Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odhodiť dok.

1. hodiť od seba preč: o. ohryzok (do koša), o. staré topánky; o. zbraň

2. expr. odvrhnúť, zapudiť, potlačiť: o. nenávisť, zlosť, predsudky

● o. masku prestať sa pretvarovať;

nedok. odhadzovať

// odhodiť sa hovor. expr. odvrátiť sa (význ. 2): o-l sa od vlastných rodičov; neo-la sa od nijakej roboty nevyhýbala sa jej;

nedok. odhadzovať sa

odhodiť -dí -dia odhoď! -dil -diac -dený -denie dok.

odhadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ pustením z ruky al. hodením dávať, umiestňovať (preč) od seba: o. nohami paplón; rúbal, odhadzoval haluz za haluzou; v rýchlosti odhadzuje klobúk na vešiak a usadí sa; zamierili priamo k východu, odhadzujúc každého z cesty; vojaci odhadzovali zbrane a utekali z bojiska; Sestrám vytrháva z rúk injekcie a odhadzuje ich do kúta. [M. Zelinka]; pren. mesto odhadzuje zo seba starú škrupinu stagnácie [I. Kusý] zbavuje sa ▷ šport. odhadzovať puk (v ľadovom hokeji) situácia, keď hráč hokejkou strieľa puk od seba, zbavuje sa ho, nerozohráva, neútočí na súperovu bránku
2. (čo (kam; čím)) ▶ hádzaním ručne al. na to určeným nástrojom, zariadením postupne odstraňovať z určitého miesta (všetok) materiál al. (všetky) predmety, odpratávať: o. tehly na kopu; lopatou o. zeminu, uhlie; o. vidlami slamu; cestné frézy odhadzujú sneh, aby sprístupnili cesty do obcí
3. (čo, koho (kam)) ▶ (o inej ako ľudskej sile) uvádzať do prudkého pohybu smerom od zdroja: zadné kolesá auta odhadzujú spŕšku kameňov; [...] tlaková vlna náhleho výbuchu ma pri stlačení spúšte odhadzuje. [M. Krajňak]; neos. nárazy vetra boli také silné, že nás odhadzovalo do strán
4. (čo (kam)) ▶ zbavovať sa niečoho nepotrebného, obyč. nefunkčného al. nechceného: o. kôstky z čerešní; o. smeti, odpadky vynášať, upratovať; obnosené šaty odhadzuje do kontajnera; napchával si fajku, zápalky odhadzoval do prachu; neodhadzujte obal zo sladkostí, ohorky na zem!; pren. leto je čas, keď odhadzujeme oblečenie začíname nosiť oblečenie, ktoré nezakrýva viaceré časti tela; pren. [...] ľudské spoločenstvo odkladá, odhadzuje použitých bratov, zúfalo už nepotrebných ľudí [...] [I. Kadlečík]
5. expr. (čo) ▶ (o psychickej stránke človeka) odmietať zvyky, zásady a pod., zbavovať sa niečoho, oslobodzovať sa od niečoho: strácať zábrany a o. konvencie; o. strach, zlosť; o. spomienky na vojnu; pren. Nie je náhodou, že tak radi svoje krpce odhadzujeme, krpce, za ktoré sa hanbíme [...]. [V. Šikula] zakrývame prostý pôvod
▷ dok. k 1, 3 – 5 ↗ odhodiť, k 2 odhádzať

odhadzovať sa -dzuje sa -dzujú sa (ne)odhadzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. často v zápore al. po zápore 1. hovor. expr. (od čoho) ▶ odmietať niečo, vyhýbať sa niečomu: o. sa od jedla; neodhadzuje sa od žiadnej roboty; nedá sa povedať, že by sa od peňazí odhadzoval; dlho sa od ženby odhadzoval; V prvé dni sa odhadzoval, že neprišiel na dlho a že chce mať od všetkého svätý pokoj. [M. Čeretková-Gállová]
2. hovor. zastaráv. (od koho) ▶ prestávať mať pocit spolupatričnosti k niekomu, odvracať sa, odkláňať sa od niekoho: od rodičov sa neodhadzuj!; [...] chvíľu sa odhadzujeme od jedného, potom zase od druhého, očierňujeme suseda a ten zase nás. [V. Šikula]; Starý otec sa smial: – Jaj, veď som ja dedinčan, dievka moja, a nehanbím sa za to, len sa ani ty neodhadzuj. [M. Ďuríčková]
▷ dok. ↗ odhodiť sa

odhodený -ná -né príd.: šport. odhodený skok ▶ (v krasokorčuľovaní) prvok typický pre športové dvojice (nie pre tance na ľade, tanečné páry) vykonávaný odhodením partnerky od seba ▷ ↗ i odhodiť

odhodiť -dí -dia odhoď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo, koho (odkiaľ; kam)) ▶ pustením z ruky umiestniť niečo, niekoho preč od seba, vrhnúť niečo, niekoho od seba: o. tašku do kúta; súpera od seba nešetrne odhodil; Nepríčetne som odhodil prikrývky a odokryl si tvár i krk. [M. Hvorecký]; Matej, stoj! Odhoď zbraň! [P. Jaroš]
2. (čo, koho (kam)) ▶ (o inej ako ľudskej sile) uviesť do prudkého pohybu smerom od zdroja: tlaková vlna ma odhodila k stene; náraz vozidlo odhodil a otočil okolo vlastnej osi; neos. auto odhodilo po zrážke na opačnú stranu; neos. Silno narazili hlavou do stropu lietadla a potom ich odhodilo na dlážku. [Sme 1997]
3. (čo (kam)) ▶ zbaviť sa niečoho nepotrebného, obyč. nefunkčného al. nechceného, zahodiť: o. zápalku, ohorok na zem; o. staré noviny, papier do kontajnera; Ešte raz napľul na kameň a s hnusom ho odhodil do trávy. [V. Šikula]
4. expr. (čo, zried. koho) ▶ (o psychickej stránke človeka) odmietnuť niečo, prestať dodržiavať zvyky, zásady a pod., zbaviť sa niečoho, niekoho, oslobodiť sa od niečoho, od niekoho: o. ilúzie, ostych, škrupule, pretvárku; odhodil všetky zábrany; pren. Myseľ ma neposlúcha, chcem odhodiť Faidru od seba, chcem sa na ňu trvalejšie hnevať, nejde mi to. [L. Ťažký]
◘ fraz. expr. odhodiť niekoho ako handru pohrdnúť niekým; odhodiť barly vyzdravieť; odhodiť masku a) prestať sa pretvarovať b) prejaviť vlastný názor al. city
▷ nedok. ↗ odhadzovať

odhodiť sa -dí sa -dia sa (ne)odhoď sa! -dil sa -diac sa -denie sa dok. často v zápore al. po zápore 1. hovor. expr. (od čoho) ▶ odmietnuť niečo, vyhnúť sa niečomu: nikdy sa od roboty neodhodí; dievča sa neodhodí od nijakej zábavy; A predsa sa Ondro neodhodil dakedy ani od pálenky. [A. Habovštiak]; No veď čo by som si nedal [kávičku], ja sa nikdy neodhodím. [Vč 1990]
2. hovor. zastaráv. (od koho) ▶ prestať mať pocit spolupatričnosti voči niekomu, odvrátiť sa, odkloniť sa od niekoho: o. sa od rodičov; celkom sa od nás odhodil
▷ nedok. ↗ odhadzovať sa

odhodiť, -í, -ia dok.

1. (čo) vrhnúť, hodiť preč od seba, zahodiť: o. odpadky, ohorok cigarety, o. staré šaty; o. niečo do kúta, na smetisko; o. zbraň prestať bojovať

● o. flintu do žita vzdať sa boja;

2. expr. (čo, koho) odmietnuť, zavrhnúť, odstrčiť, zapudiť: o. hnev, nenávisť; Odhoď tie myšlienky! (Kuk.) Jednej si sa už zunoval, odhodila ťa. (Kuk.);

nedok. odhadzovať, -uje, -ujú

|| odhodiť sa hovor. (od koho, od čoho, bezpredm., nár. i koho, čoho) odcudziť sa niekomu, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho: Jediný syn odhodí sa od otca, zájde do sveta. (Tat.) Odhodili sa od takého nebezpečného obchodu. (Kuk.) Keď príde platiť, každý sa odhodí. (Kuk.) Deti vlastnej sestry odhodili sa jej. (Kuk.) Synov som vychoval, oni však odhodili sa ma. (Hviezd.);

nedok. odhadzovať sa

odhodiť dok.
1. strsl, zsl hodiť od seba preč, zahodiť: Nákovi zme maľi dve aj tri, aľe tie boľi starie, tie zme odhoďiľi (Ťapešovo NÁM); A ja son takto vrtko pokrovedz odhoďeu̯ zo seba a uš son aj išou̯ bokon do šianca (Tek. Breznica NB); Keď je jablko ňedobré, ďieťa nahrizňe a odhoďí (V. Maňa VRB); Čo slapší konár, hned desi poleno, dve, klát z voza odhodil (Dol. Súča TRČ); Ked došél za kopec, odhodzil šecko preč (Myslenice MOD)
2. expr. zbaviť sa niekoho, odvrhnúť, zapudiť: Poveda̋, už odhoďiu̯ ďieuku, už ňebuďe sobáš (Párnica DK)

odhodiť sa dok.
1. expr. odvrátiť sa (od niekoho, niečoho) zriecť sa: Celá roďina sa od ňeho odhoďila (Jasenová DK); Ňesmiéš sa oň_ňéj odhodzit (Bošáca TRČ)
2. expr. prudko odstúpiť, odvrhnúť sa nabok, uhnúť sa: A tem pe_sa potom odhoďiu̯ tag nabog a na hrackú (Ondrašová MAR); Ja sa tag obzrem, volakto sa, reku, od obloka odhoďiu̯ (Stožok ZVO)

odhadzovať, odhadzovať sa p. odhodiť

odhodiť dk
1. čo, koho kam hodiť od seba, zahodiť niečo, niekoho: gda od Cžar k Kuklowu, kulku mu dala, aby ho ny prostrželil, wssak on gy odhodil (SKALICA 1654); kdy ho Atalanta predbehawala, wždycky gedno yablko za druhym odhodil na stranu (SP 1696); stare mrchlawe dwere se odhodily (DUBNICA n. V. 1723); nemas tu nyist, kurva, oppica, flandra, icz do stolicze, widagu ty tam wiswecene, ze si odhodjla pancharta (D. KRŠKANY 1731) pohodila, nechala bez opatery;
x. pren pychi prchliwost odhodila geho do ničemnosti (PT 1778) uvrhla; odhoďil som techdá kupectwo, chťíc skúsiť spokogňegssého žiwota (DS 1795) vzdal som sa
L. čo povím o lásce, kterú mal k Venusi Mars? Zabudnúl na boj, odhodil všecku zbroj (BR 1785) vzdal sa boja
F. odhodil sy rečy moge za chrbet (GŠ 1758) podcenil, nevzal si ich vážne
2. čo z čoho odlúčiť, odčleniť, oddeliť, vybrať niečo (z niečoho): wayco polož do poharika, leg na to ružoweg wodky, nechag za 24 hodin tam stogi, potom odhod preč wagco a užiweg wodku (RT 17. st); wezmi gednu hrst petrželových korenou, umi gich dobre a srdce z ních odhod (VK 1764); kdiž sa spoga (motýlí samec so samicou), kteri čas rozdel gich od gednu druheho, samca odhod preč, samicu polož na papir, wagečka klasti počne (SN 1772)
3. práv koho od koho vylúčiť z majetkového podielu niekoho: kteressto wsseczke wecy samy rozobraly a nas od swich wlasnich sester pochadzagicich spolunastupnikuw odhodily (PUKANEC 18. st)
4. čo (od koho) hodením dostať dolu, zhodiť, zbaviť sa niečoho: odhodils naklad težky, pozorug, abis pijskem nebyl priwaleny (SK 1697); plast, kdis slunce paly, samochtyaci dobrowolne odhazame (SJ 1765); Gajus swetské ssaty sobe zaopatricze, reholniczky odew odhodicze, k nepritely prissél (PeP 1770); kedikolwek geg manzel někam odessol, drahe ssaty hned od sebe odhodila (WS 18. st)
5. koho, čo preložiť na iný čas, odsunúť, odložiť niečo: poněwadž techdi s techto (skúseností), kterák pochopugeme, príliss málo múžú prospěťi w skuseňý, musegú ho odhoďiťi až na čas, kďiž guž (žiaci) bíwagú wen wipusťený (BR 1785); guž obáwáňá neni, abi farár sobášenj odhoďil (BN 1796)
6. čo neprijať (čo sa ponúka), odvrhnúť, nechcieť, odmietnuť niečo: adeaphora: wec, kterú možem pripustit nebo odhodit (NP 17. st); sto a dwanást swedkúw wyslani deputati wislissice, prewedeny súd za nepráwy uznaly a odhodily (PeP 1771); oddichne Penelope a z nowú udatnostu odhody milownykúw (PT 1778)
7. čo odvrhnúť, zavrhnúť, zapudiť, zahnať (ako niečo nevyhovujúce): cokoliw zlučy, nenawisti, zawisti wariss aneb waril gsi w srdcý proti bližnjmu swemu, to wssecko wileg a odhod (SK 1697) prekonaj; obmite sa (hriešnici) a očysty budete, odhocte zle skutky wasse od ocy mogich (AgS 1708); nebohi mog sin Carl Jungh mne neustil na zdrawi, statku a dobrem gmene mnoho ublizowal, wsecku poslusnost a powinost sinowsku odhodel (MOJMÍROVCE 1753); oni Luthera včenj odhodili (ST 1797);
x. pren (mentor) ku sprostému a zátmelému lidu geho (Uliseov) obličeg odhacuge (PT 1778) zatemňuje
L. od tvári, od očí o. koho odvrátiť sa od niekoho: takowjto hrjssnjcy obáwati se musegj, aby gjch Bůh zase od twári neodhodil (ŽP 1788); dagže pozor, aby Otec nebesky, ktery priprawil wesele synu swemu, aby teba od očy neodrutil neb neodhodil (SJ 18. st)
F. staré s pricházágícím nowím odhoďíťe (BN 1790) prepiatou horlivosťou zmaríte dobrý úmysel
8. zbežne, krátko povedať, prehovoriť: petnaste pak toliaruw panu urečitemu skrze Ondrasse na auctiu na zwiss doložene sedenia danich, na ktere y obligator producowal, zdaliss odhodity instans nepriwolil (MARTIN 1731); pani wssak naproty temu (rečiam vraha, ktorý sa nemohol pohnúť z miesta) odhodyla a prawyla, ze gak gakú potrebu má na ny, slussnegssá wecz gest, aby on k ny se dostawyl (PeP 1770); odhadzovať [-(d)zo-], odhádzať ndk k 1: Gressowy z Hugačkom, kdy ssly z wapenicze hlynu odhazowat, dano den 10 (ŽILINA 1693-94); ssest, osem hlapu pomahalo tim (kopáčom) othazowat (zem) (RADVAŇ 1714); kdiž člowek ustawicnie kassle a žadneho flusu neodhazuge (KT 1753) nevypľúva; sňech od stawany odhazug (PR 18. st);
x. pren stráss u dwery palácu odhacuge prystupu snadnost (PT 1778) zamedzuje, znemožňuje; k 3: z gakeg pryčiny djtky swe Mihalya a Suzannu od wsseckeho syn mug Andrass, otecz gegjch, odhazuge (BYSTRIČKA 1736); k 6: čoť dawagu gak hostowi, prigmi, ňeodhadzug; dobry misli dobre wecy, zle z misli wiwira, zly pak dobre odhadzuge, zlosti same zbira (GV 1755); kdj nemocnj lekj neprima, odhazuge, zdrawj nebiwa (Káz 18. st); k 7: aby (človek) na mali čas zlim mohl biti, milost božj a slawu nebesku od seba odhazuge wečne (SK 1697); žadneho dobrotiwosti ňikdy ňeodhadzug (GV 1755); dnessni swaty Ondreg aposstol Krystowy žadnych lidi neopowrhowal, neodhazowal, ale vssem spasitedlne naučeni dawal (MS 1758)
F. ty Boha za chrbet odhadzugess (CDu 18. st) neberieš vážne; odhodiť sa dk od čoho vzdať sa, zrieknuť sa niečoho: zdalis p. instans, žeby se sproste odhodilj, bil priwolyl, rozpamatowatj se nemuže (MARTIN 1731)
L. (poddaní) w ten čas hnedky od poddanstwa spolu z ginimy wsseckimy poddaniny a domina instante se odwrhly a odhodily (TURANY 1717) odopreli poddanskú povinnosť; odhadzovať sa ndk
1. čím odrážať útok, brániť sa niečím: tenže nebohy Stephan Chowanecz y na toho Ssewczowgech paliczu zahanat počžal, ktery se mu čžakanom odhazowal, ale ho predcza po rukach uderil (BECKOV 1727)
2. práv čoho vzdávať sa nároku na niečo, zriekať sa (majetku): widewssi tehdi my, ze Geho Milost pan Thauz Jánoss swe penize neklade, portie teg nasseg sa koneczne skrz tenže list swug nam psany ano y wssetkeho prawa sweho w tich častkach gakimkoly spusobem magicziho odrgeka a odhaczuge (ŽABOKREKY 1720)