odlúčený príd. oddelený od niečoho, osamotený: žiť o. od sveta, od všetkých;
odlúčene prísl.;
odlúčenosť -i ž.: o. od rodiny
odlúčený -ná -né príd.
odlúčený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ (o ľuďoch) ktorý je bez spoločnosti blízkych; odčlenený od niekoho, od kolektívu, izolovaný: internet pomáha spájať odlúčených ľudí; v tábore sa stretnú odlúčení súrodenci z detských domovov; boli svedkami priateľského privítania dvoch odlúčených priateľov; čím nižšie sa dostávame, tým sme odlúčenejší ▷ sociol. sociálne odlúčené skupiny obyvateľov marginalizované skupiny obyvateľov žijúce obyč. v nevyhovujúcich, provizórnych podmienkach oddelene od obcí a miest, napr. v chudobných štvrtiach al. ako bezdomovci; práv. odlúčené dieťa dieťa, ktoré je sprevádzané dospelým utečencom, imigrantom, ktorý však nie je ochotný al. schopný prevziať zodpovednosť za dlhodobú starostlivosť oň; práv. odlúčený rodič rodič, ktorý v dôsledku rozvodu, rozchodu al. právnej nespôsobilosti nežije s dieťaťom v spoločnej rodine; admin., ekon. odlúčené pracovisko vzdialené pracovisko, na ktorom je výrazne sťažená kontrola pracovných výkonov 2. odb. ▶ (o častiach, o zložkách látok) oddelený od celku (v procese výroby), separovaný, izolovaný: škodlivé odlúčené častice; odvod odlúčeného prachu zo zbernej plochy 3. ▶ (o veciach, o miestach) vyskytujúci sa iba sám, oddelene, vzdialene od iných, izolovaný; syn. osamelý: žila v odlúčenom domčeku; Čo mal Boh za lubom, keď vybral také vzdialené a odlúčené miesto? [SmN 2005] 4. náb. ▶ (z pohľadu katolíckej cirkvi) ktorý sa zriekol presvedčenia, ideológie, príslušnosti k niečomu a pod.: koniec intolerancie a začiatok dialógu s odlúčenými bratmi; zjednotenie východných odlúčených kresťanov s katolíckou cirkvou ▷ ↗ i odlúčiť, odlúčiť sa
oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku • samostatný • osobitný • hovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodom • izolovaný • osamotený • odlúčený • odtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od sveta • nespojitý • odb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvok • separátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovory • menej vhodné zvláštny
odlúčený p. oddelený
osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dediny • osihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicou • izolovaný • odlúčený • samotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkých • sám • expr.: samučký • samučičký • samunký • samulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičký • pren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampa • jednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosť • ojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrik • opustený • zanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na seba • bezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská
p. aj samotársky
2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustý • prázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdny • opustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brloh • osirelý • osirený • osihotený • zried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia
samotný ktorý je bez spoločnosti iných • sám: prechádzal sa samotný, sám • osamotený • osamelý: stáť pred domom osamotený, osamelý • opustený • izolovaný • odlúčený: už dlhé roky žije v horách opustený, izolovaný, odlúčený • expr.: samučičký • samunký: naokolo ani živej duše, iba on samučičký, samunký • expr. zastar.: samojediný • samojedinký: matka žila vo veľkom dome samojediná, samojedinká
odlúčený príd. oddelený, osamotený, vzdialený, odtrhnutý od niečoho: žiť o. od rodiny, od manželky; je, žije o. od sveta bez účasti vo verejnom živote, osamotený;
odlúčenosť, -ti ž.
odlúčený príd 1. oddelený, stojaci, nachádzajúci sa bokom: separatus: odďeleny, odlúčeny; secretus: odlúčeny, osobitny (KS 1763); aby každa ženska, kdiž splodila dite, w pribitku swem od ginich odlučena prebiwala (SJ 1793) 2. vzdialený od niekoho, zbavený spoločnosti s niekým: ponewadž gsem bil predtim (v dome, ktorý zhorel) gako odlučeny ze spoločnosty susedskeg (MARTIN 1705) vyhostený; dissociatus: rozlúčeny, odlúčeny geden od druhého, odtowarysseny (KS 1763); seďel ráz pri holbičke wína w krčme od giních tam zhromažďeních odlúčený (BU 1795) 3. (o cicavcoch) kt. sa prestal kŕmiť materinským mliekom: telcze wetssie 2, mensse 6 a gedno nedawno odlucžene (ZVOLEN 1620); zemrelo w czeste odluczenych telenyecz, ktere se wezly na woze, no 1 (TRENČÍN 1652); nefrens: odlučene prasa (LC 1707); telce po peti neb ssesti tidnuw nanowe odlučene su neglepssj (NN 18. st) L. o. od ceckov, pŕs, mlieka odstavený od matky, užívania pŕs: od mleka odlučene, nesskrjpagjce prasatka se zowu (KoB 1666); depulsus lacte: od ceckúw odlúčeny, odstaweny; delicus porcus: odsaďené, odlúčené prasa od prs (KS 1763) 4. odtrhnutý, odvrátený, odvedený, odštiepený (v duchovnom zmysle): zádni od Boha odlučeni mudrým se nazywať nemuž (PP 1734); od neho (Boha) odlucena hnedky prostu cestu puogdess do wecneho zatracenya (MS 1758); schismaticus: odlúčeny, odstúpeny, roztrženost delagjcy (KS 1763)