odjinud, odjinudy zám prísl vymedz čes 1. nie odtiaľ(to), odinakiaľ: sem ga po meg mileg prwšeg manželce Margete Smrecanskeg dobrodeny nemale prigimal, a tak co y podnes gest pri mne, ne odginud gest, než ze Smrečan (SMREČANY 1603 E); pro tu techdy jistu prekašku usilovali sme se i my odjinud na svuj šenk piwa dovest (BÁNOVCE n. B. 1699 LP); z Rewuczeg a odginud nezdrawie osobj k neg (Ive Polke) chodilj (D. KUBÍN 1726) 2. inak, iným spôsobom: mi Stibor z Stiboricz, odginud z Beczkowa (SKALICA 1432 SČL); Sophia Drgowa bywssy w swich starich letiech a nemagicze odginudy pomocy, sprodala dwa kwentiny (P. ĽUPČA 1585); pita sobe stranka zalobna odginut satisfactiu a contentatiu (S. ĽUPČA 1730); ani odginuď se weděti nemůže, že Pjsmo swaté gest pjsmo swaté (PW 1752)