odcudzenie -nia -ní s. 1. iba sg. filoz. (i komu, čomu) ▶ stav, v ktorom produkty a výsledky ľudskej činnosti nadobúdajú nezávislé postavenie a ovládajú človeka ako cudzie a nadradené sily, alienácia: inštitucionálne o. človeku; o. práce človeku (v marxistickom chápaní) základ všetkých ostatných foriem odcudzenia vrátane ideologických; o. robotníkov v práci i v spoločnosti
2. iba sg. psych. ▶ reakcia na neprijateľné podmienky sveta jedinca prejavujúca sa osamelosťou, nudou, zúfalstvom, vzďaľovaním sa samému sebe i svojmu okoliu; pocit straty kontroly nad realitou, najmä sociálnou, a vytvorenie vlastnej psychickej reality: zúfalé existenciálne o. intelektuála; úplné o. niektorých ľudí v kolektíve podniku
3. (i čomu, komu; od čoho, od koho) ▶ nedostatok al. strata citového vzťahu k niekomu, k niečomu, (citová) ľahostajnosť, chladnosť, nezáujem; syn. odcudzenosť, cudzosť, cudzota: o. synovi; o. v rodine; vzájomné o. manželov; o. od živých ľudí; o. od prírody; bolelo ho o. vlastných detí; kniha je o bolestných rozchodoch a odcudzeniach; Stíšený hlas spieva o osamotení, odcudzení, o potrebe zázraku a času, ktorého ubúda. [InZ 1999]
▷ ↗ i odcudziť, odcudziť sa
odcudziť -dzí -dzia (ne)odcudz! -dzil -dziac -dzený -dzenie dok. 1. (čo (komu; odkiaľ)) ▶ neoprávnene si prisvojiť cudzí majetok, cudziu vec, vziať niečo majiteľovi (obyč. bez jeho vedomia); syn. ukradnúť: o. peniaze; v škole často niekto niečo odcudzí; zlodej odcudzil z bytu elektroniku; susedovi odcudzili bicykel; obraz z výstavy odcudzil neznámy páchateľ; informácie boli pravdepodobne odcudzené z firemného počítača; ohlásiť odcudzenie cestovného pasu; Vlani odcudzili autičkári najviac áut v Bratislavskom samosprávnom kraji. [HN 2009]
2. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ urobiť cudzím, osobitne v citových vzťahoch nevšímavým, ľahostajným, chladným k niekomu, k niečomu: kamarátom sa podarilo o. mu domov; rozhodnutie by mohlo strane o. jej radikálnejších členov; dlhá rozlúčka odcudzí zaľúbencov; mesto odcudzilo syna rodičom
▷ nedok. ↗ odcudzovať
odcudziť sa -dzí sa -dzia sa (ne)odcudz sa! -dzil sa -dziac sa -dzený -dzenie sa dok. (komu, čomu; od koho, od čoho; s kým; ø) ▶ stať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu al. navzájom; stratiť pocit spolupatričnosti, odvrátiť sa od niekoho, od niečoho, duševne sa vzdialiť, ochladnúť, zľahostajnieť: o. sa rodine, bratovi; o. sa svojmu národu; o. sa svojmu poslaniu spreneveriť sa; deti sa odcudzia od svojich rodičov; manželia sa už vzájomne odcudzili; mnohí veriaci sa odcudzili cirkvi; odcudzili sa s dcérou; Ja by som nechcel, aby sa nám ľudia odcudzili, takí, ktorých sme mali radi a ktorí i nás mali radi. Ani nechcem, aby sme sa my odcudzili im. [A. Brázda]; Aj keď sme sa možno [Slováci a Česi] trochu odcudzili, vzťahy to nezhoršilo. [HN 2008] ▷ nedok. ↗ odcudzovať sa
odcudzovať -dzuje -dzujú (ne)odcudzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. (čo (komu; odkiaľ)) ▶ neoprávnene si privlastňovať cudzí majetok, cudziu vec, brať niečo majiteľovi (obyč. bez jeho vedomia); syn. kradnúť: o. autá, psy, úrodu; o. dáta z počítača; páchatelia im odcudzovali materiál zo stavby; zlodeji odcudzujú nielen peniaze, ale aj osobné doklady
2. (koho, čo (komu, čomu)) ▶ robiť cudzím, osobitne v citových vzťahoch nevšímavým, ľahostajným, chladným k niekomu, k niečomu: o. deti a ich rodičov; čas a vzdialenosť odcudzujú ľudí rodisku; lacná pracovná sila odcudzuje zamestnancovi prácu; Neznalosť jazykov ľudí odcudzuje [...]. [P. Dvořák]; Množstvo informácií, ktoré dostávame o všetkom, s čím sa v skutočnosti stretávame, nám odcudzuje vlastné prežívanie. [Slo 2008]
▷ dok. ↗ odcudziť
odcudzovať sa -dzuje sa -dzujú sa (ne)odcudzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. (komu, čomu; od koho, od čoho; s kým; ø) ▶ stávať sa (citovo) cudzím, ľahostajným k niekomu, k niečomu al. navzájom; strácať pocit spolupatričnosti, odvracať sa od niekoho, od niečoho, duševne sa vzďaľovať, chladnúť, ľahostajnieť: o. sa okoliu, rodine, svetu; rodičia sa odcudzujú od seba; vlastná dcéra sa im začína o.; zrejme sa navzájom, jeden druhému odcudzujete; s manželom sa čoraz väčšmi odcudzujú; Nechápem, prečo sa tak odcudzujeme materinskému jazyku. [CN 2009]; Prestala sa [Viki] hrať s našimi deťmi a čoraz viac sa odcudzovala. [BŽ 2007] ▷ dok. ↗ odcudziť sa