odmena ž
1. náhrada: gestly by pak tu czestu zemy panow Swetogenskych, czo se vgelo, pani Smreczenssczy a s Trsteneho gim naprawyty magy odmenow (L. JÁN 1480 SČL); kdybychme czo slisseli, tehdy hned tuž hodinu chczeme wam woznamiti bez messkani, kdez y my w takowuž odmenu od was zadame se wodsluziti (HLOHOVEC 1555); kteru da čzlowek odmenu za dussy swu (ZA 1676); odmenu Búh tú dolosél, bi za nász szám szin smertz posél (HPS 1752); compensatio: náhrada, odmena, odplata (KS 1763)
2. výmena, vymenenie: Mateg Walent dal mu odmenu ginu zahradu (SLIAČE 1611); talio: odplata aneb odmena weci za wec; novatio: obnoweni, nowota, dluhúw odmena vyplatenie, vyrovnanie (KS 1763); dzewjatek panstwu z obrodoch nedawame, ale na odmenu geho owce dawame (KUROV 1771)
3. prechod z jedného stavu do druhého, premena: nyech tus veri kásdi tslovek v Pána Jásusa, tsom chto se v téj odmenye ufá, v tém narodzenyú, nyezahine (HPS 1752); odessla techdá králowná Blanka, která tak bola uspokogená z odmení swého stawu, že ňekolik nocí spať ňemohla (DS 1795)
4. odňatie, zbavenie:
L. pro giné nepoctiwé řeči taže Gelena zustawa w odmienie yazika (HLOHOVEC 1592 práv) pod trestom odňatia, vyrezania al. vytrhnutia jazyka
5. gram obmieňanie, skloňovanie: genitivus casus: odmena slow (KS 1763); odmienka [-ie-, -e-] dem k 1: ani odmenkj, ani penize sme neprigali nekteri na ctiry tydne (B. BYSTRICA 1704 E); k 2: za nich ginich pacholkuv na odmienku odeslaly (B. BYSTRICA 1704 E) na výmenu, vystriedanie