieku platiewaly (MEDVEDZIE 1721); od ladwá geho až dolú wiďel sem oblyčag ohňa bljsstjcyho se okolo (KB 1756)
F. gest ten dom w nasy moczj a gest nas od gruntu az do wrchu (ILAVA 1594) celý; ale ty od kosti ossemetny posmewači (DuH 1723) celým svojím bytím; Dobousky pak mrcha rečmy, hunczwutuwanim od matera do matera, strielagicze, krčmarowu flintu shitil (TURIEC 1746) nevyberaným spôsobom nadávať niekomu spomínajúc matku
7. spôsob deja al. veci: fallacia alia aliam trudit: od gednég lžj do druhég kráčá (KS 1763)
F. y to wyem, ze kdy od panstwy Trenczanskeho na wognu dom od domu chodyly (SK. N. VES 1640) po všetkých domoch, zaradom; aby se drewo bez porádku a na wyber nerubalo, ale porádně od kusa do kusa stínaný náležitě nech se zachowáwá (PH 1769) postupne, rad radom; pribillinskj obiwatelja od uhla do uhla (háj) mezi sebou na tale rozdelilj (PRIBYLINA 1781) všetok, celý; predce ale tato praca tim neskorssy od ruky pogde, čim delssy odalena bude (WL 1789) bude hotová; od slova do slova, slovo od slova, slová od slova verne, doslovne: (testament) pro lepssy pamiet w knihy tyto nasse miestke kazali sme napsati slovo od slova takto (ŽK 1518); my yak toho za pravo a za obycžeg gest, geho pred sebe sme vzalj a fassionem sub juramento slova od slova zepsalj, kteražto (fasia) takto znj (HLOHOVEC 1620 E); tieto artikule obnowene a od slowa do slowa pariowane gsu roku 1726 (CA 1726)
8. cieľ, účel niečoho: od hlawy bolenj, zymnice tresenj nachazy se zelyna (BV 1652); lekarstwj od pretrhliny pupkoweg; prassek od welikeho buola hlawy; dobry prassek od hnilosti ust, ktera se za sskorbuth držj (RT 17. st); us budem pospolu uziwať taki lekwar ot zimnice (RADVAŇ 1714); absolutorium, medicamentum: wyslobozugjcy lekárstwo od nemoci (KS 1763)
9. príslušnosť niekoho al. niečoho: prosyme W. Opp., aby sste tomu gistemu, který prydé pre ten pas, list gemu od mesta pocztiweho wydali (MOŠOVCE 1596); (nový majster) powinen bude listy od rodu slawnemu vradu zdeyssymu z nalezytu vcztiwosti vkazati (CA 1633 adm) doklad o narodení, krstný list; predstupyl pred nass caech mladenecz, zadagyce nas, abychom gemu lyst wyučeny od remesla naseho pod pečety caehousku wydaly (CA 1698); w dne y w noci nezahásné, naweky wycházat bude dym gey (horiacej smoly): od národu do národu opústaťená bude (zem) (KB 1756); Buch Wssemohuci rač ich chraniti y take buducné pokolení od narodu ass do narodu (M. KAMEŇ 1764)
10. zreteľ na niekoho al. niečo, obyč. pri komparatíve: jest dobry, lepši od starodolinskeho gelfu (BOCA 1610); učicimu se pri swetle woskowa swice lepssi gest od logoweg (KoB 1666); (svedok) uznal, že (rubín) faleszny gest, kupit ho nechtel, od ssesti groszu wicze nestal, nebo len rubint flus bil (ČACHTICE 1736); od andzelóv da málo mansim posztavél si ho (človeka) (DŽ 1752); weselge pak a hody od gedneho dnya daleg držat slobodno nebude pod pokutu dwanast palic (KOŠECA 1785)
11. predmetový vzťah odlukový: ted powiez przed dobrymi lidmi, czo sem ja tobie gesstie dluzen za ty statky, czoz sem od tebe kupil (ŽK 1489); on na tym niemal dosty, ze gu pobywssy odehnal od sebe (POĽANOVCE 1584); dayte pokog, lotrasj, od gineho bi ste se maly warowat (LACLAVÁ 1596); sto zlatych, ktore byl pred smrtty swu prigal ode mne (ILIJA 1598); Salleburgowy za woly, ktere haynicy odgaly od zlodegou (KRUPINA 1684); tak ho nahvarali, od víry zvádzali, by ode svej odstal a k jinej se pripsal (ASL 1687); kdo bude mne od otce pitat, tomu mne oddagi (ŠTÍTNIK 1700); chcem mlin tento mesky od ohne a wsseliyakeg skazy chranit a warowat (ZVOLEN 1737)
F. zaczasu odkáste, mám-li dát mlet lebo nie, to gá od sweho hrdla múky posilam (s. l. 18. st) na môj vrub

odo p. od