Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

oddať dok. zastaráv. odovzdať, dať: o. pozdrav, odkaz niekomu;

nedok. oddávať -a

// oddať sa

1. bezvýhradne sa venovať; odovzdať sa, poddať sa, podvoliť sa, podľahnúť: o. sa hre, práci; o. sa smútku

2. zastaráv. dať sa, pustiť sa: o. sa do roboty, do spevu

3. oddá sa neos. vyplatí sa, hodno: o-á sa prísť; neo-á sa tomu veriť

o. sa do Božej vôle, do vôle osudu rezignovať;

nedok. oddávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oddať ‑á ‑ajú dok. (odovzdať); oddať sa

oddať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.


oddať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -daný -danie sa dok.

oddať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok. 1. kniž. al. zastar. (čo (komu, čomu)) ▶ dať niečo niekomu (často ako sprostredkovateľ), odovzdať: o. matke, rodine pozdrav, pozdravy od syna; odkaz oddal priamo veliteľovi; o. moc povstalcom; svojmu povolaniu oddala všetky sily; starý gazda oddal majetok synom
2. kniž. al. zastaráv. (koho) ▶ cirkevne al. úradne spojiť do manželského zväzku, zosobášiť: o. snúbencov, mladý pár; budúcu nevestu a nastávajúceho ženícha v sobotu oddá kňaz, starosta
nedok.oddávať


oddať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -daný -danie sa dok. 1. (čomu, komu) ▶ preukázať oddanosť, nespochybniteľnú, dobrovoľnú ochotu vo vzťahu k niečomu, k niekomu; syn. odovzdať sa: o. sa viere; o. sa svojmu poslaniu; o. sa boju za národnú slobodu; celkom sa oddal revolúcii; ako učiteľ sa vie o. deťom; bol to človek slepo oddaný svojmu šéfovi, svojej strane
2. (čomu) ▶ oduševnene a trpezlivo sa niečomu venovať; úplne sa sústrediť na nejakú činnosť, zahĺbiť sa do niečoho: o. sa hudbe, vede, športu, štúdiu; o. sa hre, zábave, spevu, tancu; o. sa modlitbe; Ako dieťa ho rodičia izolovali od súrodencov, aby sa celkom oddal učeniu. [Slo 2002]
3. (komu) ▶ s dôverou, pokorne sa dať do opatery, na starosť a pod.; nechať o sebe rozhodovať; syn. odovzdať sa, zveriť sa, spoľahnúť sa: naplno sa o. Bohu; bral do úvahy ochotu Bašovcov podvoliť sa, oddať sa do milosti cisára [P. Glocko]
4. (čomu) ▶ nechať sa opanovať, ovládnuť niečím; podľahnúť niečomu; prepadnúť niečomu; syn. podvoliť sa, poddať sa: o. sa rojčeniu, sneniu, smútku, zúfalstvu; o. sa drogám, hazardu; o. sa príjemnej masáži; o. sa jemnému vánku, slnečným lúčom; Najradšej by som sa bol zvalil do trávy a oddal sa sladkej nečinnosti. [V. Krupa]; [Domce] lákajú lyžiara, aby sa na chvíľu zastavil a oddal sa krásnemu pohľadu na Považie. [KSl 1957]
5. (komu) ▶ dobrovoľne (na znak lásky) sa pohlavne spojiť s niekým; vzdať sa al. ponúknuť sa niekomu telesne; syn. odovzdať sa: s láskou, vášnivo sa o. milencovi; oddala sa milovanému mužovi; nevinné dievča sa mu celé oddalo; [...] nechá sa Mande celkom vyzliecť a oddá sa jej tak, ako sa Late nikdy neoddal. [A. Baláž]
6. i nedok. iba 3. os. zastaráv. (s neurčitkom (komu)) ▶ byť, ukazovať sa, ukázať sa vhodným, dobrým, výhodným, vyplácať sa, vyplatiť sa, hodno: oddá sa pracovať; oddá sa oceniť zásluhy pracovníka; oddalo sa mu čítať inzeráty; s ním sa neoddá škriepiť; neoddalo sa im štverať sa na kopec; rozhodne sa oddá vidieť novú hru; sú to hodnoty, ktoré sa oddá obraňovať; Príčinu vidím v zlyhaní veľkých mýtov, ktorým by sa oddalo veriť. [Slo 2003]
7. kniž. al. zastaráv. (ø; s kým) ▶ cirkevne al. úradne sa spojiť do manželského zväzku, uzavrieť manželstvo, zosobášiť sa: už im prichodí o. sa; oddal sa s ňou katolíckym rítom
fraz. oddať sa do niečích rúk s dôverou nechať niekoho rozhodovať o sebe, zveriť sa niekomu; oddať sa do vôle Božej dôverovať v Božie vedenie za každých okolností a prijať tieto okolnosti; oddať sa [svojmu] osudu byť zmierený s tým, čo život prinesie, prijať zmierlivo akúkoľvek podobu života
nedok. k 1 5oddávať sa


oddávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (čomu, komu) ▶ preukazovať oddanosť, nespochybniteľnú, dobrovoľnú ochotu vo vzťahu k niečomu, k niekomu; syn. odovzdávať sa: o. sa náboženstvu, svojej viere; buditelia sa oddávali národu; niektoré mamičky sa až fanaticky oddávajú deťom; Život milovala, oddávala sa mu a brala si z neho všetko s láskou [...]. [L. Ťažký]
2. (čomu) ▶ oduševnene a trpezlivo sa niečomu venovať; plne sa sústreďovať na nejakú činnosť, zahlbovať sa do niečoho; robiť niečo naplno: o. sa svojim záľubám; najviac sa oddával futbalu; Odosobnený, oddával sa rytmu automatických bicích svojimi typickými trhanými pohybmi. [T. Horváth]; Zabúdate na smiešnu pominuteľnosť svojho života, oddávate sa len zhromažďovaniu majetku [...]. [P. Glocko]
3. (komu, čomu) ▶ s dôverou, pokorne sa dávať do opatery, na starosť a pod.; nechávať o sebe rozhodovať; syn. odovzdávať sa, zverovať sa, spoliehať sa: žalmista sa oddáva Bohu; Svätá hmota, hmota strhujúca a mocná, ktorá láskaš a zoceľuješ, [...] oddávam sa tvojim mohutným prívalom. Do teba vstúpila Kristova moc. [L. Kvasnička]
4. (čomu) ▶ nechávať sa opanovať, ovládať niečím; podliehať niečomu; prepadať niečomu; syn. podvoľovať sa, poddávať sa: o. sa sneniu, radovánkam, spomienkam na mladosť; rozhodli sa neoddávať sa ilúziám, alkoholu, drogám; turisti sa oddávajú slnečným lúčom a morským vlnám; Najhoršie, čo môžete urobiť, je oddávať sa nejakým pohrebným náladám. [A. Baláž]
5. (komu) ▶ dobrovoľne (na znak lásky) sa pohlavne spájať s niekým; vzdávať sa al. ponúkať sa niekomu telesne; syn. odovzdávať sa: jeden druhému sa náruživo, vášnivo, bez predsudkov oddávali; Zaklonila som hlavu, oddávajúc sa mu bezvýhradne, navždy. [K. Gillerová]; V prvých rokoch manželstva sa ženy oddávajú mužom viac z lásky a porozumenia ako zo sexuálnej potreby. [K. Lászlová]
dok.oddať sa


oddávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. kniž. al. zastar. (čo (komu, čomu)) ▶ dávať niečo niekomu (často ako sprostredkovateľ), odovzdávať: o. významnému hosťovi kľúče od mesta ako výraz pocty; títo lekári všetky sily oddávajú misii; pri každej návšteve im strýc oddáva pozdravy od detí a od celej rodiny; Zo svíň bolo treba oddávať tzv. krupóny (stiahnuté kože). [J. Balko] odovzdávať štátu na základe príkazu (kontingentu)

2. kniž. al. zastaráv. (koho) ▶ cirkevne al. úradne spájať do manželského zväzku, sobášiť: o. snúbencov, mladý pár; starosta dnes oddával známeho herca a populárnu speváčku; V živote som ako kňaz oddával veľa krásnych mladých ľudí, ale nikdy som ešte nebol na svadbe niekomu z vlastnej rodiny. [J. Banáš]
dok.oddať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

porov. aj holdovať

2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


oddať 1. p. odovzdať 2, 3 2. p. obetovať 1 3. porov. zosobášiť sa


odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátupoodovzdávaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosťpostúpiť: postúpil bratovi všetky výhodyobetovaťoddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu mocvydať: vydali ho súdupoodovzdávaťpoprenechávaťpooddávaťpovydávať (postupne, viac vecí, osôb)

3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiťoddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddalipostúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalejdoručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávaťpooddávať (postupne, viac vecí)


oplatiť sa ukázať sa výhodným, dobrým • vyplatiť sa: kúpa domu sa oplatila, vyplatilabyť hodnostáť za to: oplatilo sa, bolo hodno, stálo za to prísť načasoddať sa: neoddá sa bojovaťhovor. rentovať sahovor. zried. zrentovať sa: nový podnik sa (z)rentoval; vklad sa vám rentujepovyplácať sapooplácať sa (postupne sa vyplatiť): povyplácali sa mu investície


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


podľahnúť 1. utrpieť porážku v boji, v súperení: podľahnúť nepriateľovej presilebyť porazenýbyť premožený: víťazi neboli nikým porazení, premoženípoddať sa (v boji, v súperení priznať porážku): po dlhom boji sa nakoniec poddaliprehrať: reprezentanti prehrali v boji o finále

2. dať sa ovládnuť, opanovať niekým, niečím • podvoliť sa: dievča podľahlo, podvolilo sa matkinmu naliehaniupodrobiť sapodriadiť sa: úplne sa podriadila spôsobu životapoddať sa: nevydržali a poddali sa jeho argumentomoddať sa: celkom sa oddala strachu z choroby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oddať, -á, -ajú dok.

1. (čo, koho komu, čomu) odovzdať, dať: o. niekomu pozdrav, o. niekomu majetok; Ten list oddáte na poštu. (Jégé) Peniaze som ešte neoddal. (Kuk.) Voličia šli oddať svoj hlas. (Taj.); o. synom vladárenie (Stod.); Oddám vám kľúčik od almárie. (Stod.) Oddal ju (dcéru) matke. (Šolt.) Našiel niečo zlatého prachu, ten oddal mestu. (Vans.); pren. o. niekomu (svoje) srdce (Škult.) zaľúbiť sa;

2. (koho) zosobášiť: Mali nás oddať na fašiangovú nedeľu. (Švant.);

nedok. oddávať, -a, -ajú

|| oddať sa

1. (čomu, komu) odovzdať sa, poddať sa, podľahnúť, povoliť sa: o. sa pohodliu (Kuk.); Ja som sa jemu večne oddala. (Sládk.)

o. sa do vôle božej, do vôle osudu spoľahnúť sa na osud, rezignovať;

2. (čomu) venovať sa: o. sa učeniu, štúdiu filozofie; oddať sa službe národu (Škult.) Vinco sa rozhodol, že telom i dušou sa oddá agitácii. (Bod.)

3. (do čoho, do koho) začať útočiť, zaútočiť, napadnúť niekoho, niečo, pustiť sa do niekoho, do niečoho: Buro sa oddal do diviaka. (Jégé) Chlapci sa oddajú do vlasov (Tim.) začnú sa biť;

4. (do čoho i s neurč.) dať sa, pustiť sa do niečoho, začať niečo robiť: o. sa do spevu, do tanca, o. sa do večere; S chuťou oddala sa do práce. (Šolt.) V zúfalstve oddala sa kárať Vieročku. (Tim.)

5. neos. oddá sa, oddalo sa (s neurč.) vyplatí sa (vyplatilo sa), hodno niečo robiť: Veríte, že sa za tieto heslá oddá bojovať. (Stod.) Spať sa mi už neoddalo. lebo začínalo svitať. (Ondr.);

nedok. k 1, 2 oddávať sa

oddať dok. strsl, vsl odovzdať, dať: Teho roku zme už šetko na kontingend odaľi (Dol. Lehota DK); A odaľi zme šecke hábi (Kalinovo LUČ); A keď ja odá_metrovo prasa, či ja teľko dostaňem (Klokoč ZVO); Odal za kopaňicu mestu jeden zlatí (Prievidza); Odáu̯ ceduľu na úraďe (Kociha RS); I zarno zme muśeľi odac (Hrabkov PRE); Uona už obid oddala, ta može pris (Závadka SOB); A ňezapomňi odac potim tote peňeži nazat (Terňa SAB)


oddať sa dok.
1. zosobášiť alebo zasnúbiť sa: Odávaľi sa f kostoľe (Prievidza); Heľenka śe odava, už nam zbohem dava (Geraltov SAB); Už mi śe oddala (Stretavka VK); Ket še moja šestra Pavlina odala a mala dzivčata, ta to bulo už i po vojňe (Brezina TRB)
2. odovzdať sa, podľahnúť: Oddal sa pijatice (Bošáca TRČ); Odal śe paľenke (Studenec LVO)
F. oddau̯ śe čortoj (Jenkovce SOB) - spáchal samovraždu
3. napadnúť (niekoho, niečo), pustiť sa do niekoho, niečoho: Ak sä nám do tej maštaľe odá (striga), už máme po mľieku (Párnica DK); Bo on bi sa potom už odau̯ do človeka, ked mu dačo (Hybe LM)
4. neos. oplatiť sa, vyplatiť sa (niečo urobiť, kúpiť ap.): Aľe to sä íh odalo chovaď na järmag i zašikovať (Beňova Lehota DK); Takí uš ťahá, takieho sa odá kúpiť (Habovka TRS); Odá sa ťi isť ta pozreť, ako to vizerá (Košťany n. Tur. MAR); To sa ťi ňeoddá s tím babrať (V. Bielice TOP); Dňeśka śe už ňeoda gazdovac (Studenec LVO); Ňeoda śe mi ňidž z ňu mac (Markušovce SNV)

oddať dk
1. čo komu dať, odovzdať do užívania (ako vlastníctvo), darovať, venovať: kde ste take zadaly peczeth od nas na rokowany tich lidy, kterich ste menowaly, to sme take uczinily a Bohunkowi sme peczeth odaly (SKLABIŇA 1579 E); wie toho dobre Petro Grznar, že on wola gemu toliko do welikonocžnich swatkow byl oddal (D. STRHÁRE 1615); usilug se, abys to predicatum gim oddawal, tak odday tobe Bůh, co slibil (SP 1696); wssecko to, čo sa hybá a žige, bude wám k pokrmu, gako bylini zelené, oddal sem wám wssecko (KB 1757)
L. sstiry sstwrtky osadle Iezerniczky Mihalyowy pustila a samim učinkem sem oddala na arendu (TREBOSTOVO 1732); o. česť, hodnosť, poctivosť, počestnosť komu preukázať úctu: pakli by ktery z bratow poctiwosti druhemu neoddal (JELŠAVA 1609); nus i mi se mu (Kristovi) klanyajme, tsesztz, hodnosztz kásdu oddajme; nyech i ja se o nyém (o Kristovi) doznám a jemu potzlyivosztz oddám (HPS 1752); aby podle me powjnosti poslednj počestnost oddal telu tomuto mrtwemu (LP 1769)
F. o. do moci, rúk, vlády, k rukám, o. v moc, v ruky komu/koho adm dať k dispozícii: obecz, powoliwssi k tomu, nam to (pole) w ruce oddala (ŽK 1478); tenže Ondreg Monjak pri tomže dokonany zawiazal se a bil powinnowaty lyst dedyčowy predepsaneho ssoltistwa k rukam odat a nawratit (O. PODZÁMOK 1667 E); rgád cinovy zasek spatky do Yankovits Miklosovich ruku oddal (JASENICA 1704); i tamtych panoch byli dvoraci, že on je najstarši brat, že jemu do moci oddano (ABOV 18. st LP); toho giste nečysteho s. Pawel diablu w moc oddal (CS 18. st); wssetky wecy stworene mu (človekovi) do wlady oddal (MiK 18. st)
2. adm čo (na čo) odovzdať, odviesť niečo ako naturálny al. iný poplatok vrchnosti: (hájnici) aby sidla spolu stawaly a zwery spolu zniesly a sprawedliwe oddaly (BLATNICA 1643); on (majer) pak powinen bude z dogjwa osoch werne a sprawedliwe oddat (P. BYSTRICA 1719); cyste zerno pak ze pozatkem nezmissaty, ale gedno od druhiho odlučjty a panu swemu nebš panyi swe sprawedliwe odatcy (PREŠOV 18. st)
3. práv čo komu (z čoho, k čomu) odovzdať, postúpiť, odstúpiť niečo niekomu právnym aktom: my rada swrchupsana, opatřiwsse ten flek zemie giž psany, odali sme y mocij tohoto pisma dawame Matiegowi Sukenikowy; z toho zbozy dielu po smrti swey oddal Galowi ff XIV, Janowi ff XIV a sirotam bratra sweho Sstephana Warzyne ff XIV (ŽK 1478; 1494); (grunt) ze wsseczkimy ginimy prinaležitostiemy, instrumenty aneb z radom oddaly a odstupily a pred namy take wodlowaly (LIPTOV 1554); takowi gruntik cum suis pertinentijs hnedki per manus oddali a odwiedli (ŽILINA 1663); nebosstyk mug pan pre nedužywost geho (Štefana) Janowy, geho synowy, že wsseckymy zemyamy, lukamy, žywnostiamy, tak take diedogskymy k tomu gruntu užywagiczymy kopanyczamy k požyweny odal (PARTIZÁNSKE 1690); oddala sem bola a do užitku pustila hofferstwo aneb želgarstwo (M. KAMEŇ 1727); aby račily naš muttung prigati a nam horegmenowanu banu podle prawa banskeho oddat a potwrdit (BOCA 1762)
4. čo komu vyrovnať nej. dlh, splatiť, nahradiť, vrátiť niečo niekomu: czo se dotycze Prcha, pastorka meho, oczyznu sem gemv wiplatil a oddal flor XIV (ŽK 1511); prosyme, žebi ste nam s toho cžloweka prawo vcžinilj, žeby nam ty penize gyž oddal (L. SIELNICA 1570); kolyk mecj se mu odmera, aby zase tolyk mecj oddal (IVANOVCE 1638); na foršpank poslali sme teraz dva roky dva vozy, za ktere vzali sme dvacet talari a druhe dvacet talari slibila slavna stolica, že nam odda (ŠTEFANOVCE 1708 LP); gak čo dobre máss od koho, oddag dwognásobňe; nebudess met odpočynku, dokud dluch neoddass (GV 1755)
5. koho, komu, s kým, za koho dať niekomu (za manželku al. za manžela), záväzným aktom, uzavrieť sobáš niekoho s niekým, vydať za niekoho: mogu mylu dyevku, kteruš sem bol oddal za pana Gyczy Ištvana (TREBOSTOVO 1583 E); fragjr, kdy obdržyewa, aby mu bila (dievka) oddana, bjwa mladoženjch (KoB 1666) sľúbená, zaverená; mel prawdu proto, že gemu nesprawedlywe ženu, z kteru sa on bil zawazal, wzaly a druhemu oddaly (N. ZÁMKY 1757)
L. Elenu Maytheny, sestru mogu, sem odal w manželstwy vrozenemv panv Stanislavowy Baan s Trsteneho (NOVÁKY 1561) som vydal; pominuli tisden dwe dewki sem odala za mus (RADVAŇ 1714) vydala
6. koho s kým sobášom niekoho spojiť s niekým, zosobášiť: ta diewka, kteraz przy domie negest vstawiczna, tu neoddieli mati s tu diewku, kteraz gest oddana (ŽK 1473); když sy wodany byl s čilejšou twojou manželkou (PRIEVIDZA 1768); Helenu do chrámu bohine Pallas rečene s welikym wesseljm prowodily a tu s ny Paryda dle obyčage pohanskeho slawne oddali (HI 18. st)
L. o. muža a ženu stavom manželským, Adama s Evou vjedno spojiť v manželskom zväzku: o, nagdobrotiwegssy Pane Bože, genž gsy hned od pocžatku sweta muže a ženu stawem manželskym spogil a oddal (BAg 1585); ho (manželstvo) szám Buh usztanovil, kedi Adama sz Evu vjedno oddal a szpojil (AgR 1758)
7. čo komu, koho (k) čomu, na čo, do čoho, koho kde, za koho odovzdať, uviesť do nej. stavu al. postúpiť k nej. činnosti, vydať, umiestniť, určiť, ustanoviť na niečo: umrze-li gedno dietie aneb bude oddano w sswych roczych przycz pro kterykolwiek nedostatek (ŽK 1473); aby dwa mužy statečny každeho roku bily oddany k posluham kostelnym (CA 1579); mnohymi ranámi vbit bude bez litowaňý, gsúc oddan wečnému plameňi (CC 1655); slawna komora šczavnyczka gedneho zbognika zdegšymu šczawnyczkemu pravu k strestanj geho oddala (B. ŠTIAVNICA 1672 E); hnedky (Adam) z rage byl wihnati a na wssecku psotu oddani (SSt 1742); zawist ho na smrt oddala (SJ 1783); od slawneg stolicy determinowanu ulapily a geho za wogaka skutečne oddaly (LIPTOV 1784); Rogko nassemu spolubratowi do wiučeny oddany gest (CA 1790-93)
L. my sme pak to oddaly gemu prawo od teto stredy na patnasty den (HLOHOVEC 1562 práv) určili termín prerokúvania jeho právnej veci, odročili súd na iný termín
8. čo komu predložiť, dať pred niekoho, obyč. na vybavenie, posúdenie: Augustin Franck, kraycžy a obywatel mesta tehoto, pred nas prissiel a nam wedle gedneho kontraktu, kterj nam oddal, oznamil (B. ŠTIAVNICA 1609); regster na diežmu orawsku (správca) spolu z penezmy nech odda (BYTČA 1616); tak že sa nam pan viceišpan podpisali do nej (do inštancie) i panu fiškusovi ju odau (PRIBYLINA 1781 LP)
L. ket som jim oddal do stola mandat, wssecy nosy obesily a žaden nisst newrawel (LACLAVÁ 1718) zložil funkciu; o. počet, počty komu adm predložiť vyúčtovanie, zhodnotenie: Sstepan Sskoda, na ten čas rychtar rožombersky, oddal gest poradný počet městu ze wssech wěcy (RUŽOMBEROK 1599); p. cechmjster spolu p. vicecechmjstrom, gak kluče, tak y počti odali a s prywynssowanim za swug urad cechu zadekowali (CA 1790)
9. čo komu doručiť, dopraviť, odovzdať písomnosť na určené miesto: y teho sem hnet doma nenassel, ze sem musel na neho czakat pol dne, ten lyst Wasseg Milosti sem odal (D. ŠTUBŇA 1569 KL); pana palatinusow kowacž neakowe psani nechal w Bistrici w mem dome, ktere mne mug komornik oddal (VÍGĽAŠ 1666); prosjm ponjžene W. M., žeby račjla oddat tento list tadolu mogmu panu (KRUPINA 1738)
10. čo (o lit. diele) napísať, vydať, publikovať niečo: protož Cicero, když gednu obzdlasstny knyhu o swem pohanskem kacirstwu woddal, tu knyhu Lucullum nazwal k potwrzeny welkeho pratelstwa z Luculusem (MC 18. st)
11. s inf dať, nechať: on (Mirík z Rajca) by bol do Čzerneg Welikeg oddal skovat wolake statky (JASENICA 1710)
L. zatim Bohu Wšemohucimu v ochranu oddame slavnu a poctivu stolicu (ŠTEFANOVCE 1708 LP) zveríme; oddávať ndk k 1: (Boh) nam zdrawu raddu oddawa (SR 17. st); tuto kňissku k slawe twogeg oddawam srdečne (GŠ 1758); consecro: poswecugem, offerugem, Bohu oddáwám (KS 1763)
L. o. česť, hodnosť, poctivosť, úctivosť komu prejavovať, vzdávať úctu niekomu: štelliare anebo bratřy dluzny a powinny budu swogym starssym aneb cechmestrom pocztliwost ay poslussnost oddawaty (CA 1585); sin gedneho mistra wsseliku poslusnost obhagowani a hodnost poctiwu panum mistrum odawal (CA 1647/ 1845); s teg pricini gedenkasdy predlozenim panom stolicnim officirum bude poviny dostatecne posluzenstvo a potrebnu uctivost oddavat (S. VES 1786); potomci jistě jejich kunsst tak sobě wysoce wážili a jim čest bozskau oddáwali (ZS 1795); o. do rúk, do moci (a vlády), k rukám, v moc, ruky čo dávať k dispozícii niečo: ya gemu (synovi) toto moge psany oddawam w ruce, aby von wzdiczky od mich dytek pokoy mel (SLIAČE 1580); kde yaki gross mela, nebossticzki Rageczkeg k rukam oddawala (ILAVA 1646); stolowych ssat Rudnay Marynky k kysaszonynemu wesely do ruku odawam (LIPTOV 1683); tuto banu ze wssemy mettalmy, gako žadaly a zadagj predgmenowany pany waldburgowe y gegjch potomkum w mocz oddawam (BOCA 1762); pre starobily vek urečky moge s teg pričyny pusstam a do mocy a wlady yrečyte oddawam (PUKANEC 1796); k 2: Markowy Ssteffkowy danj, kteru wybyral za Ssarkana a oddawal Janowy Roykowy, dal sem d 25 (P. ĽUPČA 1589); wimluwa tegže matrony nenj dostatočna, a to s teg pričiny, že ona sama takoweg dežmj newozila ani neodawala (VRÚTKY 1676); o tom dobre fatens vy, že panske cenzy a kantry neoddawal kreme w rok (JASENICA 1704); dežmo toto, ktere povinni sme i chceme oddavat (ORKUCANY 1773 LP)
L. i to som pod pocstom každorocsne oddaval panu uradnikovi (P. BYSTRICA 18. st adm) na základe vyúčtovania; k 3: sam od sebe y ode wssech swych diety a wsseliyakych potomkow tu polowicz domu swobodne pussty Ssteffanowi Ssrothowi a oddawa na weky wekow (P. ĽUPČA 1565); hrada gedna wysse Kostolcza oddawa se syrotam nagstarssiho bratra ireczite uzywaty; w kterichssto peniazach zapisugem a oddawam tegze manzelce mogeg dwe winicy moge (KRUPINA 1685; 1734); cessionarius: ten, ktery oddáwá aneb ustupuge; lampada trado alteri: oddáwám úrad skladám funkciu (KS 1763); k 4: (svedok) pamata, kdi gedneho čzasu nebossčzikowy panu Mateassowskemu w Ragczy gakowesy penize oddawaly ((GALANTA) 1663); kterežto poznamenane wecy a wymen tiže dwa bratia zawazugu se tegže matery sweg každoročne k wižywenj a zaodiewanj skutečne oddawaty a wyplacaty (BEHAROVCE 1748)
L. od kterichžto (10 zlatých) každoročne sprawedliwy interes odawat se zawazugem (MÁLINEC 1759 E práv) splácať úroky
F. aňi kriwdu neoddawag za krywdu blazňiwe (GŠ 1758) netresci zlo zlom; za dobre dobre wždy oddawag mysto mzdy (GP 1782) dobro dobrom splácaj; k 5: kdy pannu Folkussowsku odawaly swatoondreyskemu richtarowy, czuo spywal, dal som d 50 (MOŠOVCE 1648); k 6: ya z rozkazu Sina boziho a z narizeny cirkwy swateg was oddawam w tento staw manzelsky (AgS 1708); iungo: spogugem, ženjm, zdáwám, oddáwám (KS 1763); k 7: sprawedliwost každemu, co gest geho, oddawa (KoB 1666); onj hned rano lože swe zanechawagi, Krysta P. k Pilatowy wedu, gemu ho oddawagi (SP 1696); swe weci (Revúc) ginde oddawal a z častky y pomarnil (SUČANY 1756); k 8: napisugj na kartu hrjchy svoge bez podpisu svého gména a take pjsmo v sskole geden druhému pod nohy rozhazuge, které pozbjragj a rektor oddáva gjch pred oltárem stogjcymu rabbinowy, které on vssecke nahlas čte (BT 1758)
L. o. počet (počty), rachúnok (rachúnky), rácie adm predkladať vyúčtovanie, zhodnotenie: počti oddáwágjcy d 6 (RUŽOMBEROK 1598); aby mu wssecy ginssy počet oddáwaly (MP 1718); rationes refero, depono, edo: rachúnek oddáwám; remetior: rachunki oddáwam (KS 1763); tutori pak ze su powiny kasdorocne wrchnosty sirockih wecy ratie odawaty (PUKANEC 18. st); k 9: aby notarius den a hodinu, w kteru sa list poslany odawa, naznaczil (SPIŠ 1785-95); k 11: winice, ktere sem nakupila, to wssecko za moge penize wlasne sirotne, abi mogeg kriwdu nevcinil, na Gich Milostipanou ku posudku odawam (KRUPINA 1693); gyž očy swe snu nočnimu pokogne oddawam (PoP 1723-24) chlipna a neporadna mladost neplodně oddawa tělo starosty (MC 18. st); oddať sa dk
1. komu (v čo, pod čo), do čoho odovzdať sa, podvoliť sa, obetovať sa: jeden za druhým klečeli, jako ovečky mlčeli, Pánu Bohu se oddali, pod meč hlavičky sklonili (ASL 1676); kdo ste se Bohu oddali, wssyckny welicy y maly, nelitugtež w tom sebe (KK 1709)
L. o. sa do poddanstva, poníženosti, v moc, ruky komu, pod moc koho byť k dispozícii niekomu: po tegto naší písničce oddegme se Bohu v ruce; sám si rady neznal, Bohu se v moc oddal (ASL 1676; 1687); mug hrissniku, ktery gsi skrzewa smrtedlny hrich do poddanstwa diabelskeho se oddal (MS 1749); dediticius: co se poddalo, neb který se pod giného moc neb ochranu oddal (WU 1750)
2. do čoho, do koho, proti komu pustiť sa do niekoho, niečoho, zaútočiť, napadnúť niekoho, niečo: s kterich geden oddagicze se proty nemu, zrazel ho z nohu, druhy pak s tichze lotruw oddal se k Zidowy, a tak geho z nohu zrazel (ILAVA 1660); zatim do welikeg zwady wzawsse se o ty penize, do bitky se oddaly (KRASŇANY 1665); wie-lj swedek, že bi pan Jeszenszkj Mihal w tu sobotu po swatkoch welikonočnich oddal se do pana Jeszenszkj Mattyasse (PRÍBOVCE 1727); Hužwa Gyuro do wlasou pana Kaszay Györgya se oddal (TURIEC 1734)
3. do čoho, k komu/čomu, z čoho, v čo, na čo, medzi koho pustiť sa istým smerom, vzdialiť sa z istého miesta, obrátiť sa k niekomu, niečomu, vybrať sa k niekomu, niekam s istým cieľom: se tejto zimi pominulej bil porubal, ponewass pak tuto okolo nas nemohol takowej lekarkj najti, a tak se potem odal do Kostliwerskej (LIKAVA 1591); než yak skoro porobym wynice a posegem, k wam se oddam y vczynym, yako roskazugete (TOVARNÉ 1610); kteri by mistr z mesta se oddal anebo ginače z cechů se spustil (CA 1636/ 1801); od teg gedle maličko yakoby na prawu stranu se oddawsse (ORAVA 1665 DSJ); (syn) uczinil se uskokem a mezy pohanuo se oddal (KRUPINA 1685); proč se Pan Kristus w samotu oddal (Le 1730) uchýlil; ach, nemudrost, za swetske blazniwosti k trapeni se oddať (GŠ 1758); Hippiase (strela) netrefila, a protož yhned k meči se oddal (PT 1796) vrhol sa; až by pak daleg opuchlina (nohy) se oddala, y tam znowu uwass a odženess gu zcela (NN 18. st) šírila sa, pokračovala;
x. pren slunce se k zarmutku odda (GŠ 1758) zakaboní
L. gestli by se pak ten mladenecz oddal w zakon bez swey manzelky wuole a zase by gi sobie pytal wedle prawa z toho zakona (ŽK 1473 práv) obrátiť sa na súd, podať žiadosť; mudrci, magice weliky dluh na swem srdcy, na nohy swe se postawili, na cestu se oddali (SP 1696) odišli; o. sa do behu, úteku utiecť: na to diabel ten hned do uteku se oddal (VP 1764); kone gak cytili oprati oslabene, do prudkého behu se oddali (PT 1778); o. sa k spaniu, na odpočinok uložiť sa k spánku: kdy sme se gyž s hospodarom na odpočžinek oddaly (DOBRAŠOV 1643); neoddag se wečer k spaňi (GP 1782)
4. do čoho, za koho (komu), k čomu, na čo, do koho, medzi koho, komu čím/v čom(koľvek) stať sa príslušníkom, členom niečoho (bratstva, cechu), vstúpiť do služieb niekoho, zaoberať sa niečím, venovať svoju náklonnosť (a dôveru) niekomu: pak pro weczu zywnost, magicze giz manzelku z detiatkem, oddal se na robotu na wassu stranu (BREZNIČKA 1585); jezdli by se cuzi aneb dedinsky kovač do cechu oddati chcel (B. BYSTRICA 1617 CM); (diabol) wzal na seba obraz lidsky a odal se za služebnika tomu čloweku (TC 1631); poweduguce, ze on swe studia dokonce zanecha a do pana nektereho k sluzbam se odda (PREŠOV 1666); gak ho (syna rodičia) wypomohly (z mučiarne), hnedky se oddal mezy kurucou (B. ŠTIAVNICA 17. st); se k službě božskeg w reholnictwj oddali (SPa 1716); V. Branyak a V. Svisstek z wnuknuty a nawodu ducha nesslechetneho, ano y ze zwiklosty swey na zbogstwo sa odaly (ORAVA 1735); chtel bi se pro polepsseni žiwnosti sweg budto do Kremnicze aneb kdekoliw mezi bratrstwo oddati (CA 18. st)
L. o. sa komu čím (všetkým dobrým, mocne, rovným spôsobom, susedským a priateľským obyčajom) odslúžiť sa, zavďačiť sa: z daruw wassych, dere ste mnie a mey zenie poslaly, welmy wam diekwgem a zaslwzyti y oddati zwse (!) mynyme (NITRA 1513 SČL); ya se chczi w tey wsseczkey wecj W. M. wssim dobrzim oddati (MARTIN 1582); mi zasie w czem muozeme, W. Milostem suseczkym a pratelskym obiczegem chczeme sie oddaty (BLATNICA 1589); kdez ya budvczne se hczy W. M. w czemkoly me mozne oddaty a odslvzyty (DIVIAKY 1595); ya slibugem zase Wassjm Oppatrnostem rownjm spuosobem zase se oddati (B. BYSTRICA 1610)
5. za koho, s kým, v čo, do čoho (o žene i mužovi) vstúpiť do manželstva s niekým: pokud by se za gineho neoddala ((RADVAŇ) 1584); chtice se s ni podle poriadku a ustanoveni cirkve svatej oddati (CHLEBNICE 17. st LP); po druhykratye prespala se ze wčilegssim geg mužom, z kterim guž potom, yako tyarssena bola, na geg prosbu a unuwanya se oddala (ORAVA 1740); (Klára) mala se bola oddat (za Tomka) (BYSTRIČKA 1761)
L. Ester, kralowna, wnučka Mardocheussowa, prwe nežli se oddati mela za manzelku negmocnegssimu kralowi Assfferowy, za ssest mesacuw libeznimi apatekarskimi mastami se mastila (MS 1758) mala sa stať manželkou; o. sa do manželstva, stavu manželského, v stav manželský, v stav manželstva spojiť sa v manželskom zväzku: tieto dwe osoby w staw swaty manželsky wstupiti a oddati se vmienily (BAg 1585); vmienili spolu vstúpiti buďto oddati se v stav svatého manželstvij (HÁJNIKY 1587 E); Matias Paulini rodicž gest z dedini Krnissow, ale ze od swogieg mladosti chodil po sskolach, a tak že se y w meste w Krupine do manzelstwi oddal (KRUPINA 1643); cýrkew wyhledáwá od osob, aby s čistým swědomjm se do tohoto stawu (manželského) oddali (WK 1779)
6. do čoho, čomu, v čo prejaviť sa, vášnivo sa zaoberať niečím, prepadnúť niečomu: nerozwazicze anj priczinj, kdo bi bil neyprednegssj, a gine circumstantiae, do tak hrozneho pozdwizeni se oddalj (ILAVA 1651); nech budu ginj stidliwý, zdržanliwý, ty wsselikeg chlipnosti se oddag (SK 1697); Iuditha Gunda gako s Franisci (!) Andrassowou czerou do reči a do wadi sa odala (KRUPINA 1734); on (Kristus) pro nas z radosti do smutku, z weselosti do plaču oddal se (MS 1758); ale gak se oddal w zahaleny a w milost zeni gedneg, hned gest oklaman (CA 18. st E); oddávať sa ndk k 1: kdo se certu oddawá (VRBOVÉ 1706); mug Gežjssy negmilegssy, ted y ga se tobe dawam, s telem y z dussy oddawam (PoP 1723-24); neoddáwag se lechce k žálum (PT 1778)
L. o. sa v lásku, do grácie, pod moc a ochranu koho (zdvorilostná formula v závere listu) porúčať sa: s tym se w lasku W. Oswicenostty panskey oddawam (BYTČA 1604); za gratiu pansku odsluhowat usilowat sa budem, yako y do gratie dalsseg wssdi sa oddawam a zustawam (RADOLA 1715); prosice za milost a graciu a za maličku rezoluciu, odavaice se pod moc a v ochranu (NAVOJOVCE 18. st LP); o. sa do moci, rúk komu stáť k dispozícii: čokolw sa do swátnyci obetuge od gedného káždého, oddáwa sa do ruk kňezowych (KB 1757); dedo: seba oddáwám do moci, na moc dáwam ňekomu (KS 1763); k 2: do koho se smrt ukrutna z kosu swu oddawa (GŠ 1758)
L. wogaci wstawagu, zbrog do ruki lapagu, proti nepratelowy ydu a s nim se do potikani oddawagu (MK 18. st) sa bijú; k 3: nadto nadewssecko netoliko Moyssowi zbranuwano bylo, aby tam se neoddawal, ale y od wrchnosti stawky pred čtirma letmy žadaly se a sudili se (RUŽOMBEROK 1598) nerobil si nároky; prosím ga zarmucena spolu y s synáčkem nassim společním, aby ste se neoddawali daleg, ale radneg k nám se priblízili (TEPLICA 1676 E); neoddawag se do sweta, když se ti swet smege (GŠ 1758)
L. když se na odpočinutij oddáwáss, požehneg se (BK 1612) sa k spánku ukladáš; wždički bud bedliwi a neoddawag se w ospanliwost (TC 1631) nedriem, nespi; kdo sa z ginymi samochtic oddawa do prawa, nech nebanuge, když sa mu proti woli stawa (GV 1755) sa súdi; negponiženegssym srdcem pod ohranu bosku se oddawam (BD 1768) spolieham sa; o. sa na cestu, na cesty podoberať sa na cestu, nastupovať cestu (s istým cieľom): mnozy (ľudia) na daleke a nebezpečne cesty se oddawagi, gen aby zbohatli (SP 1696); beru sebu kuz chléba y netco málo strowy, na cestu se oddáwám (VP 1764)
F. gestli comunicant na to wssecko hned zapomina, na stare chodniky se oddawa, pri tem čloweku absolutio gest daremna (SP 1696) koná starým, osvedčeným spôsobom; k 4: kterykoli mistr se do jejich cechu oddava, ten samy hnedky ma dva zlate uherske slibiti hotove dole položiti (CA 1617 CM); ktery (delníci) rady pilne pracugj a do pracy powolanj sweho se oddawagj (MB 1701); mnohé osoby k božskeg službě dobrowolně se oddáwagj (SPa 1716)
L. o. sa čoho/za čo, komu čím (všetkým dobrým susedstvom, všetkým dobrom, ochotne) odmeňovať sa, odplácať sa, odsluhovať sa: chczy se toho wssym dobrym susescztwym oddawatty y odsluhowatt (SUČANY 1575); my za takowu k nam poddanjm laskawu prywetywosť chtety se budeme ochotnje oddawaty (P. BYSTRICA 1612); ga tez offerugem sa Wassim Milosttiam wssem dobrem oddawati (M. KAMEŇ 1622); za mau dobrotu y čekanj tobe (milý pane Štefane Hajko) toho gisteho dluhu tak se oddawati miniss (ŠTÍTNIK 1672); k 5: disoadowal (svedok), že bi se za instantem nieoddawala, ale abi poczkala (V. ČEPČÍN 1660); muž a žena pořadne a naležite s sebu se oddáwagi (RW 1702)
L. k takowimto ditkam neprichazegy, ktery w starem weku do manželstwy se oddawagy (CO 17. st) spájajú sa v manželskom zväzku; k 6: kdyby knez do wetssé cyrkwj powolanj sauce, giti odporowal a w leniwost se oddawal (SP 1696); desideo: na zahálku se oddáwám (WU 1750); ale že se (remeselník) skrz korhelstwo ku zlemu oddáwa (GV 1755); druzy gsau, kterj powolanj zanedbalj a po pozemskjch wecech se odawalj (CS 18. st)


oddávať, oddávať sa p. oddať

oddať_1 oddať oddať_2 oddať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu