oddychovať nedok.
1. odpočívať (význ. 1): spal a o-l celý deň
2. dýchať, odfukovať: dieťa pravidelne o-je
oddychovať -chuje -chujú -chuj! -choval -chujúc -chujúci -chovanie nedok.
oddychovať si -chuje si -chujú si -chuj si! -choval si -chujúc si -chujúci si -chovanie si nedok.
oddychovať -chuje -chujú -chuj! -choval -chujúc -chujúci -chovanie nedok. 1. ▶ robiť si prestávku v nejakej činnosti, práci; dopriavať si pokoj, pohodlie po práci, námahe, aktivite (obyč. na osvieženie, nabratie síl); syn. odpočívať, hovieť si: o. po práci, po robote; o. v tieni stromu; o. na pohovke; v lete budú o. pri mori; lekár jej kázal o.; oddychovali každú hodinu 2. hovor. ▶ zhlboka al. hlbšie dýchať (často v spánku a so zvukovým prejavom), spať: chlapec v postieľke zhlboka oddychuje; čakala, kým muž nezačne pravidelne o. 3. hovor. ▶ s prekážkami, zrýchlene, nepravidelne, hlasno dýchať (napr. po námahe, citovom vzrušení), prudšie vydychovať: prudko oddychuje od rozčúlenia; Sadol si na lavicu a sťažka oddychoval. Oči mu vyliezali z jamôk. [InZ 2001]
hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať si • hovkať si • lebediť si • povoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedí • expr. bahniť si (Andruška) • expr. dvoriť si (Kukučín) • dopriavať si • žičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľuje • odpočívať • oddychovať (po robote, námahe)
oddychovať p. hovieť si, rekreovať sa
rekreovať sa venovať sa oddychu (mimo domova) • odpočívať • oddychovať: rekreovali sa, oddychovali v prírode • zotavovať sa (po únavnej práci, po chorobe): zotavoval sa pri mori • letovať (v lete): letovali na chate • dovolenkovať (cez dovolenku): dovolenkujú každý rok v horách
oddýchnuť si, -ne, -nú, -chol dok. dopriať si odpočinok, odpočinúť si: Keď vyšli z húštiny, zastavili sa, aby si oddýchli. (Pláv.) pren. Zlatka si neoddýchla v obecnej truhlici (Kuk.) nebola tam dlho;
nedok. oddychovať (si), — uje, -ujú
oddychovať (si) nedok. csl robiť prestávku v práci alebo nejakej činnosti, odpočívať: Asi hoďinu otpočívajú ofce a zaťel majú šeci pokoj, odichujú (Zázrivá DK); Cestou son si aj odechovau̯, ľebo som bou̯ dokonanej (Hor. Tisovník MK); Čes_poluňia odechuvali, aj si zdremli trocha, poluňuvali a kose kuvali (Čelovce MK); Záprah a rataj oddichujú na úvraťi (Návojovce TOP); Musel oddichuvat po téj robote (Lukáčovce HLO); Hovorí sa, že zime pole oddichuje (Smolenice TRN); Jerdaci odihuju (Chrasť n. Horn. SNV)
oddýchnuť si [-ddych-, -dech-] dk 1. dopriať si odpočinok, odpočinúť si: (človek) ktery w čas horkosti aneb horučosti prikre cesty a ssiroke pole wandruge, nemagice zadneg tuoňe, pod kteru bi se mohel uchiliti, sobe odechnuti a odpocinuti; odpočiwag a oddichni sobe malicko (MS 1758); x. pren o, hrissnici, oddichnite sobe maličko (MS 1749) prestaňte páchať hriechy 2. od čoho pocítiť úľavu, vydýchnuť si: oddíchla si tuto mophtiho dcéra od velkého leknuťí (BR 1785); oddychovať si ndk k 1: kdiž syllabykownjcy syllabykugj a poznawači poznáwagj, čtenari sobe oddichugj (BZ 1749); neoddychůgte sy, gako by ste byli wlky honili (RPM 1795)