Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odletieť -í -ia dok.

1. vzdialiť sa letom, op. priletieť: lastovičky o-li, lietadlo o-lo

2. odcestovať lietadlom: delegácia o-la

3. prudko sa vzdialiť, odfrknúť: kameň o-l;

nedok. odlietať, odletúvať, odlietavať -a, odletovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odletieť ‑í ‑ia ‑el dok.

odletieť -tí -tia odleť! -tel -tiac -tenie dok.

odletieť -tí -tia odleť! -tel -tiac -tenie dok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ (o vtákoch, o lietajúcom hmyze) vzdialiť sa z nejakého miesta al. priestoru letom, pohybom vo vzduchu vlastnou silou pomocou krídel; op. priletieť: v jeseni lastovičky odletia južným smerom; orol roztiahol krídla a odletel z hniezda; Keď čmeliak odletel, [Taraba] pokračoval v prerušenom rozprávaní. [K. Lászlová]
2. (odkiaľ; kam; ø) ▶ (o dopravných prostriedkoch uspôsobených na pohyb vo vzduchu) vzlietnuť, vzdialiť sa z nejakého miesta al. priestoru letom pomocou techniky; op. priletieť: lietadlo odletelo z bratislavského letiska; z hangáru odletela helikoptéra; vrtuľník vysadil záchranárov pri postihnutom a odletel na heliport do Starého Smokovca; Ani včera nebolo do poslednej chvíle jasné, či raketoplán odletí, pretože situáciu pred štartom komplikoval silný nárazový vietor. [HN 2006]
3. (odkiaľ; kam; čím; na čom; ø) ▶ (o pasažieroch) odcestovať, prepraviť sa z nejakého miesta al. priestoru nejakým vzdušným dopravným prostriedkom; op. priletieť: o. z Prahy do Londýna; o. pravidelnou linkou; o. na rogale, na teplovzdušnom balóne; v auguste odletí na dovolenku k moru; naši už odleteli; hokejisti po zápase odleteli domov; prezident s rodinou odletel vrtuľníkom z prezidentského paláca
4. (ø; odkiaľ; kam) ▶ prudko sa od niečoho, od niekoho oddeliť nejakou dodanou silou a rýchlo sa premiestniť inam, odskočiť: zo steny odletel kus omietky; zafúkalo a klobúk jej odletel; hodená fľaša oblúkom odletela; lopta nám odletela do pŕhľavy; smial sa, až mu odleteli gombíky z košele; Hneď pri prvom okruhu trikrát spadol, nakoniec odletelo bicyklové koleso [...]. [K. Bendová]
5. kniž. (ø; kam) ▶ rýchlo uplynúť, minúť sa, ubehnúť: Mladosť odletela s tebou za oceán, láska vyschla, spomienky zostali. [L. Ťažký]; O chvíľu sa už ozývalo zo Soninej strany rovnomerné dýchanie, no Kristíne spánok odletel. [P. Nagyová-Džerengová] nemohla zaspať
fraz. expr. takú ti strelím, že ti hlava odletí dostaneš silné zaucho
nedok.odlietať1, k 1 4 i odletovať2, odlietavať, odletúvať1


odlietať1 -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -tanie, odletovať2 -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovanie, zried. odlietavať, odletúvať1 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ (o vtákoch, o lietajúcom hmyze) vzďaľovať sa z nejakého miesta al. priestoru letom, pohybom vo vzduchu vlastnou silou pomocou krídel; op. prilietať: havraní kŕdeľ húfom odlieta k lesu; lastovičky odlietajú do teplých krajov; holuby, vrabce odletujú z chodníka; včely odletúvali v roji; mušky húfne odlietavajú z napadnutých rastlín
2. (odkiaľ; kam; ø) ▶ (o dopravných prostriedkoch uspôsobených na pohyb vo vzduchu) vzďaľovať sa z nejakého miesta al. priestoru letom, vykonávať pohyb vo vzduchu pomocou techniky; op. prilietať: lietadlo do Londýna odlieta o päť minút; zo základne pravidelne odletúvajú vojenské vrtuľníky; hluk prilietavajúcich a odlietavajúcich strojov znepríjemňuje obyvateľom život; Po chvíli by sme videli, ako od planéty odlieta vesmírna loď [...]. [D. Dušek]
3. (odkiaľ; kam; čím; na čom; ø) ▶ (o pasažieroch) cestovať, prepravovať sa z nejakého miesta al. priestoru nejakým vzdušným dopravným prostriedkom; op. prilietať: o. pravidelnou leteckou linkou; z hlavného mesta denne odlieta veľa cestujúcich; o dve hodiny odlietame do Milána; športovci odlietajú späť do vlasti; do exotických cieľov odlietavajú slovenskí občania z Viedne; muža naposledy videli, ako odlieta na svojom jednomotorovom lietadle; turisti odletúvajú v teplovzdušných balónoch pozrieť si krajinu zhora; rozpráv. Ježibaba rýchlo odlieta [na metle], Jankovi už nevenuje pozornosť. [R. Brat]
4. (ø; odkiaľ; kam) ▶ prudko sa od niečoho, od niekoho oddeľovať nejakou dodanou silou a rýchlo sa premiestniť inam, odskakovať: spod kolies začal o. štrk na blatníky; z horiaceho dreva odlietavajú iskry; v prestrelke odletúvali zo stromov ívery; lak auta odoláva kamienkom odlietajúcim z vozovky
5. iba odlietať1 kniž. ▶ rýchlo plynúť, míňať sa, ubiehať: babie leto odlieta; roky jeden za druhým odlietajú; [...] láska prilieta i odlieta, tak ako z juhu prilietajú a zo severu odlietajú divé kačky i pyšné labute. [L. Ťažký]
dok.odletieť

odletieť letom opustiť miesto • odlietnuťuletieťzried. ulietnuť: vrabce odleteli, uleteli; lietadlo odlietlo načas, lopta mu uletelaexpr.: odfrknúťodprsknúť (prudko padnúť, vzdialiť sa): odfrkol mu klobúk z hlavy; slina mu odprsklaexpr.: ubrnknúťzried. zbrnknúťufrnknúťufrngnúťufrknúťufrndžaťubziknúť (letom sa prudko vzdialiť): vtáčik ubrnkol, ufr(n)kol, ubzikol z klietkypoodletúvaťpoodlietať (postupne odletieť)


odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromuspadnúťpadnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietkyexpr.: odletieťodfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastkaodpadaťpoodpadávaťpoodpádaťpoodpadúvaťexpr.: poodletovaťpoodpadaťpoodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocieexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: omietka odkväcla na zem

2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť • nebyťnekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonalavystať: návštevy museli vystať

3. p. omdlieť 4. p. odrieknuť sa 5. p. zaniknúť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odletieť, -í, -ia dok.

1. vzdialiť sa letom: Všetci vtáci odletia na zimu do teplých krajov. (Janč.); lietadlo odletelo;

2. odcestovať lietadlom: o. z Prahy do Bratislavy;

3. expr. prudko sa vzdialiť, oddeliť od niečoho, od niekoho; odpadnúť, odfrknúť: Klobúk mu odletel niekam za pec. (Kuk.) Cigánka odletela od neho. (Al.) Martin trepol vidlami, až z nich odletel roh. (Heč.);

nedok. odletovať, -uje, -ujú, odlietať i odletúvať, -a, -ajú

odletieť dok.
1. csl vzdialiť sa letom: Keď ih je moc (včiel), maťečná čeľaď ostaňe v úle, starie odleťia (Lipt. Mikuláš); Lastovički ešče neodleceli, ale uš skoro odleťá (Bošáca TRČ); Ptački špivajuce odľetuju od nas (V. Šariš PRE)
F. z mojih ľičkou krasa odľecela (Porúbka SOB) - ostarel som, ošpatnel
2. csl expr. prudko, rýchlo sa vzdialiť, ufrknúť: A ňiekeremu zo skalou aj šugár ľebo aj celej bídž odľeťeu̯ (V. Lom MK); Ale kráva jak sa hoďiu̯a, tak odleťél (muž) a mia jak kopu̯a, tak sen sa našu̯a pri sťene (Mokrý Háj SKA); Odľecel mi napetek s topanki (Spiš. Štvrtok LVO)
F. taku dostaňeš, že ci hlava odľeci! (Krčava SOB) - veľmi ťa udriem (pri vyhrážaní)

odletieť dk
1. vzdialiť sa letom: ten růg, kdy ma odletet, naspat zwazen býwa znenijm (:zwukem:) mednice (OP 1685); když bi wodi bili umenssene, když mnohe tela mrtwe od potopi pozustali, z korabu (krkavec) odletel (MS 1758); na toto štrafanj buožik neradneg laskj, kridelečka rozprestrewsse, rozhňewanj prič odletel (PT 1796);
x. pren o, času pokány, kde sy? Odletel gsy, zmizel gsy (SK 1697)
2. čo od čoho prudko sa vzdialiť, odskočiť, odfrknúť: hlava jeho daleko od ostatního kláta odleťila (BR 1785)
3. koho opustiť, zanechať niekoho: a yak smutňe mladý wrabec osamelý narýka, že gsu ho starý odleťeli (CC 1655);
x. pren pěkná sy, prjtelkyno má, lahodná a krásná gako Yerúzalem, prehrózna, gako wagánské wogsko usporáďaná. Odwráť oči twé ode mňa, nebo ony mňa odleteli (KB 1757); odlietať [-é-, -í-], -ovať1 ndk k 1: kdy se take ule potyeragy bilynu melyssowu, wcžely precž neodlitagy nikdy z cželyncza (LR1 17. st); do me in pinnas: uletám, odletám; abvolo: odletugem; avolo: odletugem, uletugem (KS 1763); druzi gsu (holuby), kterj daleko od domu odlecugj (Káz 18. st); k 2: ti (sedliaci) sa tak s nim (tabakom) obtižugu, až gim ssussne odletugu (SNS 1786); k 3: gak skoro týto wěcy zmijzagj, pomijgagj a wnjweč se obracagj, tak skoro žiwot nass hýne, odlecuge, skonáwa (SK 1697) plynie; mnohokrat netrpezliwe dusse krestanske od teg boskeg ruky odletugu, oblibnosti telesne a roskosse swetske wihledawagu (MS 1758); už od wás odletám, dobre sa tu magte (Pie 18. st); -úvať frekv k 2: utjnky (:tryesky:) odletuwagj (KoB 1666)


odletúvať p. odletieť


odlietanie [-é-; -í] s odlet: sláwik pri swém odletánj k tomu ptačnykowi rékl (VP 1764) odlietať p. odletieť

Zvukové nahrávky niektorých slov

odletieť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu