Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oddeliť -ľ! dok. odobrať ako časť od niečoho, čo bolo spojené; rozložiť na ohraničené časti: o. plevy od zrna i fraz. zlé od dobrého; o. slová čiarkami; zvukovo o. izby od seba izolovať; vojna ich o-la rozdelila;

nedok. oddeľovať

// oddeliť sa odísť, osamostatniť sa od celku, odpojiť sa, odlúčiť sa: dvojica sa od skupiny o-la;

nedok. oddeľovať sa

oddeliť -lí -lia oddeľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

oddeliť sa -lí sa -lia sa oddeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

oddelenie -nia -ní s. 1. ▶ menšia, relatívne samostatná organizačná jednotka väčšieho celku, inštitúcie, úradu a pod.: výrobné, obchodné o. podniku; obvodné o. polície; študijné o. univerzity; nemocničné oddelenia; členenie pracoviska na jednotlivé oddelenia; pracovať v reklamnom oddelení firmy; je vedúcim oddelenia pre styk s verejnosťou; s kolegami z oddelenia si dobre rozumejú ▷ tech., admin. oddelenie technickej kontroly útvar v podniku preverujúci kvalitu výroby aj hotových výrobkov, skr. OTK
2. ▶ menšia oddelená, samostatná al. vyhradená časť nejakého väčšieho priestoru: o. domácich potrieb na prízemí obchodného domu; cestovať vlakom v ležadlovom, lôžkovom oddelení; sedieť v oddelení prvej triedy, v oddelení pre matky s deťmi; reštaurácia je rozdelená na o. pre fajčiarov a o. pre nefajčiarov
3. biol., bot. ▶ skupina príbuzných tried v systéme rastlín a húb, ktorá je ekvivalentom kategórie kmeň pri živočíchoch: o. nahosemenných rastlín; magnóliorasty sú oddelením reprezentujúcim krytosemenné rastliny
▷ ↗ i oddeliť

oddeliť -lí -lia oddeľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo (od čoho)) ▶ vytvoriť istú (miestnu) hranicu, miestny predel, rozdeliť, osamostatniť: o. stavebnú parcelu od susednej plotom; o. od seba manželské váľandy; v reštauráciách oddeľujú fajčiarsku časť od nefajčiarskej; Ale aspoň sme oddelili naše bývanie a hosťovské izby [...]. [M. Fartelová]; Deliaca čiara z Jalty oddelila zo stredoeurópskeho regiónu Rakúsko [...]. [A. Hykisch]; V samote, na jej suchej skyve, / od plytčín hĺbku oddelil. [M. Rúfus] uvedomil si, aké sú skutočné hodnoty
2. (čo (od čoho; čím)) ▶ narušiť jednotu, celistvosť nejakého celku odčlenením jeho jednotlivých častí: o. od seba zlepené časti obálky; o. slová čiarkami; časti koncertu sú oddelené hovoreným slovom; zubami oddelila kus nite od zvyšku; Musíš sliepku rozporciovať, oddeliť jednotlivé časti, poumývať a dať variť. [D. Dušek]; Po stole porozkladala pár fotografií a dve oddelila. [D. Dán]
3. (koho, čo (od koho, od čoho)) ▶ na istý čas odlúčiť niekoho od niekoho iného, niečo od niečoho iného, rozdeliť, rozdvojiť: o. od seba bitkárov, bijúce sa psy; teraz nás už nič neoddelí; osud ich od seba oddelil
4. (čo od čoho) ▶ uvedomiť si rozdielnosť v porovnaní s niečím iným a zaujať k tomu osobný postoj, odlíšiť: nemohla o. sex od lásky; Ale pamäť má dobrú. Osobne si myslím, že aj značné rozlišovacie schopnosti, takže poľahky oddelí dôležité od nedôležitého. [L. Ballek]; Môže sa však stať aj to, že informácií, možností je veľa a máme problém oddeliť dobré od nevhodného. [Ses 2002]
5. (čo od čoho) ▶ odlúčiť niečo od niečoho iného podľa určitých meradiel, roztriediť, pretriediť: o. kvalitné ovocie od poškodeného; o. hrach od šošovice; Podal som mu peniaze. Prerátal ich, oddelil od nich sto dolárov a vrátil mi zvyšok. [B. Šikula]
◘ fraz. oddeliť plevy od zrna/kúkoľ od pšenice rozlíšiť dobré od zlého, užitočné od škodlivého
▷ nedok. ↗ oddeľovať

oddeliť sa -lí sa -lia sa oddeľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. (od čoho/z čoho; do čoho) ▶ prestať byť súčasťou celku a porušiť tak jeho jednotu, súdržnosť, celistvosť, odčleniť sa: družica sa oddelila od rakety; semeno, odnož sa oddelí od rastliny; srvátka sa už oddelila od tvarohu; niektoré útvary sa oddelili do samostatných ústavov; Z kútika oka sa jej oddelila slza a skĺzla jej po líci dolu. [M. E. Matkin]; Liptovská župa vznikla neskôr – oddelila sa zo Zvolenskej veľžupy (spolu s Turcom a Oravou) až v 14. storočí. [P. Dvořák]
2. (od koho, od čoho) ▶ prerušiť zväzky, väzby s niekým, s niečím; odísť, odpojiť sa od niekoho, od celku; syn. odlúčiť sa, odčleniť sa: na rohu ulice sa oddelil od kamarátov; trojica pretekárov sa oddelí od peletónu; od politickej strany sa oddelila radikálna skupina odtrhla; Treba sa celkom oddeliť od ožralcov. Aj keby som mal žiť celkom bez ľudí, bez krčiem, bez spoločnosti. [R. Sloboda]
▷ nedok. ↗ oddeľovať sa

oddeľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (od čoho)) ▶ vytvárať istú (miestnu) hranicu, istý predel, deliť, rozdeľovať: o. dámske a pánske toalety; izby od seba oddeľovala úzka chodba; bránička s plotom a úzkou záhradkou oddeľuje dom od cesty; Ďalší nízky plôtik oddeľuje od dvora s trávnikom kuríny, cárok pre husi a kačice, zajačník a bahnisko [...]. [A. Baláž]; Veľké drevené priečky oddeľovali jednotlivé sedenia. Ak chce vidieť, kto kde sedí, bude sa musieť prejsť po celom podniku. [O. Štefánik]; ... desať centimetrov oddeľuje končeky prstov pravej ruky od zlatej hodinkovej retiazky... [P. Jaroš]
2. (čo (od čoho; čím)) ▶ narúšať jednotu, celistvosť nejakého celku; odčleňovať jeho jednotlivé časti: mená v zátvorke oddeľujeme čiarkami; zreteľne o. slabiky; hutníci oddeľujú jednotlivé kovy; o. nožom kusy torty porciovať; o. kúsky cesta, dávať na ne lekvár a robiť šatôčky krájať, odkrajovať; o. od seba dve spojené oblátky; Na Vianoce mama upiekla kapra. Oberám kosti, oddeľujem tmavú rybaciu kožu [...]. [A. Bartková]
3. (koho (od koho, od čoho)) ▶ na istý čas odlučovať niekoho od niekoho iného, osamostatňovať, vzďaľovať niekoho od ostatných ľudí, od niečoho: o. chlapcov od dievčat v internáte; technický rozvoj postupne oddeľuje človeka od prírody; bitkárov museli zakaždým o. policajti; Unavený som počúval, ako mi vykladá o všetkých príčinách, ktoré ju od manželstva postupne oddeľovali, odcudzovali. [K. Lászlová]
4. (čo od čoho) ▶ uvedomovať si rozdielnosť v porovnaní s niečím iným a zaujímať k tomu osobný postoj, odlišovať: o. podstatné od nepodstatného, pravdu od klamstva, fakty od výmyslov; Boh hýbe viečkom, ktoré otvára i skrýva. / Oddeľuje a spája oba svety. / V jeden svet. [J. Buzássy]; Hevierov lyrický hrdina oddeľuje svetlo od tmy, dobro od zla, pondelok od utorka, dáva veciam a javom mená, abstrahuje. [Rb 1985]
5. (čo od čoho) ▶ odlučovať niečo od niečoho iného podľa určitých meradiel, napr. vhodné od nevhodného, roztrieďovať, pretrieďovať: o. červavé ovocie od nečervavého; o. cícer od prímesí hliny
◘ fraz. oddeľovať zrno od pliev/kúkoľ od pšenice rozlišovať dobré od zlého, užitočné od škodlivého
▷ dok. ↗ oddeliť

oddeľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (od čoho/z čoho; do čoho) ▶ prestávať byť súčasťou celku a porušovať tak jeho jednotu, súdržnosť, celistvosť, odčleňovať sa: mäso pečieme, až kým sa nezačne o. od kosti; kôstka marhule sa dobre oddeľuje od dužiny; ďasná mu krvácajú a oddeľujú sa od zubov; Malý Dunaj sa oddeľuje od hlavného toku Dunaja v Bratislave; niektoré husi sa oddeľujú z kŕdľa; Čosi hovorila s meravo zaklonenou hlavou, videl, ako sa jej hýbu pery, ako sa oddeľujú od seba a zase spájajú [...]. [J. Puškáš]; Narušená bola aj statika južnej veže, ktorá sa začala oddeľovať od pôvodného traktu kaštieľa. [HN 2008]
2. (od koho, od čoho) ▶ prerušovať, rušiť zväzky, väzby s niekým, s niečím; odpájať sa od niekoho, od celku; syn. odlučovať sa, odčleňovať sa: v oblasti je zakázané o. sa od turistickej skupiny; chlapec sa intelektom výrazne oddeľuje od spolužiakov líši sa; Vymyslel si o ňom, že sa oddeľuje od kolektívu a že nadáva na lekárov, teda demoralizuje. [R. Sloboda]
▷ dok. ↗ oddeliť sa

deliť, -í, -ia nedok.

1. (čo) nejaký celok členiť na diely, rozdeľovať na čiastky: d. niečo na polovicu, napoly, na dve časti, na kúsky;

2. (čo, koho) triediť, zaraďovať: d. niečo na skupiny; d. tovar podľa akosti, d. výrobky podľa druhov; mená delíme na podstatné a prídavné; d. ľudí na dobrých a zlých;

3. (čo komu, medzi koho i medzi kým) rozdeľovať, rozdávať: d. dary, peniaze, d. korisť medzi sebou; d. majetok medzi dedičov;

4. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať (najmä o priestore al. čase): hranice delia národy; veľká vzdialenosť nás delí od rodiska; pitvor delí kuchyňu od izieb; Minúty nás len delili od krásnej slávnosti. (Stod.)

5. (čo čím i bezpredm.) vykonávať jeden zo základných počtových úkonov, určovať, koľkokrát je obsiahnutý deliteľ v delenci: d. desať piatimi; dvanásť delené (nie „deleno“) štyrmi;

opak. delievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 3, 4 rozdeliť, k 1, 2, 3 i podeliť, k 4 i oddeliť

|| deliť sa

1. členiť sa na diely, rozdeľovať sa na čiastky al. na skupiny: bunky sa delia; d. sa na dvoje, na dve polovice, napoly, d. sa na tri čiastky, skupiny, zložky; slovo sa delí na slabiky; kraje sa delia na okresy; ľudstvo sa delí na päť plemien;

2. rozchádzať sa, oddeľovať sa: Došli pod akýsi briežok, kde sa delili cesty. (Fig.)

3. (s kým o čo; s čím) rozdeľovať si niečo medzi sebou; mať podiel v niečom: d. sa (s niekým) o majetok, o výnos, o korisť, o moc; d. sa o niečo rovnakým dielom; Delili sa všetci pospolu, celá dedina o jednotlivé radosti a starosti. (Jil.); pren. Prejde do tretích susedov deliť sa s ovcami (Tim.) kradnúť ovce;

opak. delievať sa;

dok. k 1, 2, 3 rozdeliť sa, k 1, 3 i podeliť sa, k 2 oddeliť sa

oddeliť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho od čoho, od koho) odlúčiť, odňať niečo od niečoho, od niekoho, rozlúčiť, rozdeliť niečo, čo bolo spolu: o. plevy od zrna; Oddelil hromádku peňazí. (Jil.) Oddelil od ženy muža. (Fr. Kráľ) Bernolák (katolíkov) od češtiny oddelil. (Vlč.)

2. (koho) dať niekomu podiel, vydeliť: Oddelili ho na tanier. (Kuk.) Sviečkovicu nepredložila celú tým žrútom, ale oddelila ich na zvláštnej miske. (Jégé);

nedok. oddeľovať, -uje, -ujú i oddieľať, -a, -ajú

|| oddeliť sa (od koho, od čoho) odlúčiť sa, odtrhnúť sa: Hneď zatým ona oddelila sa od nich. (Tim.) Od hôrky oddelil sa akýsi tmavý tieň. (Jil.) Keď sa mať oddelila, nevesta vše prišla ju opáčiť. (Taj.);

nedok. oddeľovať sa i oddieľať sa

oddeliť dok.
1. csl odobrať ako časť od niečoho, čo bolo spojené; rozdeliť niečo, čo bolo spolu, odlúčiť: Páňi si oďeľili pole aj hori (Istebné DK); Keď_e (ľan) vitretí, sa na šťeťi češe, oďeľa̋ sa vrchovice a pazďera̋ otpadňe (Zázrivá DK); Hlavački sa ukladaľi do kuop, abi sa semä odeľilo, a piestom sa tĺkľi (Detva ZVO); Nemohľi sa zo zaťon znášať, nuž ih oďďeľili a gazdujú sami (Návojovce TOP); Čo mu ze zbožá patrilo, sán si oddzelil (Bošáca TRČ); Tento kraj sa spraví, to sa odzelá tí nitki (Zvončín TRN); Na tem hachli sa odzeliu̯o konopie čisté ekstra a kúdel ekstra (Štefanov SEN); Perši odzeľime jednu desku o_druhej a tag začňeme robidz daľej (Vranov)
2. strsl, zsl dať niekomu podiel, vydeliť: Jano príďe ňeskoršie, oďďel mu s_tích slížou! (Návojovce TOP); Čo mu ze zbožá patrilo, sán si oddzelil (Bošáca TRČ)

oddeliť sa dok. csl odčleniť sa od celku, odlúčiť sa: Ke_ca druhi požeňiľi, potom zme sa oďeľiľi het (Závadka n. Hron. BRE); Gazduvali spolu, ale ket_Tóno mau̯ modz ďeťí, tak sa Mišo oďďeľeu̯ (Návojovce TOP); Pri vrátoch sa ot chlapa oddelila a zahla (Skalka n. Váh. TRČ); Mlade śe už odzeľiľi ot starich, sami buda už gazdovac (Dl. Lúka BAR)

oddeliť dk
1. koho, čo od koho, čoho odlúčiť, vyčleniť, dať osobitne niekoho, niečo: aposstol chtege oddelity tichto swogjch swatych od tych pochibnjch (WO 1670); treibug to (zmes kovov) tak dluho, pokudkolwek trosku na wrch newysadj, wigmy potom z ohne, wyleg do gisspukla a kdy ochladlo, oddel trosku od krale (OCh 17. st); ratolesti žadneho užitku prinassati nemožu, budu-li od wineho korena wzdalene a oddelene (MS 1758); djwčata od chlapcuw musa byti oddelene (UKK 1768); mate zawčasu užitečne lekarstwy pri takich chorich statkoch potrebowat a nakazene od zdrawich oddelit (B. BYSTRICA 1778)
2. koho, čo (komu) určiť, ustanoviť, vyčleniť niekoho, niečo, rozdeliť niečo: ty take, kterzyz den a rok w rychtarowych cztyr stranach bydly, tych take oddielilo prawo nesprawedliwych (ŽK 1473) uznalo vinnými; toliko haluzia gelsse v teg cziastcze, ktera se gim skrze Y. Ost. pana Revay Ferencza a ostatnich pannow possessorow uradnikov ukaže a oddely (LIETAVA 1657 E); nech sa včini geden stweruhel; odděl hornu stránku s ných len na dve gednaké částky (UP 1780); pre odwráceňj rozličňého búreňá gednímu každímu gistý okršlek gest odďelený z wlastním gegích priwoľeňím (BN 1796)
3. práv koho (od koho) vyplatiť podiel (z dedičstva) niekomu: otecz muoz syna odlucziti a oddieliti od sebe przed prawem s wsseliiakem zbozijm, kterez syn namluwiti chcze; ta diewka, kteraz przi domie negest vstawiczna, tu neoddieli mati (ŽK 1473); zapisugem w meske knihy tym obyczegem, ze som ya syna sweho Martina oddielil, czož nan zalezelo z otczyzni (P. ĽUPČA 1509); pakliže bj taže manželka ma staw swug zmenjla, ma mjti dil rowny yako gedno z techto djtek mich, a to penizmy aby byla wibyta a oddelena (ŽILINA 1551); aby mne rowny dil a cšasku gakossto na meno neboheho manžele prisluchagicy oddelily (PUKANEC 18. st)
4. od koho urobiť niekoho iným, odlišným, odlíšiť niekoho: nebo sem bol newinj, neposskwrneny, oddeleny od hrissnikow (MiK 18. st); -ovať ndk k 1: osrdy toto od dolegšiho bricha blana pričny (:opona:) oddeluge (KoA 17. st); succerno: odďelugem, wybjrám; separo: odďelugem, na rúzno, osobitňe deljm (KS 1763); plott, ktery oddyeluge na dlhokost oboru pana barona (BECKOV 1768); strowu čist, oddelug (PR 18. st); k 2: O oddeleny lydského dná 1. Tento se na 24 rowne cžástski oddeluge, které sa hodiny naziwagu (UČ 1781); k 3: ze se tjmto bratankom zadostj vcinilo hnedkj pry rozdjeli sweho mileho otcze, kdj se oddelowalo a na swe sedljsko kdj se stehowal spolu swjmi djetkamy (SLIAČE 1615); k 4: slowicko swaty znamena w Pismě s. to, co se od obecneho a pospoliteho vžiwanj oddeluge k vžitku zwlasstnjmu a duchownjmu (TeP 1746); oddeliť sa dk
1. od čoho delením vzdialiť sa: ponewač wino mnoho wlchkosti wodneg w sebe ma, takowa wlchkost se skrze ohen lechko od wina odďeli (PR 18. st) odparí sa
2. od čoho zbaviť sa niekoho, odtrhnúť sa, odpadnúť, odvrátiť sa od niečoho: protož wigdete s prostredku gegjch (neveriacich) a oddelte se (WO 1670); Buch se od zidowstwa a od chramu gegich odelil a otrhnul (SPr 1783); on ze swým huffem se od cýrkwj odďelil (ST 1797)
3. od koho zrušiť manželský stav, rozviesť sa s niekým: nuntium remittere uxori: od manželki se odďeliti, dalég za manželku nedržati (KS 1763); (Jozef) widice tehotnu (Máriu), nechtel gu wichlasit, ale usilowal se, aby negtagnegssy mohel se od neg oddelit (SJ 1771)
4. (s) čím rozdeliť sa, podeliť sa: kdy by pak na rosdyel prisslo, tehdy po polowjczy magj se statkem spolu odelytty (L. TRNOVEC 1584); bratry z bydlem se oddyelicze, y zmysl také geich ku neswornosty czilila (PeP 1770)
5. práv (od koho) vystúpiť z nedielu, majetkovoprávne sa osamostatniť: a pakliž bude otecz y syn obzalowan o ktery skutek, tehdy on (syn) toho nemuoz wymknuti, lecz by sie prwe byl od nieho (od otca) oddielil (ŽK 1473); (poriadok) nasledugici sme učinili, totižto, Mišo chce se od swég matki oddélit (NYÍREGYHÁZA 1763); usilugjce se, aby sme se odelit mohli a gedna y druha dedina sweho rychtara mity ((STRÁŇANY) 1765); pastorek Joan. Kohut, ženaty, spolu žiwi se; oddelil se a ma domek w meste (PREŠOV 1784); -ovať sa ndk
1. k 1: Petr prwe, než prissly nektery od Jakuba, gidal s pohany a kdiž prissly, uchazel a oddelowal se, boge se (Le 1730); bohátstwj pridáwá prjtelú mnohych, ale od chudobného y ty, kterych mel, odďelugú sa (KB 1757); abrego: odlučugem, odďelugem se od stáda (KS 1763)
2. od čoho odstraňovať niečo, strániť sa, zbavovať sa niečoho: aby (kresťania) oddelowali se od zleho, očisstowali se od hrjchu (TeP 1746); ale gich (hriechov) se gako gedu nektereho anebo moru warowalj a od nich se oddelowaly (CS 18. st); pri hrózném súdu, kdiž sa prewgegowat bude mlatówna Páne y plewi sa od žita oddelowat budu (BlR 18. st)
3. od čoho líšiť sa, odlišovať sa od niečoho: sswabske prawo neoddile se od saskeho prawa (ŽK 1473); nasse Werjm Boha gest symbolum anebo znamenj, kterjm se od wssech nekrestanskych naroduw oddelugeme (LKa 1736)
4. na čo členiť sa na diely, časti, rozdeľovať sa: uměnj peknopjsebnostj odděluge sa na trj pohlawj (UP 1780)