odmietavý príd. kt. niečo odmieta: o-é stanovisko záporné; o. výraz tváre neprístupný;
odmietavo prísl.: o. sa správať
odmietavo 2. st. -vejšie prísl.
odmietavo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ spôsobom vyjadrujúcim odmietavý postoj, nesúhlas, nesúhlasne: o. hodiť rukou; stavať sa k návrhu o.; zatváril sa prísne o.; na otázku reagovalo o. 59 % respondentov; Prinesiem ti vodu. Riaditeľ iba odmietavo zavrtel hlavou, pridržal sa dosky stola. [A. Hykisch]; Pozerajú sa čoraz odmietavejšie na všetkých, ktorí s nimi nesúhlasia. [KN 2005] 2. ▶ s nedostatkom citu, zdržanlivo, odmerane, neprístupne, chladne: pôsobil rezervovane a o.; Ty krásne mlčíš, čosi namietaš a usmievaš sa jemne, záhadne, chápavo alebo odmietavo. [I. Izakovič]
odmietavý príd.
1. zavrhujúci, zamietavý, záporný: o. pohyb, o-é rozhodnutie, o-é stanovisko, o-á odpoveď;
2. (o človeku) neprístupný, chladný: o-é chovanie; Je taká chladná, odmietavá. (Jégé) Hovorilo sa o ňom ako o povýšenom, odmietavom človeku. (Urb.);
odmietavo prísl.: správať sa o.;
odmietavosť, -ti ž.