odhodlaný príd.
1. pevne rozhodnutý (urobiť niečo závažné), hotový: o. bojovať; byť o. na všetko
2. odvážny, smelý: o. záchranca, o. čin;
odhodlane prísl.;
odhodlanosť -i ž.
odhodlanosť -ti ž.
odhodlanosť -ti ž. 1. (i na čo/k čomu/s neurčitkom) ▶ pevný úmysel niečo vykonať, vôľa na niečo, predsavzatie; syn. odhodlanie: o. k zmenám, k reformám, k činom; o. pomôcť iným v tiesni; o. bojovať za svoje práva, ísť za svojím snom; odborári sa po proteste rozišli s odhodlanosťou na ďalšie tvrdé kroky; Za jeho najväčšie prednosti označil absolútny pokoj a odhodlanosť ku všetkému. [Pn 2008] 2. ▶ prejav veľkého úsilia pri dosahovaní cieľa, smelosť; syn. odhodlanie: konať s nezlomnou odhodlanosťou; straty na životoch svedčia o odhodlanosti obrancov; náš tím prejavil veľkú o. a odviedol dobrý výkon
odhodlanosť p. odvaha
odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosť • smelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosť • kniž. statočnosť • odhodlanosť • kniž.: nebojazlivosť • nebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancov • hovor. guráž: stratiť guráž • bravúra • bravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)
1. pevne rozhodnutý, majúci pevný úmysel urobiť niečo, pripravený na niečo, hotový: byť na všetko o.; byť o. brániť vlasť;
2. rozhodný, rázny, smelý, odvážny: o. čin, krok, o. boj, o. vojak;
odhodlane prísl. o. hovoriť, o. bojovať;
odhodlanosť, -ti ž.