oddelenie -ia s.
1. oddelená (menšia) časť istého priestoru: o. pre nefajčiarov
2. (samostatná) organizačná jednotka väčšieho celku: osobné o. (podniku); detské o. (nemocnice)
oddelenie -nia -ní s.
oddelenie -nia -ní s. 1. ▶ menšia, relatívne samostatná organizačná jednotka väčšieho celku, inštitúcie, úradu a pod.: výrobné, obchodné o. podniku; obvodné o. polície; študijné o. univerzity; nemocničné oddelenia; členenie pracoviska na jednotlivé oddelenia; pracovať v reklamnom oddelení firmy; je vedúcim oddelenia pre styk s verejnosťou; s kolegami z oddelenia si dobre rozumejú ▷ tech., admin. oddelenie technickej kontroly útvar v podniku preverujúci kvalitu výroby aj hotových výrobkov, skr. OTK 2. ▶ menšia oddelená, samostatná al. vyhradená časť nejakého väčšieho priestoru: o. domácich potrieb na prízemí obchodného domu; cestovať vlakom v ležadlovom, lôžkovom oddelení; sedieť v oddelení prvej triedy, v oddelení pre matky s deťmi; reštaurácia je rozdelená na o. pre fajčiarov a o. pre nefajčiarov 3. biol., bot. ▶ skupina príbuzných tried v systéme rastlín a húb, ktorá je ekvivalentom kategórie kmeň pri živočíchoch: o. nahosemenných rastlín; magnóliorasty sú oddelením reprezentujúcim krytosemenné rastliny ▷ ↗ i oddeliť
odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekcia • referát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referát • oddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)
2. p. oblasť 2
oddelenie 1. menšia oddelená časť nejakého priestoru • box: výstavné oddelenia, boxy • separé (v reštaurácii a pod.) • kupé (v železničnom vozni) • zried. oddiel: oddiel vozňa
2. p. odbor 1 3. p. rozluka
rozluka kniž. akt osamostatnenia sa od niečoho: dlhá rozluka ho veľmi bolela • oddelenie • odluka: odluka cirkvi od štátu
oddelenie, -ia str.
1. oddelená, samostatná časť nejakého priestoru: spacie, lôžkové o., o. druhej triedy, žiacke o., o. pre matky s deťmi;
2. menšia organizačná jednotka väčšieho celku: obchodné, reklamačné, technické, dopravné o., legislatívne o., kriminálne o., kádrové o., politicko-propagačné o., požiarne o., nemocničné o-ia;
3. zried. oddiel, skupina: Zvony šveholia, prach sa dvíha za oddelením ženských. (Kuk.)
oddelenie s. nov. organizačná (obyč. samostatná) jednotka väčšieho celku: Céra mi je tri roke hlaunou sestrou na krčnom oďeľeňí vo zvoľenskej ňemocňici (Devičie KRU); Jako mladí už robel na novém oddelení (Lukáčovce HLO); oďeľeňá f špitaľi (Hor. Lehota DK)
oddelenie [-í] s 1. odrazenie, odlúčenie, danie osobitne: divergium: wodi na druhú stranu odlúčenie, odďeleni (KS 1763) 2. rozdelenie, členenie: O oddeleny lydského dná. 1. Tento se na 24 rowne cžástki oddeluge; oddelénj dná na hodiny, minuty a. t. d. sa zwedet može od teg stjny, kteru vkázatel na slunečných hodynách činy (UČ 1781) 3. vyčlenená časť (niečoho), diel: od kterey (studnice) prichazy (čiastka alebo strana hory a stromov) až do luky Podpethe rečženey, od kterey pod horow skrz luky gde aneb držy to odeleny bez ciele a prichazy zasse az do doliny Yazowecz a pripoguge se cesty prwssey, kde se byla pocžala (ZVOLEN 1567) 4. práv delenie, rozdelenie (majetku): spůsob odyelenij skrze pana Janna Lubeho a pany Susany Pongracz, manzelky syna sweho Janna Lubeho (LIPTOV 1646) 5. med (o menštruácii) určenie, vymedzenie: žiena pocžnucz, porody-li pacholyka, necžista bude za sedem dny wedle dniow oddeleny ženske nemoczy (BAg 1585)