Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odložiť dok.

1. dať nabok: o. lyžicu; o-m mu z koláča;

pren. o. hnev zanechať

2. dať na miesto, uložiť, uschovať: o. si veci, kabát; o. (si) pár korún ušetriť

3. odsunúť (význ. 3): o. zápas, oslavu, cestu;

nedok. odkladať

odložiť -ží -žia odlož! -žil -žiac -žený -ženie dok.

odkladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (čo (kam)) ▶ dávať na svoje miesto, do úložného priestoru, ukladať, uschovávať: o. šaty na vešiak; o. batožinu na policu; o. šperky do šperkovnice; o. príbory, taniere; o. prázdne šálky do umývačky riadu; všetky knihy odkladá na kôpku; bielizeň odkladáme vždy vypratú a vyžehlenú; hostia si odkladajú kabáty do šatne; pren. človek počas spánku odkladá zábrany aj pochybnosti
2. (čo) ▶ zbavovať sa častí oblečenia, prestávať ich nosiť, obyč. z dôvodu zmeny počasia: o. čiapky, rukavice, teplé šály; leto sa končí, pomaly odkladáme plavky do skrine; prichádzajú teplé jarné dni, čas, keď odkladáme hrubé zimné kabáty; Nikdy neodkladá okuliare na šnúrke, dokresľujúce postavu ctižiadostivej učiteľky. [Slo 2002] má ich stále
3. i odkladať si (čo) ▶ sústreďovať na jedno miesto, hromadiť, zbierať; uchovávať ako spomienku: veveričky si odkladajú oriešky na zimu; brat si odkladá novinové výstrižky o športovcoch; odkladá si všetky staré listy, pohľadnice
4. (komu čo) ▶ schovávať bokom a tak chystať, pripravovať pre niekoho, rezervovať: vedúca predajne jej odkladala podpultový tovar tajne schovávala; odkladala synovi fotky z rodinných osláv; Na pošte jej odkladali biele obálky: do nich dávkovala čaje. [D. Dušek]
5. (čo (kam); komu (čo); z čoho komu) ▶ robiť úspory, ukladať peniaze, sporiť, šetriť: o. peniaze do banky; o. si na dôchodok; založila deťom poistky a mesačne im odkladá 30 eur; dcérka si odkladá drobné do pokladničky; rodičia mi pravidelne odkladali na vkladnú knižku; na dovolenku museli o. peniaze celý rok; každý týždeň som si odkladala niečo z výplaty
6. (čo (na kedy)) ▶ odsúvať na iný, neskorší čas, posúvať na neskôr; váhať, otáľať s niečím, odďaľovať niečo: o. rozhodnutie; o. rekonštrukciu domu; nič sa nesnaž o.; nemá zmysel ďalej o. liečbu, návštevu lekára; ženy dnes odkladajú materstvo na vyšší vek; ženbu dlho odkladal; keby pršalo, odlet domov sa odkladá
7. trochu kniž. (čo) ▶ zbavovať sa nejakého pocitu, zanechávať niečo neželateľné, nepríjemné: ľudia konečne začínajú o. strach, obavy z budúcnosti
◘ fraz. odkladať si [peniaze] nabok/bokom sporiť si na nejaký účel
◘ parem. čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra; keď Jozef kožuch odkladá, bude dobrá úroda (19. marec)
▷ dok. k 1, 4 – 7 ↗ odložiť

odložený -ná -né príd. odb. ▶ (o činnostiach, o podujatiach a pod.) odsunutý na neskôr, na neskorší čas, termín: o. štart funkcia umožňujúca nastaviť (neskorší) čas spustenia spotrebiča; práv. o. prípad (kriminalisticky) nedoriešený pre nedostatok dôkazov; podmienečne o. trest odňatia slobody; škol. odložená povinná školská dochádzka časovo posunutá pre nezrelosť dieťaťa; ekon., fin. odložená daňová pohľadávka budúci nárok na zníženie dane z príjmov vypočítanej z dosiahnutého výsledku hospodárenia; šport. odložené vylúčenie trest uložený na neskôr, pokiaľ družstvo, ktoré sa neprevinilo po priestupku vedúcom k vylúčeniu, stále ovláda hru ▷ ↗ i odložiť

odložiť -ží -žia odlož! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (čo) ▶ prestať niečo držať a dať, položiť to nabok: o. príbor, šálku; odložila pero a zalepila obálku; Odchlipkávala si, vypila pol pohára džúsu, potom ho odložila [...]. [M. Hvorecký]; pren. Ani veľa práce na mojom päťhektárovom poli ma neprinútilo odložiť štetec. [Pc 1999] prestať maľovať
2. (čo (kam)) ▶ dať, premiestniť na svoje miesto, do úložného priestoru, uložiť, uschovať: o. šaty, topánky do skrine; knihu odložil späť na poličku; odlož zo stola! uprac po jedle; potvrdenku si odložte; škatuľa s odloženými hračkami; prevádzkovateľ kina za odložené veci neručí ponechané v šatni počas predstavenia; Zjedol len striedku, kôrky odložil do vrecka. [V. Šikula]; pren. odmala žije v [detskom] domove, kam ju odložili rodičia
3. (čo) ▶ prestať nosiť istý druh oblečenia na znak zmeny spôsobu života; zobliecť si kus oblečenia (na prechodnú dobu): o. vdovský odev ukončiť smútok za zosnulým; o. uniformu; odložil kňazskú sutanu a stal sa poslancom; ľudia postupne odložili kroj a nosili mestský odev; deti mohli po dlhšom čase o. nohavice i mikiny; Ja som svoj smútok za mužom ešte neodložila, muž mi nebol ľahostajný [...]. [L. Ballek] □ odlož(te) si formula pri uvítaní hosťa, vyzleč si, vyzlečte si vrchné oblečenie, zlož sa, zložte sa
4. (komu čo/čoho; komu z čoho) ▶ nevziať so sebou, nechať niečo, z niečoho pre niekoho; rezervovať, zaistiť na neskôr: o. deťom zo zákuskov; odložil mu chleba a trochu kaše od obeda; v obchode mi odložili topánky; v pokladni som si dala o. lístky na balet
5. (komu (čo); čo (kam); z čoho komu) ▶ ušetriť finančné prostriedky, uložiť, nasporiť: o. synom na štúdium; z výplaty som si už odložila; každý mesiac si niečo odloží do banky; časť mzdy vždy odložil na vkladnú knižku; dlžník by mal mať zároveň bokom odloženú finančnú rezervu
6. (čo (na kedy)) ▶ odsunúť niečo na iný, neskorší čas, posunúť na neskôr, oddialiť niečo: o. termín skúšky na september; svadobnú cestu odložili; samospráva sa rozhodla svoje rozhodnutie o. na neurčito; hráči nastúpili v odloženom zápase extraligy
7. trochu kniž. (čo) ▶ zbaviť sa nejakého pocitu, zanechať niečo neželateľné, nepríjemné: odlož starosti, hnev; V hodine dvanástej treba odložiť staré spory, malicherné zvady, hmotné záujmy. [A. Hykisch]
◘ fraz. odložiť niečo bokom/nabok prestať sa niečomu venovať, skončiť s určitou činnosťou; odložiť si [peniaze] nabok/bokom vyčleniť peniaze na nejaký účel a neminúť z nich
▷ nedok. k 2, 4 – 7 ↗ odkladať

odložiť, -í, -ia dok. (čo)

1. dať, položiť nabok: Pútnik odložil palicu. (Kuk.); o. klobúk, kabát zložiť, vyzliecť; Pavel i Hanuľa a za nimi čeľaď odložili lyžicu (Urbk.) prestali jesť.

2. uložiť, uchovať: Povraz odložil vo svojej izbe. (Jégé) Zimník odložil v šatni. (Urb.) Každý rok do dvoch stovák odložím. (Tim.)

3. hovor. zanechať niečo, prestať robiť niečo: Kvôli Milke i fajčenie odložím. (Stod.) Dievčička, mohla by si odložiť ten surový tón. (Tim.)

4. odsunúť uskutočnenie, vykonanie niečoho na neskorší čas: Odložili cestu. (Urb.) Svadbu museli odložiť. (Kuk.);

nedok. odkladať, -á, -ajú

odložiť dok.
1. csl ponechať na neskoršie použitie, uložiť, uschovať: Kot sa baranča zareže, želúdok sa mu odloží na kľagaňia (Čelovce MK); Voľačo s peňazí sa minúlo hňeď na trhu, ňiečo sa aj odložilo (Lišov KRU); Odložili zme hrušég na zimu (Trakovice HLO); Čo boli naučení píjaď, mali u krčmára odloženú aj svoju sklenku (Opatová TRČ); Ňigdze ňemohol meso odložic (V. Šariš PRE); Zomeľeme ho (zrno) a častku odložime na śace (Sokoľ KOŠ)
F. čo je väčie ako voš, to odloš (Martin) - i maličkosť môže byť na niečo užitočná
2. dať, položiť nabok: Ag bola hrada, tag ju chiťiľi a odložiľi ju, žebej mohľi prejťi (Lešť MK); Chlapi odložili cepi (Lapáš NIT)
3. dať na tajné miesto, ukryť: Preto bula odložena f kaštieľu pred ňim (Kluknava GEL)
4. expr. zjemn. urobiť niekde veľkú potrebu: Veru akurád na cestu si nemosev odložit, abi do toho ešče volado stupev (Šípkové PIE)

odkladať, odkladať sa, odkladávať, odkladovať p. odložiť

odložiť dk
1. čo (od koho, z čoho) dať, položiť nabok; (o zásobách) schovať s cieľom zachovania, použitia ai.: pomnj na den swatečnj mug, odpočin, odlož swe dilo (PoP 1723-24); dondere et reponere fructus: owoci odložiti; defraudare se victu suo: z malym pokrmem žiti, od seba odložiti gjdlo (KS 1763); dworsky dal s takoweho (dreva) na riad odložiť (TURIEC 1775)
L. prosime (magistrát), aby ten neslussnj testament otce nasseho na stranu odložili (PUKANEC 18. st) nebrali do úvahy
2. (komu) čo, z čoho, čím, za koho položením (peňazí) vyrovnať, splatiť, zaplatiť niečo (nej. sumu): Sstephan dluzen gest a gma odložiti a zaplatiti z toho domu Martinowi, bratru swemu wlastniemu, dwadczetiapieth zlattych; Jan Staň Mikulassowi, bratřu swemv przed raddu penize odrucžene gest odložyl, kterez on gest wzal, pozdwihel (ŽK 1469; 1517); Thomass, starssy bratr, ani bratrom swym nechtiel odlozyti ani narownany ucziniti, a tak prawo dowolilo tym ctyrom bratrom dom otczowsky swobodne trhem prodati (P. ĽUPČA 1552); po polowycy magy Ssteffan a Žoffiga ten wystawok vžywati y gegich potomczy, ponewač spolu odložyly a kupyly (L. TRNOVEC 1609); tu samu rolgu ma uziwat Geg Milost, dokutkolwek ga anebo mogi potomci tu samu hore predgmenowanu sumu nyeodloza (L. MIKULÁŠ 1702)
L. docela (a slobodne), splna, úplne (a docela), zúplna o. (a vyplnil/položil) zaplatiť všetko, bez zvyšku, vyplatiť: pan Martin dal giz psanym dietom Polakowicz za gich a na gich otcžiznu trzista zlattych vplnie, docella a swobodnie wyplnil a odložil; pan Martin vplnie a docella polozil a odložill (za materiznu 100 zlatých); gmenowani Matiey Krepczik statek, kterzi su gmieli (siroty), ten gest przed nassy raddu odbyl a penize splna odlozyl (ŽK 1479; 1479; 1511); tohoze roku Symon Hrbas gyz wsseczky penize zuplna Lawrinczowy Lazebnikowi za dom odlozyl a wyplnil (P. ĽUPČA 1554)
3. čo (na čo) preložiť, odsunúť (na iný čas, termín) niečo: z ktereho (statku) sem nieczo vmienil Milowy Czweklowy poruczyt, ness to sem gesscze odložyl na giny czas (ŽILINA 1591); abi (vrchnosť), gestli možna vec, tento termyn hore doloženy račila odložit (VRÚTKY 1680 E); každy by chtel daleg žiti a den smrti odložiti (GŠ 1758);(Tomková povedala) že na ostatnu nedelu weselia nemuož byt, než aby odložili na Tri krale (BYSTRIČKA 1761)
L. o. žalobu, právo, protestáciu, právnu exekúciu, právny deň práv odsunutím určiť, stanoviť iný termín riešenia nej. spornej veci, odročiť konanie: kdyz se dwa czlowieky mesy sebu ranita a przygdu oba przed prawo a rownu zalobu vedu a gegich zaloba bude odložena k naybliznémv sudu; (ranený) nemiel by zadneho, ktoz by to (boj) zaň odwedl, magi gemv odloziti den prawnie, az on sam moczy bude ten boy westi (ŽK 1473); a tak Wassi Milosti prosyme, ze toto prawo teprwa odlozite (VÍGĽAŠ 1680 E); obdržely wssak prytele Beliarda, že za osem dny wirczeny anebolissto executia práwna gest odložená (PeP 1770); (Anna Lyptai) žada, abjch sl. magistrat geden termin publicowani tegže ninegsseg geho protestatij na dalssj čas odložjty račil (P. ĽUPČA 1783)
4. čo od koho zbaviť sa niečoho, odvrhnúť, zanechať niečo: odlož, oddál od sebe tak weliku, tak sskodliwu prekažku, k dobremu umriti (SK 1697) odstráň; chtěl, abychom hněw a zlu wůlu proťj blyžnjmu od nás odložyli (RW 1702); ponewač prewrhlec a prestupec zatwrdile wssecku nadegu od seba odložil (MS 1758)
F. ya wsseczko na stranu odložicze, hnedky sem ssel k habanom strany takowych kachel (SENICA 1680) bez meškania
5. koho, z čoho práv odvrhnúť, vyčleniť, vydediť niekoho: bude mjti mocz tohoto Thomassa z geho potomky (z gruntu) odstrčiti neb odložiti (P. ĽUPČA 1628)
6. čo komu, na koho určiť, stanoviť niečo niekomu: co pak za pokuty bezboznym gest odloženo (ZA 1676); o, gak welika gest dobrota twa, Pane, kteruž sj odložyl tem, genž se bogi tebe (CS 18. st); odkladať, zried -ovať, odložovať ndk k 1: k tomu take nemagy (tovariši) duttie železo czo lepssie odkladaty a před swogym sstelliarom, sem y tam kradnucz, kritj (CA 1585 E); reservo: napodruhé odkládám, skowáwám; repono: odkládám, na stranu kladem, skowáwám (KS 1763); Thomas Pavliga seno otkladal (HRANOVNICA 1779-80); este z nedorostku, kteri som si v zimne csasi z dobrich rastlih sladov odkladal (P. BYSTRICA 18. st); k 2: wedle prawa rozkazali Thomassowi, aby gim (bratom) odkladal za gich tale aneb s nimy gednostaynu wuoli y umyslem prodal (P. ĽUPČA 1552); zaloch, ktery gest skrze omyl Yanowy Myssowyczowy prodany, odkladagy a k swemu gruntu opet skreckowskemu prywlastnugi (TURANY 1674); pendo: odložujem (ML 1779); k 3: wi bi ste den ode dne odkladaly, ze bi snad temu nikdi koncze nebilo (SKLABIŇA 1560); mug brat do Body Andreascha poszel strany peniezy za robotu, tedy gich on len odkladowal y Casper Cesla se rozhniewal, že se mu placa nestala (LIPANY 1636 E); ten Otec nebesky vždy ješte svym zmilovanim odklada, očekavajice našeho napraveni (VRBICA 1675 LP) nesúri, neponáhľa; gestli prácu ze dňa na ďen budess odkladati (GV 1755); gaknahle angel Pane (Jozefovi) powedel, wezmi dite y matku geho a uteč do Egipta, nic neodkladal (CS 18. st) nemeškal, nestrácal čas
L. o. právo, kusy, kauzu práv odsúvaním určovať, stanovovať iný termín riešenia nej. spornej veci, odročovať konanie niečoho: w tem ffoyt ty kusy odklada do cztrnasteho dne (ŽK 1473); prawo se odkladalo ze dnia do dnia, ze mu niebylo koncza (POĽANOVCE 1584 E); pritomna causa až do tadalegsseho wiswetlenga niný se odklada až do buduciho prawa (S. ĽUPČA 1783)
F. neodkladag nisst na zitra, čo dnes odprawit možes (PR 18. st) práca sa nemá odkladať; k 4: kdy sem na Frištaku bol, ya sem pytal od neho quietanciu, ale mnie on odkladal tak, že on ty klince k rukam neprigal (BOJNICE 1616 E); kdi si ty mne odkladal, prinuczeni sem bil k nemu, gakossto k brehu sa uteczy (ŽA 1732); postpono: odwrhám, odkládám, zanecháwám; submoveo: odstawugem, odkládám, odtahugem, odháňám, odstrkám (KS 1763)
F. nekolikrate ptal od neho (28 fl), ale az posavad reczou odkladali (H. NEMCE 1628 E) vyhovárali sa; k 6: tu predrečenu roly odklada na sestru (P. ĽUPČA 1603); zdráw buď, sládky Yezyssi, ktery sy mňa w nagsmradlawégssém hrjchúw hnogowyssťu ležjcyho na pokánj odkládal (BlR 18. st); -ávať frekv k 2: mimo desátkuw tíchto ay giné lid odkladáwal (BPr 1787); k 3: ja Wašu Milostt prosym jako pana a suseda sweho, aby ste ho gyz wycze nedaly odkladawaty, nez aby se mu zaplatylo wedle slybow (PARTIZÁNSKE 1591); když nekolkokráť na dluhssy a dluhssy čas odkladawal odpowed (PP 1734); odložiť si dk zried čo odsunúť, preložiť si niečo: svatostné mezitím zvázaňí jsme si odložili až na čas navráceňá jeho (vojaka) (BR 1785); odkladať si ndk čo z čoho odkladať si, schovávať si niečo z niečoho: (úradník) y s panskeho desaty peniz neb graicar za pilnu opatrnost sobe odkladal (MiK 18. st); odkladať sa ndk
1. na koho ponášať sa: filia rejicit se in patrem: dcera odkláda se na otca (KS 1763)
2. čoho vzďaľovať sa, odsúvať sa: gako ginich hrychúw odsudené skrs Boha trestány nikda se neodpustya, tehoto pak nikda se neodkladá (PeP 1770)
3. komu vyhovárať sa: nemalo nakladok pude, yako na zemeni dosti se na mne horssj, se sse mu odkladam (D. ŠTUBŇA 1569 KL)