oddanec p. snúbenec
snúbenec kto sa zasnúbil • zastaráv. verenec: dievča má už pol roka snúbenca, verenca • zastar.: sľúbenec (Kalinčiak) • zasnúbenec (Palárik) • oddanec • zverenec
oddanec, -nca zast. snúbenec, verenec
oddanec m. 1. čiast. strsl i zsl zasnúbený mladík, snúbenec: Žofa prišla z Prahi, že vrej z_odancom (Dol. Lehota DK); To je sestrin odanec (Lisková RUŽ); Mala bi aj oddanca, len sa nemóže vidávat, nemá ešče vidavačku zrelú (Červeník HLO); Toho oddanca mala, ten sa sťeu̯ hňeď žeňiť (Semerovo HUR); Nakonec ten odanec chíbal (Trstín TRN) 2. iba mn. č. zasnúbená dvojica, snúbenci: F kostele boli aj oddánci (Lubina NMV); A tito oddánci dovézli oferu na šetki ciéle (Bzince p. Jav. NMV); Oddanci sú takí, kerí sa majú brat, ón je teda oddanec a ona oddanica (Dvorníky HLO); oddanica ž.: Daj sa mi sveťe, takú odaňicu bi bou̯ aj na Horňákoh našieu̯! (Dol. Lehota DK); Je to jeho odanica (Likavka RUŽ); To je odaňica našeho Petra, za mesiadz budú maťi sobáš (Návojovce TOP); To mu je ešťe ľen odaňica, ňije žena (Prievidza); Nebola mu ešče ani oddanica, a uš chodev k ním jag domóv (Šurany NZ); Ke_ca vidávala dzieuka, otročié sa pítalo, pravda, na takú odanicu, tedi f ten čase moja mohla stát takíh okolo stotisíc (Pobedim NMV)
oddanec m snúbenec, verenec: oddanec podezrenu za manželku miti nechce (D. KUBÍN 1646); oddanica ž snúbenica, verenica: zadam spolu swu oddanicu s ponizenosty a s pokoru Wassu Welkomoznost, na tu takowu mu krasu a wesely swadebne ze bi raczila swu pritomnosty ozdobity Wassa Welkomoznost (MALŽENICE 1622); Mateg vchitil cizi oddanicu ze Slanice (D. KUBÍN 1646); Pan Buch wssech nowich manželuw prywilegiamy a slobodamy welikimi w Starem zakone bil obdaril a vstanowil, aby ktery by mel odanicu, nawratil se z wogny do domu (AgS 1708)