Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

odmietnuť -e -u -tol dok.

1. vedome neurobiť (čo sa žiada), odoprieť: o. pomoc, o. prísť

2. neprijať (čo sa ponúka), nechcieť: o. podporu, dar, ponuku

3. nesúhlasiť, neschváliť, zavrhnúť: o. návrh, obvinenie; o. žiadosť zamietnuť

4. nevyhovieť niekomu: o. uchádzača; nechcem vás o.;

nedok. odmietať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odmietať ‑a ‑ajú nedok.

odmietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.

odmietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. ((komu) čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ vedome nekonať niečo, čo sa žiada; nechcieť konať v prospech niekoho, niečoho, odopierať1: o. pomoc vlastným deťom; o. zodpovednosť za svoje činy; odmieta platiť účty; tvrdohlavo odmietala, aby sa stretli; príbuzní mu odmietajú požičať peniaze; odmietal vzdať sa svojich práv; obe bojujúce strany odmietajú prijať mierový plán; poškodená odmietala spolupracovať s políciou; štát odmieta povoliť prelety prieskumných lietadiel; pren. Zápasím s vôľou pracovať a s mozgom, ktorý odmieta poslušnosť. [L. Ťažký]
2. (čo) ▶ nechcieť prijať niečo ponúkané, dávanú vec, službu, odopierať1: o. drahé dary; o. finančnú podporu; o. potravu; zanovito odmietal všetky dobre myslené návrhy; odmietala všetky ponuky na sobáš; [...] vytrvalo odmietal jej pozvania na pohárik i akékoľvek iné spôsoby na zblíženie s ňou [P. Kubica]
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ vyjadrovať s niečím nesúhlas, zavrhovať niečo; zamietať niečo ako nevyhovujúce: o. nepodložené obvinenia, kritiku; odmieta špekulácie o svojom pôsobení vo funkcii trénera; striktne odmietame akúkoľvek formu násilia; Odmietam, aby sa celý tento poľutovaniahodný prípad stal predmetom politickej hry. [Sme 1998]; Polícia odmieta, že by bol mladík [atentátnik] duševne chorý. [HN 2011]
4. (koho) ▶ nechcieť prijať niekoho do svojej priazne; nechcieť vyhovieť niekomu: o. pytačov, nápadníkov; celý čas milovala muža, ktorý ju odmietal; Odmietajú ich [uchádzačov] preto, že musia za prácou cestovať. [Pc 1999]
dok.odmietnuť


odmietnuť -tne -tnu -tni! -tol -tla -tnuc -tnutý -tnutie dok. 1. ((komu) čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ vedome nevykonať niečo, čo sa žiada; nechcieť vykonať skutok v prospech niekoho, niečoho, odoprieť1: o. účasť na podujatí; o. sa vyjadriť k záležitosti; nemá svedomie o. pomoc chorej žene; nemohla o., aby ju odprevadil; zo strachu odmieta nastúpiť do lietadla; banka nám ďalší úver odmietla; parlament sa odmietol návrhom zaoberať; opozícia tvrdenia odmietla ako neopodstatnené; súd odmietol žalobu; odmietli ho vypočuť; Taký kôň jej iba zriedka odmietol poslušnosť, takou bola ona jazdkyňou [...]. [J. Balco]; Obrátili sa teda na felčiara, aby pomohol ranenému, ale on odmietol [...]. [V. Krupa]; V prípade, že jedna z krajín odmietne niekomu azyl, nenájde pochopenie ani u ďalších. [Sme 1995]
2. (čo) ▶ neprijať niečo ponúkané, dávanú vec, službu, odoprieť1: o. dar, peniaze; o. pozvanie, pohostenie; odmietol dobre platené miesto; ostro odmietli moje rady
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ vyjadriť s niečím nesúhlas, zavrhnúť niečo; zamietnuť niečo ako nevyhovujúce: o. prosbu; ostro, dôrazne, rezolútne o. obvinenia; odmietli názor, že konali v rozpore s ústavou; Odmietol, aby sa spor politikov riešil pred súdom. [HN 2007]
4. (koho) ▶ neprijať niekoho do svojej priazne; nevyhovieť niekomu: dcére pohrozila, že ak odmietne toho profesora, aby sa jej na oči neukazovala [Š. Janega]; Všade, kde som sa prišla ukázať, ak šéfkou bola žena, hneď po prvom rozhovore ma odmietla [...]. [L. Ťažký] neprijala do práce
nedok.odmietať

-tať/139989±143 2.23: verbá inf. nedok. 33637 čítať/9215 tať/3604 tať/3137 počítať/3107 lietať/2072 pamätať/1818 chytať/1155 namietať/951 trestať/942 odmietať/620 premietať/559 narastať/443 vyrastať/418 (147/5596)

obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


zaznávať nedostačujúco oceňovať hodnotu, význam niekoho, niečoho (op. vyzdvihovať) • nedoceňovaťpodceňovať: zaznávať, nedoceňovať, podceňovať básnika a jeho vplyv na mladú generáciuneuznávaťzneuznávaťodmietať (nechcieť pripustiť hodnotu, význam niekoho, niečoho): neuznáva, odmieta mužovu rodinu; zneuznáva jeho presvedčenie pred celou spoločnosťoupohŕdať (mať znevažujúci postoj): pohŕda spolupracovníkomignorovaťfumigovaťnegovaťobchádzaťnevšímať si (vedome nebrať na vedomie hodnotu, význam niekoho, niečoho): ignoruje, fumiguje všetkých okolo seba; neguje, nevšíma si vážnosť situácie; obchádzať, ignorovať dôležitosť súčasného politického pohybustavať do úzadia (niekoho, niečo): stavia do úzadia všetkých, ktorí predstavujú konkurenciuexpr. zametať (panovačne s niekým zaobchádzať): zametá so svojím mužom, za nič ho nemá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odmietať p. odmietnuť


odmietnuť, -ne, -nu, -tol dok.

1. (čo i bezpredm.) nechcieť prijať, neprijať: o. návrh, pomoc, ponuku niekoho, o. peniaze, o. dobre platené miesto; Hospodári nalejú nalejú pohárikov, ale Púplava odmietne. (Heč.)

2. (čo i s neurč.) vyjadriť s niečím nesúhlas, neschváliť, zavrhnúť, zamietnuť, zaujať záporné stanovisko k niečomu: o. žiadosť, stanovisko niekoho, o. obvinenie niekoho; Matejovo ponúknutie odmietol pohodením hlavy. (Fr. Kráľ) Odmietol prosiť za Adama. (Jégé)

3. (koho) nevyhovieť niekomu: Chcela ho v prvej chvíli odmietnuť. (Jégé) Nechcel odmietnuť starostlivú mater. (Hor.);

nedok. odmietať, -a, -ajú

odmetať [-e-, -í-] dk čo odstrániť niečo hádzaním, odhádzať: ablaqveo: odmetám (KS 1763); abicere reiicere: odmetati; reiicere: odmjtati (PD 18. st); -ávať, odmietať [-í-] ndk
1. čo odstraňovať niečo hádzaním, odhadzovať: na spodek se kal olegni seda, kuchy se odmetawagj (KoB 1666)
2. čo od koho vyjdrovať s niečím nesúhlas, odvrhovať, neprijímať (názor niekoho): renuo: odmitam, nechcem (VT 1648); takowa mysslenj prycházegj protj tweg wůly a pilno od seba odmitáss (RW 1702); wssecky prostredky od seba odmjta (HRANOVNICA 18. st)
3. práv koho od čoho vylučovať z účasti na majetku, vydeďovať: ti dieti ziadneho prava nemajy myti k tej vsy, any k naymenssymu przyslussenstvy, kdez jych od toho odmytam a odrzesugy (TRNAVA 1512 SLL); geho (syna) nechczj od prwnegssych mych dietj odmytat, ale aby nan take diel tak yssel, yako na gine detj (ŽILINA 1592); odmietať sa [-í-] ndk odvracať sa: my gakžto do potupcow slowa nasseho nic nedbame a prostie se odmitagjcz, za nich stati, ani pracowati nebudeme (BRATISLAVA 1618 E)

Zvukové nahrávky niektorých slov

odmietať: →speex →vorbis
a jednako ho odmietam et cependant je le refuse
ale odmietam, odvetil plukovník mais je refuse, répondit le colonel
iba pre ducha, odmietaš que pour l'esprit, tu refuses
kto odmieta smrť, odmieta qui refuse la mort, refuse
odmietajú byť pre mňa refusent d'être pour moi
odmieta smrť, odmieta život refuse la mort, refuse la vie
stvorené veci odmietajú byť les choses créées refusent d'être
že som im odmietal que j'ai refusé de leur
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu