Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odlomiť dok. lámaním oddeliť, ulomiť: o. (si) kus chleba, o. z koláča; o-ená haluz;

nedok. odlamovať

// odlomiť sa: konár sa pod váhou snehu o-l;

nedok. odlamovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odlomiť ‑í ‑ia dok.; odlomiť sa

odlomiť -mí -mia odlom! -mil -miac -mený -menie dok.


odlomiť sa -mí sa -mia sa odlom sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok.

odlamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. (čo (z čoho); z čoho) ▶ oddeľovať časť z niečoho lámaním, (násilným) ohýbaním al. tlakom, ktoré spôsobia porušenie hmoty v určitom mieste; lámaním postupne oddeľovať z celku všetky vymedzené časti, poodlamúvať: o. chlieb; o. konáre zo stromu; z vianočného koláča sa odlamovali kúsky pre všetkých členov rodiny; opatrne odlamujte z vianočky, je krehká; Masy vody rútiace sa cez hranu skalnatých terás naďalej neúnavne odlamujú pevné bloky kameňa [...]. [M. Ondrejka]dok.odlomiť, odlámať


odlamovať sa -muje sa -mujú sa -moval sa -mujúc sa -mujúci sa -movanie sa nedok. (ø; z čoho; od čoho) ▶ oddeľovať sa od celku vplyvom záťaže, tlaku a pod., ktoré spôsobia porušenie hmoty v určitom mieste; lámaním sa postupne oddeľovať z celku, poodlamúvať sa: púčiky bylín sa vo vetre odlamujú; padajúce orechy sa odlamujú od krehkých stoniek; pri každom kroku sa mu pod nohami odlamovali kúsky zo zvetranej skaly; ľadovce sa od brehov Antarktídy odlamujú pravidelne; Najväčšie problémy sú s [hračkárskymi] autíčkami, na ktorých sa odlamujú kolieska. [Sme 2003]dok.odlomiť sa


odlomiť -mí -mia odlom! -mil -miac -mený -menie dok. (čo (z čoho); z čoho) ▶ oddeliť časť z niečoho lámaním, (násilným) ohýbaním al. tlakom, ktoré spôsobia porušenie hmoty v určitom mieste: o. kus chleba, syra; o. z bochníka, z bagety; odlomená halúzka; šálka s odlomeným uchom chýbajúcim; odlom si kúsok čokolády; z čerešne odlomil konár; vandali odlomili soche ruku; tri prúty odlom a šibni každým jeden raz [ľudová rozprávka]; Horšie je, že niektorí ľudia si radi odlomia kvapeľ ako suvenír a chcú si ho odniesť domov. [HN 2009]nedok.odlamovať


odlomiť sa -mí sa -mia sa -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok. (ø; z čoho; od čoho) ▶ oddeliť sa od celku vplyvom záťaže, tlaku a pod., ktoré spôsobia porušenie hmoty v určitom mieste: hrot noža sa odlomil; veľká kryha sa odlomí od ľadovcového masívu; zo stromu sa odlomil vrcholec; [...] zahľadel sa na miesto, odkiaľ sa konár odlomil. [A. Habovštiak]; neos. Odlomilo sa mu zo zuba: najprv našiel vyštrbené miesto koncom jazyka, potom ostrúhanou zápalkou [...]. [D. Dušek]nedok.odlamovať sa

odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazilzavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčekaodroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiťulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche rukuodštiepiťvyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuťzamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodneniahovor.: odpraviťodbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátkoodvrhnúť: odvrhli môj návrhodohnaťodpudiťzahnaťzapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudilzbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavilihovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom


odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedleexpr.: odčesnúťsčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechyodvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žulyodštiepiťodraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche rukuodmrviťodštipnúťštipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chlebaodtrhnúťexpr. oddrapiť: oddrapiť roh stolaexpr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojinyodbiť (úderom oddeliť): odbil roh múrupoodlamovaťpoulamovaťexpr. poodčesávaťpoodvaľovaťpoodrážaťpoodštipovaťpoodbíjať (postupne, viac vecí)


odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiťexpr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptuodviesťzviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stádapoodrážaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiťodlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálkeodroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciuodvrátiť: odvrátiť útok partizánovexpr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandyodohnaťzahnaťzapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lámať, -e, -u, lámuc, lámajúci nedok.

1. (čo, zried. koho) násilným ohnutím, prehnutím, stlačením deliť, prelamovať na kusy: l. palicu, prút, triesku, l. kosti, vietor láme stromy; l. skaly, l. uhlie kopať; l. v kolese, kolesom dakoho trestať stredovekým spôsobom lámaním kostí v kolese; typ. l. sadzbu upravovať do strán; l. putá zbavovať sa pút (obyč. pren.); pren. Načo sa boriť s prekážkami, načo lámať a ničiť, keď neostane po mne nič (Stod.) ničiť, kaziť, búrať. (Dieťa) tichosť láme (Žáry) prerušuje, ruší

lámať si hlavu (nad čím, na čom) úporne, tuho o dačom rozmýšľať, uvažovať; l. si krk (krky) boriť sa s prekážkami, skúšať šťastie: Zájde do sveta kdesi krk lámať. (Kuk.) Choďte len a lámte krky! (Jégé); expr. l. hory robiť neobyčajné veci; chlapisko, skaly by mohol lámať silák, ktorý by mohol vykonávať i najťažšiu, najhrubšiu prácu; príde (prišlo) na lámanie (k lámaniu) chleba nastane (nastala) rozhodná chvíľa, bude (bolo) treba urobiť rozhodný krok; l. slovo rušiť sľub; l. kolesá druh detskej hry;

2. (čo) odlamovať: l. lístie, konáre; l. kukuricu;

3. (čo) spôsobovať zmenu smeru, spôsobovať lom (obyč. o svetle): voda, sklo láme svetlo, lúče;

4. hovor. (čo) prekonávať, premáhať: l. normy, rekordy, l. odpor niekoho, l. hrádze, predsudky; vôľu zatvrdilcov lámu (Žáry);

5. neos. (koho) cítiť prenikavú, prudkú bolesť lámky, reumatizmu: láme ho v kostiach, v krížoch, v chrbte, v kĺboch;

6. (čo) (o reči) nesprávne, chybne rozprávať: l. slovenčinu; l. reč o deťoch;

dok. k 1, 3 zlomiť, k 1 polámať, k 2 odlomiť

|| lámať sa nedok.

1. deliť sa na kúsky, drobiť sa, mrviť sa: nechty, zuby, vlasy sa lámu; Mušľa sa mrví a láme. (Kuk.); ľady sa lámu a) prelamujú sa pri odmäku; b) pren. situácia sa priaznivo mení, napätie sa uvoľňuje;

2. prelamovať sa, zohýbať sa: Dobre sa tie schody pod ním nelámu. (Ráz.); nohy sa mu lámu v kolenách;

3. rúcať sa, ničiť sa, zanikať, hynúť: Vtedy sa lámal starý svet. (Heč.) Mladá sila láme sa a hynie v neresti a zúfalstve. (Vaj.) Víťazstvo sa lámalo. (Taj.) Pýcha sa lámala (Ondr.) prekonávala; hlas sa láme mení sa, preskakuje od dojatia, od pohnutia, od rozčúlenia a pod.;

4. (o svetle) meniť smer, lomiť sa: svetlo, lúč sa láme vo vode;

dok. k 1, 2 polámať sa, k 3 zlomiť sa


odlomiť, -í, -ia dok. (čo, čo z čoho) zlomením oddeliť, odtrhnúť od niečoho: o. kus koláča, o. konár zo stromu;

nedok. odlamovať, -uje, -ujú

odlomiť dok. strsl, zsl lámaním oddeliť, ulomiť, zlomiť: Vola zvaľilo na zem, a roh mu odlomilo (Kňažia DK); Belana si ollomila roch (Brodzany TOP); Odlomel s_chľeba a po kúsku každému podzeľel (Rajec. Lesná ŽIL)


odlomiť sa dok. lámaním sa oddeliť, zlomiť sa, ulomiť sa: Treťí višov na sľúku, že ju potrasé, odlomela sa mu halus, spadov dolu (Turíčky LUČ); Ollomilo sa ojo, kravi ušli (Dol. Súča TRČ)

odlamovať, odlamávať p. odlomiť


odlomiť dk
1. čo z čoho lámaním porušiť, poškodiť: domi, planki, ploti a owoczni stromi nemagi se bez dowoleny skaziti a odlomiti (VoP 1760)
2. čo lámaním oddeliť niečo: frondes avellere: ratolesti odlomiti (KS 1763); odlom gednu halusku z drewa (RG 18. st); odlamovať, odlomovať ndk k 1: suseda newyem, kdo mi tie moge sskepi odlamuge (KRUPINA 1722); abrumpo: odlomugi (WU 1750); abrumpo: odtrhám, odlamugem (KS 1763): k 2: suffringo: podlamugem, odlamugem, wylamugem (KS 1763); kdiž se odlamuge (ratolesť), nema sa kuora obraziti (NN 18. st); odlamávať frekv: avellere frangendo: odlamawati (PD 18. st)

odlomiť_1 odlomiť odlomiť_2 odlomiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu