odev m/ž
1. súhrn predmetov slúžiacich na oblečenie, pokrytie ľudského tela, najmä šaty, šatstvo: chudzyne do sspytale na odiew aby bylo dano (ŽILINA 1565); pan Yan Job netolko žiwnostow, ale tež y odewem, yako sa bol obligowal, mna opatrowati powinen bol (LIPTOV 1605); treba bude drewo rubat, treba ne, tu sekeru neb obusskom postižen bil, treba bude drewo rubat, treba ne, tu sekeru neb obussek prehra a k tomu wsseczku odiew, kteru na sebe mity bude (H. DRIETOMA 1698); (Adam a Eva) w odewu sprostnem museli wen (z raja) gjti (PoP 1723-24); suffibulum: plachetka neb bjly oďew, ktery ženi proty désstu na krk aneb na hlawu prikrywagu; strophium: ručnjk, naprsnjk, naprsny oďew; syrma: ocas pri oďewu ženském, ktery za nyma nosá (KS 1763); mug nebohy otec y ga z mogou materou meho stryka gak z chowou, tak take z odewou chowaly (PRIBYLINA 18. st);
x. pren náb wystryhágte se od falessnych prorokúw, ktery pricházagú k wám w oďewoch owčich, ale wnjtrňe su wlci hltawy (KB 1756) o pretvárke; peknu larwu wždycki klade na seba podwodnost, aby pod cudzym odewem mohla dostat hodnost (GŠ 1758) v prestrojení
L. chlamis: mentek, wrchny odew (VT 1648) plášť; semicinctium: fertuch, prepasek, predny oďew zástera; cruciata vestis: krjžowaná oďew kurucký (KS 1763); skapulir swúg aneb ramenni odew zgewne a bez wsseho strachu sobe umywal (VP 1764) krátky mníšsky odev zavesený cez rameno na šnúrke; wogsko stálo w paráde a wssecky damy oblečenj byli w swetsky odew (ID 18. st) op. kňazský; čierny, smútkový, smutný o. šaty nosené obyč. pri pohrebe al. počas smútku: cyrkwe poklad gestic križ, odew gegi w swete černy (KK 1709); funebre vestimentum: smutek, smutkowy oďew; vestis moesta: smutny oďew (KS 1763); odhodil čirny odew (PeP 1770); duchovný, mníšsky, rehoľnícky o. ktorý nosia členovia duchovného stavu: musi ukazaty mnisky odev radu svateho Frantiska, kapu anebošto plašt (HLOHOVEC 1613 E); kdiss negaky mládenecz y klerikem byl, bez duchowniho odewu a holeny každodenné na kony obcháczet (ulice) w običegi miel; Gajus swetské ssaty sobe zaopatricze, reholniczky odew odhodicze, k nepritely prissél (PeP 1770); podlý, pozdlý o. jednoduchý, prostý: (bratri) aby pozdlim oďewem se odiwali (RB 1713); pullatus circulus: obecnyho podlého oďewu zástup (KS 1763)
2. náb zbroj, výzbroj: exuviae: wyslečeny oďew od neprjteluw (KS 1763);
x. pren oblec tě Pan odewem spasenj a pryoděg te ruchem sprawedlnosti (PI 1749) silou a vierou v spasenie; Buh bud nas pokrm, napog, odeu, dom a vszecko (SS 18. st); -ný príd
1. týkajúci sa odevu: sinus vestium: oďewny fád, wrázka (KS 1763)
2. slúžiaci na oblečenie: hattagan zpod oďevnéj kože vitrhnúc, hodil ho naproťi panňe (BR 1785)
L. cataphracta: kyrys neb zbrog oďewná (KS 1763) pancier, brnenie
3. kt. sa môže obliecť, navliecť, obliekateľný: velatus: zakryty, prikryty, oďewný; indutilis: oďewny (KS 1763); -ok [-ek], -ček m dem k 1: vesticula: ssatečka, odewček (KS 1763)
L. cincticulus: pásek, páseček, oďewček predny (KS 1763) zásterka; togula: wrchny oďewek, dlúhy oďewek (KS 1763) plášť