odcudzený príd. citovo ľahostajný (v spoloč. vzťahoch): o. človek, o-é storočie;
odcudzene prísl.;
odcudzenosť -i ž.
odcudzenosť -ti ž.
odcudzenosť -ti ž. 1. i filoz., psych. (i komu; od koho) ▶ postoj, vzťah k okoliu al. k okolitému dianiu vyznačujúci sa stratou príslušnosti, spolupatričnosti k niekomu, k niečomu, nezáujmom, nevšímavosťou, chladom; odtrhnutosť jednotlivca od prostredia; vlastnosť niečoho odcudzeného; syn. odcudzenie: o. vedy, umenia, filozofie nezrozumiteľnosť pre ľudí; o. práce, výrobných prostriedkov; o. mesta, sídliska obyvateľom; o. politiky, inštitúcií od občanov; o. medziľudských vzťahov; prekonať pocit osamotenosti a hlbokej odcudzenosti vo vlastnom prostredí; román prináša tému sociálnej odcudzenosti; metro býva symbolom mestskej odcudzenosti 2. (i čomu, komu; od čoho, od koho) ▶ nedostatok al. strata citového vzťahu k niekomu, k niečomu, (citová) ľahostajnosť, chladnosť, nezáujem; syn. odcudzenie, cudzosť, cudzota: o. svetu, od sveta; o. otcovi; o. súrodencov; o. dlhoročných manželov bola vzájomná; mať pocit odcudzenosti rodine; veľká o. medzi rodičmi vyústila do rozchodu; Naše spolužitie sa zvrhlo na odcudzenosť [...]. Bývame v tom istom byte, ale vídame sa len večer, a to nie každý. [K. Lászlová]
cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriaceho • cudzosť • odlišnosť: odlišnosť zvykov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť • nezvyčajnosť • neobyčajnosť: nezvyčajnosť správania
2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodine • cudzosť • chlad • chladnosť • studenosť • ľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmi • odmeranosť • neprívetivosť • nevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadeného • strohosť: strohosť príkazov • odcudzenie • odcudzenosť: vzájomná odcudzenosť • zastar. chladnota
odcudzenie, odcudzenosť p. cudzota 2
odcudzenosť, -ti ž. odcudzenie, oddialenie, chladnosť: Urážala ho ich hrubosť, odcudzenosť. (Vaj.)