odcudzenie -nia s.
odcudzenie -nia -ní s. 1. iba sg. filoz. (i komu, čomu) ▶ stav, v ktorom produkty a výsledky ľudskej činnosti nadobúdajú nezávislé postavenie a ovládajú človeka ako cudzie a nadradené sily, alienácia: inštitucionálne o. človeku; o. práce človeku (v marxistickom chápaní) základ všetkých ostatných foriem odcudzenia vrátane ideologických; o. robotníkov v práci i v spoločnosti 2. iba sg. psych. ▶ reakcia na neprijateľné podmienky sveta jedinca prejavujúca sa osamelosťou, nudou, zúfalstvom, vzďaľovaním sa samému sebe i svojmu okoliu; pocit straty kontroly nad realitou, najmä sociálnou, a vytvorenie vlastnej psychickej reality: zúfalé existenciálne o. intelektuála; úplné o. niektorých ľudí v kolektíve podniku 3. (i čomu, komu; od čoho, od koho) ▶ nedostatok al. strata citového vzťahu k niekomu, k niečomu, (citová) ľahostajnosť, chladnosť, nezáujem; syn. odcudzenosť, cudzosť, cudzota: o. synovi; o. v rodine; vzájomné o. manželov; o. od živých ľudí; o. od prírody; bolelo ho o. vlastných detí; kniha je o bolestných rozchodoch a odcudzeniach; Stíšený hlas spieva o osamotení, odcudzení, o potrebe zázraku a času, ktorého ubúda. [InZ 1999] ▷ ↗ i odcudziť, odcudziť sa
cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriaceho • cudzosť • odlišnosť: odlišnosť zvykov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť • nezvyčajnosť • neobyčajnosť: nezvyčajnosť správania
2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodine • cudzosť • chlad • chladnosť • studenosť • ľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmi • odmeranosť • neprívetivosť • nevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadeného • strohosť: strohosť príkazov • odcudzenie • odcudzenosť: vzájomná odcudzenosť • zastar. chladnota
krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo
odcudzenie, odcudzenosť p. cudzota 2
odcudzenie [-zení] s vzdialenie, oddialenie, oddelenie: alienatio: odcuzeni, oddáleni, odwráceni; sejunctio: rozlúčeni, odcuzeni, odďeleni (KS 1763)