odhŕňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie, odhrňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie, zried. odhrnovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ rukou, rukami al. nejakým mechanizmom odsúvať niečo, obyč. textíliu, ktorá niečo zakrýva, a tak otvárať pohľad na to, čo je za ňou, pod ňou: o. záclonu, záves; o. žalúzie; o. neveste závoj z tváre; ráno odhŕňam prikrývku a vstávam; odhŕňajúc si manžetu zo zápästia, hľadí na hodinky; Letíš, ako keby ťa naháňali, – potriasa hlavou, aj vlasy si rukou odhŕňa [...]. [K. Jarunková]
2. (čo (čím)) ▶ odsúvať pružnú al. nesúdržnú prekážku a tak uvoľňovať priestor, robiť niečo voľným, priechodným, rozhŕňať: odhŕňali trávu a kliesnili si cestu k malinčiu; vesluje a odhrňuje pritom kusy ľadu; Driapem sa do húštiny hore brehom, odhŕňam pred sebou lístie mladiny [...]. [H. Ponická]; odhŕňal rukami steblá, z ktorých sa dvíhal drobný prach, semienka i peľ [Ľ. Jurík]
3. (čo (odkiaľ)) ▶ hrnutím (manuálne al. strojom) presúvať nabok, odstraňovať niečo sypké, ľahké a tak odkrývať niečo, k niečomu sa dostávať al. robiť niečo viditeľným: o. sneh; o. lístie z náhrobného kameňa; buldozér odhŕňa zem, hlinu, sutiny; opatrne odhrňuje vrstvy ihličia nadvihnuté hubou; Kľačiačky odhŕňa trochu mokrej pieskovej zeminy a kamenia – a už oboma rukami drží pred sebou akúsi temnú vec. [I. Štrpka]; Hák a radlo ju [pôdu] rozrývali, pluh iba odhrnoval nabok. [VNK 2002]
4. (čo (čím)) ▶ hrnutím (manuálne al. strojom) čistiť, uvoľňovať povrch od niečoho, obyč. od snehu: o. cestu; chodníky sa pravidelne odhrňujú frézami; od rána nepretržite pracujeme a odhŕňame komunikácie od snehu
▷ dok. ↗ odhrnúť
odhŕňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. 1. ▶ hrnutím sa odsúvať nabok, na iné miesto: Opona sa odhŕňa, na javisku vo svetelnom kruhu vytvorenom reflektormi stojí život. [Sme 1998]
2. zastaráv. ▶ odkrývať sa v spánku, odhadzovať zo seba prikrývku, odkopávať sa: [...] a ja sa zase ustavične odhŕňam a odkopávam, lebo mi je horúco. [V. Šikula]
3. zastar. (od čoho) ▶ bočiť od niečoho, vyhýbať sa, strániť sa: od ťažkej roboty sa odhŕňa; nikdy sa veľmi neodhŕňal od pálenky
▷ dok. k 1 ↗ odhrnúť sa
odhrnúť -nie -nú odhrň! -nul -núc -nutý -nutie dok. 1. (čo (čím)) ▶ rukou, rukami al. nejakým mechanizmom odsunúť niečo, obyč. textíliu, ktorá niečo zakrýva, a tak otvoriť pohľad na to, čo je za ňou, pod ňou: o. oponu; o. záclonu, záves; odhrnul perinu a vykĺzol z postele; špicou topánky odhrnul okraj pokrovca; o. si z čela prameň vlasov; odhrnula rukáv a ukazovala mi zápästie; Dotackal som sa k zadnej bočnici a odhrnul som plachtu. [L. Ťažký]; Akoby vám niekto spred očí odhrnul závoj, ktorý doteraz zakrýval realitu. [Šarm 2008] ↗ i fraz.
2. (čo (čím)) ▶ odsunúť pružnú al. nesúdržnú prekážku a tak uvoľniť priestor, urobiť niečo voľným, priechodným, rozhrnúť: o. vysokú trávu palicou, aby sa dalo prejsť; odhrnul visiace konáre, ktoré mu zahradzovali cestu; musel o. kopu haraburdia, aby sa dostal k dverám
3. (čo (odkiaľ)) ▶ hrnutím (manuálne al. strojom) presunúť nabok, odstrániť niečo sypké, ľahké a tak niečo odkryť, k niečomu sa dostať al. urobiť niečo viditeľným: o. sneh spred brány; o. nános piesku z dlaždíc; museli o. mulčovaciu kôru, aby sa dostali k pôde; odhrnula kôpku lístia a uvidela ježka; na jar odhrnieme nakopcovanú zeminu z ruží; na pláži museli najprv o. špinu z mora
4. (čo (čím)) ▶ hrnutím (manuálne al. strojom) očistiť niečo od niečoho, obyč. od snehu: o. cestu; nasnežilo, treba o. chodník; ak odhrnú klzisko, pôjdeme sa korčuľovať
◘ fraz. odhrnúť závoj z niečoho a) odhaliť niečo skryté, zbaviť tajomstva b) odhaliť niečo nepoznané, neznáme
▷ nedok. ↗ odhŕňať, odhrňovať, zried. odhrnovať
odhrnúť sa -nie sa -nú sa -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok. ▶ hrnutím sa odsunúť nabok, na iné miesto: opona sa odhrnula a na scéne sa ukázal filharmonický zbor; Uvedomil som si, že sa mi odhrnul šál a on zbadal môj kňazský kolár. [R. Dobiáš] ▷ nedok. ↗ odhŕňať sa