oddýchnuť si -chne si -chnu si -chni si! -chol si -chla si -chnuc si -chnutý -chnutie (si) dok.
oddýchnuť si -chne si -chnu si -chni si! -chol si -chla si -chnuc si -chnutý -chnutie (si) dok. 1. (ø; od čoho) ▶ urobiť si prestávku v nejakej činnosti, práci; dopriať si pokoj po práci al. aktivite, obyč. na osvieženie, nabratie síl; syn. odpočinúť si: o. si po práci, od práce; telesne, duševne si o.; o. si pri káve, pri šálke čaju; musí, potrebuje si (na) chvíľu o.; v parku si ľudia môžu o. na lavičkách; idú si trochu o. k moru, do hôr zrekreovať sa; najlepšie si oddýchne pri obľúbenej hudbe, pri čítaní, na futbalovom zápase; cez obednú prestávku sa najedli a oddýchli si; niekomu stačí na oddýchnutie a načerpanie síl stretnutie s priateľmi 2. (s vedľajšou vetou) ▶ pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia, strachu; syn. vydýchnuť si: oddýchol si, že je doma všetko v poriadku; oddýchla si, že už má po skúške; oddýchli sme si, že vonku zatiaľ nie je veľmi horúco 3. expr. (od koho, od čoho) ▶ zbaviť sa námahy spojenej so starostlivosťou o niekoho, o niečo, znova nadobudnúť pokoj, svoje pohodlie; zbaviť sa niečej (stálej) prítomnosti, starostlivosti, niečieho dozoru, neželaného vplyvu a pod. (najmä v citových vzťahoch): o. si od detí, od manžela, od partnerky; o. si od domácnosti, záhrady, od domácich prác; o. si od stresu, od každodenných starostí, problémov; Na čas si potrebujeme od seba oddýchnuť, aspoň tak sme si to povedali, urobiť si v hlave poriadok. [E. Farkašová] rozísť sa
oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinul • zrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri knihe • expr.: povoliť si • povoľkať si • polebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkali • vydýchnuť si • hovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalej • pospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie
2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdal • uvoľniť sa (zbaviť sa napätia)
oddýchnuť si, -ne, -nú, -chol dok. dopriať si odpočinok, odpočinúť si: Keď vyšli z húštiny, zastavili sa, aby si oddýchli. (Pláv.) pren. Zlatka si neoddýchla v obecnej truhlici (Kuk.) nebola tam dlho;
nedok. oddychovať (si), — uje, -ujú
oddechnúť si p. oddýchnuť (si)
oddýchnuť (si) dok. (oddechnút si) csl urobiť (si) prestávku v práci, nejakej činnosti, odpočinúť si: Na večer prídu ofce s paseňa̋, zasa sa ňehajú odíchnuď a iďe sa dojiť (Zázrivá DK); Bola mesto mňa hádan aj tri hoďini na tej táfľi, tak son si odíchla (Lišov KRU); Aňi ovocní stron každí rog ňeroďí, aj ten si mosí oddíchnuť, celkon tag jako človek (Návojovce TOP); Ňemáme si aňi kedi oddíchnút (Bošáca TRČ); Ke_ca náhodu prestalo robit, móhla si oddechnút (Dechtice TRN); No a tam me kus postaľi, oddichľi me sebe no a už bul povel (Brezina TRB)
oddechnúť si p. oddýchnuť si
oddýchať p. oddýchnuť
oddýchnuť, čes oddechnúť dk 1. urobiť vdych a výdych, vydýchnuť: vix anhelitum recipiebam: sotwa gsem oddýchnuti mohl (WU 1750); paulum respirare: trochu oddechnúti (KS 1763); pospychal gsem s tuhym behem natolko, že sotwy oddichnút gsem móhl (PT 1778) 2. (od čoho) odpočinúť si: ginj w nocy gda spati zdrawý, rána nedočkali, ginj za stolem sedicý, když odechnuli, dussy wipustili (SK 1697); oddechny, rúcho mokré gest, které premenit guž ge potreba (PT 1778); gednak propter refectionem, pro odpočjnuty, abj mohel od prace odechnutj (CS 18. st) 3. pocitiť úľavu, pookriať: nebo až za Konstantina oddichla cirkew (SS 18. st); -ovať, oddýchať ndk 1. k 1: prjležjce pluce ho chladya, oddjchagjce skrze hrtan (KoB 1666); ryba ma plutwe, kteremj pljne, a ussne plitwe (: sluchy:), kteremj oddycha (OP 1685); respiro: oddychám; duco spiritum: oddychám, žigem; exspiro: wydychugem, oddychugem; spiro: dychám, oddychugem (KS 1763); owci, ktera tessko oddichuge, ussi prebi obogj a pride na misto (PR 18. st); x. pren tessko a z bolestu prsa oddychowali (ŠkD 1775) sa nadýmali L. o. v hriechu zotrvávať v hriešnom stave: impingere in aliqvam culpam: w ňekterém hrjchu oddychowati (KS 1763) 2. k 2: interspiro: oddychám, mezy nečo dychám (KS 1763); ya gsem ale oddichowat nemóhl (PT 1778); hledim k potrawe, k zelj neb trawe, czup, czup, czup, do zelj pospycham, sotwa, gsucze lacžnj, oddicham (SNS 1786) 3. za čo ľutovať niečo, vzdychať: my hned gak za nasse nepráwosti oddychat a zelet budeme, newypogená božj milostiwost gych wssecky zahladj (BlR 18. st)
oddýchnuť si [-ddych-, -dech-] dk 1. dopriať si odpočinok, odpočinúť si: (človek) ktery w čas horkosti aneb horučosti prikre cesty a ssiroke pole wandruge, nemagice zadneg tuoňe, pod kteru bi se mohel uchiliti, sobe odechnuti a odpocinuti; odpočiwag a oddichni sobe malicko (MS 1758); x. pren o, hrissnici, oddichnite sobe maličko (MS 1749) prestaňte páchať hriechy 2. od čoho pocítiť úľavu, vydýchnuť si: oddíchla si tuto mophtiho dcéra od velkého leknuťí (BR 1785); oddychovať si ndk k 1: kdiž syllabykownjcy syllabykugj a poznawači poznáwagj, čtenari sobe oddichugj (BZ 1749); neoddychůgte sy, gako by ste byli wlky honili (RPM 1795)