Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odcudziť dok.

1. neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: o. úradné dokumenty; o-ené peniaze

2. urobiť (citovo) cudzím, ľahostajným: prostredie ho o-lo domovu;

nedok. odcudzovať

// odcudziť sa stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným: po čase sa nám syn o-l; o. sa domovu;

nedok. odcudzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odcudziť ‑í ‑ia dok.; odcudziť sa

odcudziť -dzí -dzia (ne)odcudz! -dzil -dziac -dzený -dzenie dok.


odcudziť sa -dzí sa -dzia sa (ne)odcudz sa! -dzil sa -dziac sa -dzený -dzenie sa dok.

odcudzenie -nia -ní s. 1. iba sg. filoz. (i komu, čomu) ▶ stav, v ktorom produkty a výsledky ľudskej činnosti nadobúdajú nezávislé postavenie a ovládajú človeka ako cudzie a nadradené sily, alienácia: inštitucionálne o. človeku; o. práce človeku (v marxistickom chápaní) základ všetkých ostatných foriem odcudzenia vrátane ideologických; o. robotníkov v práci i v spoločnosti
2. iba sg. psych. ▶ reakcia na neprijateľné podmienky sveta jedinca prejavujúca sa osamelosťou, nudou, zúfalstvom, vzďaľovaním sa samému sebe i svojmu okoliu; pocit straty kontroly nad realitou, najmä sociálnou, a vytvorenie vlastnej psychickej reality: zúfalé existenciálne o. intelektuála; úplné o. niektorých ľudí v kolektíve podniku
3. (i čomu, komu; od čoho, od koho) ▶ nedostatok al. strata citového vzťahu k niekomu, k niečomu, (citová) ľahostajnosť, chladnosť, nezáujem; syn. odcudzenosť, cudzosť, cudzota: o. synovi; o. v rodine; vzájomné o. manželov; o. od živých ľudí; o. od prírody; bolelo ho o. vlastných detí; kniha je o bolestných rozchodoch a odcudzeniach; Stíšený hlas spieva o osamotení, odcudzení, o potrebe zázraku a času, ktorého ubúda. [InZ 1999]
▷ ↗ i odcudziť, odcudziť sa


odcudziť -dzí -dzia (ne)odcudz! -dzil -dziac -dzený -dzenie dok. 1. (čo (komu; odkiaľ)) ▶ neoprávnene si prisvojiť cudzí majetok, cudziu vec, vziať niečo majiteľovi (obyč. bez jeho vedomia); syn. ukradnúť: o. peniaze; v škole často niekto niečo odcudzí; zlodej odcudzil z bytu elektroniku; susedovi odcudzili bicykel; obraz z výstavy odcudzil neznámy páchateľ; informácie boli pravdepodobne odcudzené z firemného počítača; ohlásiť odcudzenie cestovného pasu; Vlani odcudzili autičkári najviac áut v Bratislavskom samosprávnom kraji. [HN 2009]
2. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ urobiť cudzím, osobitne v citových vzťahoch nevšímavým, ľahostajným, chladným k niekomu, k niečomu: kamarátom sa podarilo o. mu domov; rozhodnutie by mohlo strane o. jej radikálnejších členov; dlhá rozlúčka odcudzí zaľúbencov; mesto odcudzilo syna rodičom
nedok.odcudzovať


odcudziť sa -dzí sa -dzia sa (ne)odcudz sa! -dzil sa -dziac sa -dzený -dzenie sa dok. (komu, čomu; od koho, od čoho; s kým; ø) ▶ stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu al. navzájom; stratiť pocit spolupatričnosti, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho, duševne sa vzdialiť, ochladnúť, zľahostajnieť: o. sa rodine, bratovi; o. sa svojmu národu; o. sa svojmu poslaniu spreneveriť sa; deti sa odcudzia od svojich rodičov; manželia sa už vzájomne odcudzili; mnohí veriaci sa odcudzili cirkvi; odcudzili sa s dcérou; Ja by som nechcel, aby sa nám ľudia odcudzili, takí, ktorých sme mali radi a ktorí i nás mali radi. Ani nechcem, aby sme sa my odcudzili im. [A. Brázda]; Aj keď sme sa možno [Slováci a Česi] trochu odcudzili, vzťahy to nezhoršilo. [HN 2008]nedok.odcudzovať sa


odcudzovať -dzuje -dzujú (ne)odcudzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo (komu; odkiaľ)) ▶ neoprávnene si privlastňovať cudzí majetok, cudziu vec, brať niečo majiteľovi (obyč. bez jeho vedomia); syn. kradnúť: o. autá, psy, úrodu; o. dáta z počítača; páchatelia im odcudzovali materiál zo stavby; zlodeji odcudzujú nielen peniaze, ale aj osobné doklady
2. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ robiť cudzím, osobitne v citových vzťahoch nevšímavým, ľahostajným, chladným k niekomu, k niečomu: o. deti a ich rodičov; čas a vzdialenosť odcudzujú ľudí rodisku; lacná pracovná sila odcudzuje zamestnancovi prácu; Neznalosť jazykov ľudí odcudzuje [...]. [P. Dvořák]; Množstvo informácií, ktoré dostávame o všetkom, s čím sa v skutočnosti stretávame, nám odcudzuje vlastné prežívanie. [Slo 2008]
dok.odcudziť


odcudzovať sa -dzuje sa -dzujú sa (ne)odcudzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. (komu, čomu; od koho, od čoho; s kým; ø) ▶ stávať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu al. navzájom; strácať pocit spolupatričnosti, odvracať sa od niekoho, od niečoho, duševne sa vzďaľovať, chladnúť, ľahostajnieť: o. sa okoliu, rodine, svetu; rodičia sa odcudzujú od seba; vlastná dcéra sa im začína o.; zrejme sa navzájom, jeden druhému odcudzujete; s manželom sa čoraz väčšmi odcudzujú; Nechápem, prečo sa tak odcudzujeme materinskému jazyku. [CN 2009]; Prestala sa [Viki] hrať s našimi deťmi a čoraz viac sa odcudzovala. [BŽ 2007]dok.odcudziť sa

odcudziť p. ukradnúť


odcudziť sa p. odrodiť sa


odrodiť sa zriecť sa príslušnosti k vlastnému národu al. k istej idei • odnárodniť sa: naše zemianstvo sa zväčša odrodilo, odnárodnilopejor. poturčiť sa (obyč. zmeniť presvedčenie): kto sa poturčil, je horší ako nepriateľodcudziť sa (rodine, istému spoločenstvu, vlasti) • odpadnúť (zriecť sa idey, presvedčenia, viery a pod.): odpadol od našej viery


odvrátiť sa prestať sa zaujímať o niekoho, niečo, prestať mať pocit spolupatričnosti, príslušnosti k niekomu, niečomu • odcudziť sa (stať sa citovo ľahostajným): odvrátil sa od rodiny, odcudzil sa bratovi, vlastihovor. odhodiť sa: neodhodí sa od roboty, od nás

p. aj zanechať 2


ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odcudziť, -í, -ia, rozk. -cudz dok.

1. (koho) urobiť cudzím, ľahostajným, chladným, najmä v citovom vzťahu: Kto mi ťa tak odcudzil? (Hviezd.) Akí boli šťastní, a teraz jej ho voľby odcudzili. (Taj.)

2. (čo) neprávom si prisvojiť, ukradnúť: o. peniaze, šperky;

nedok. odcudzovať, -uje, -ujú

|| odcudziť sa (komu, čomu, zastar. i od koho) stať sa citove ľahostajným k niekomu, k niečomu, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho: o. sa rodine, rodičom, národu, vlasti; Cítil, že sa mu Žofka celkom odcudzila. (Kuk.) Odcudzil sa od sestry. (Vans.);

nedok. odcudzovať sa

odcudziť sa dok. spreneveriť sa pôvodnej výchove, zmýšľaniu, stať sa cudzím, zmeniť sa: Najstarší bi sa ból hadám aj otcudzel, pokazel, ale on má dobrotu ženu (Skalka n. Váh. TRČ)

odcudziť [-cu-, -ci-; -diť, -ziť] dk
1. čo neoprávnene odovzdať do cudzích rúk (majetok, vlastníctvo): zeme pak zadnym spusobem odczudit (!) a zalozit nebudeme (smieť) (BORČICE 1686); (švagriná) k tomu gest zawazana, aby ona žaden yrek odciziti nesmela (PUKANEC 18. st)
2. koho od koho urobiť (citovo) cudzím, ľahostajným niekoho: gestly pak nekdo skrz swe skutky chce osprawedlnen byti, odcizen gest od Krysta a wipada z milosti (CO 17. st); convellere gratiam alicujus: ňekoho odcuziti od ňekoho; totum se a te abalienavit: celého seba od teba odcuzil (KS 1763); -ovať ndk k 2: dejungo: gedno od druhého odlučugi, odcýzugi, rozpogugi (WU 1750); alieno: odcuzugem, oddalugem, odwracám; retrahere a studijs: od učeňá odcuzowati, odtahowati (KS 1763); odcudziť sa dk od koho stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu: wzal dcéru swú a dal gu Demétrowi y odcuzil se od Alexándra (KB 1757); odcudzovať sa ndk: naprotj to neštastnj a prebidnj gsau, genž w sauženj pochibugj nebo se odcizugj (MV 1676); abychom se skrz neweru a bezbožnost od pastyre dussy nassjch neodcizowaly (CO 17. st); sevocare se ab aliqvo: odcudzowati se od ňekoho (KS 1763)

odcudziť odcudziť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu