odchod -u m. odídenie, odchádzanie: o. detí do školy, o. autobusu; o. z funkcie, o. do dôchodku; zjemn. jeho o. nás zarmútil smrť
□ byť na o-e (práve) odchádzať
● dať si o. odísť, stratiť sa;
odchodový príd.: dopr. o-á koľaj
odchod -du pl. N -dy m.
odchod -du pl. N -dy m. 1. (i kam; odkiaľ) ▶ vzdialenie sa z nejakého miesta chôdzou, dopravným prostriedkom a pod., odídenie, odchádzanie: nečakaný, okamžitý, rýchly o.; o. do práce, detí do školy; pred odchodom z domu skontrolujem, či je všetko vypnuté; príchody a odchody hercov na scénu a zo scény ↗ i fraz.; cvikať pri odchode z pracoviska; určiť, presunúť deň odchodu na dovolenku; zbaliť sa pred odchodom; nezabudni sa pozdraviť pri odchode; pred odchodom do domáceho liečenia je každý pacient poučený o svojom zdravotnom stave; Okolosediaci znervózneli, no ja som sa začala rezignovane chystať na odchod. [M. Hvorecký] □ byť na odchode (práve) odchádzať; obracať sa, obrátiť sa na odchod odchádzať, začať odchádzať, pohýnať sa, pohnúť sa smerom preč 2. ▶ (o dopravných prostriedkoch) vzdialenie sa z nejakého miesta, odjazd al. odlet; op. príchod: rýchlik je pripravený na o.; výpravca dáva signál, máva na o.; po odchode vlaku bolo na nástupišti ľudoprázdno; ostávalo 30 minút do odchodu lietadla; Všetci sa nalodili a generál vydal rozkaz na odchod. [V. Krupa] 3. ▶ stanovený čas, v ktorom niečo al. niekto odchádza; op. príchod: vyhľadať odchody vlakov, autobusov; zapisovať sa v práci do knihy príchodov a odchodov 4. (i kam; odkiaľ; za kým, za čím) ▶ opustenie, zmena miesta pobytu, pôsobiska, členstva v nejakej organizácii a pod. (obyč. na dlhší čas, s nejakým zámerom, z nejakého dôvodu), odídenie, odchádzanie: o. mladých ľudí do zahraničia, za prácou; o. hráča do iného klubu; hrozí hromadný o. lekárov, pracovníkov; o. okupačných vojsk; Otcov priateľ [...] mi dôverne ponúkol lásku a možnosť odchodu za rodičmi a sestrou. [L. Ťažký] 5. (i z čoho; do čoho) ▶ ukončenie nejakej činnosti, pôsobenia v istej funkcii a pod.: nedobrovoľný o. z funkcie; dostať odchodné pri odchode zo zamestnania; oznámiť, ohlásiť o. z politiky; o. do civilu; strana pohrozila odchodom z koalície □ odchod do dôchodku ukončenie aktívnej pracovnej činnosti 6. (i od koho, od čoho) ▶ zmena vzťahu k niekomu, k niečomu, opustenie niekoho, niečoho: ako vysvetlil svoj o. od manželky?; o. od muža nikdy neoľutovala; o. od rodičov má rôzny vplyv na mladých ľudí; Nečudo, že sa po ženinom odchode vrátil k mládeneckým zvykom. [A. Chudoba]; Norin odchod od rodiny [v Ibsenovej hre] sa často vykladá ako otázka morálky a spoločenských konvencií. [RAK 2006] 7. zjemn. ▶ zánik života, smrť: náhly, nečakaný o. našej milej pani učiteľky sa nás bolestne dotkol; rozhodol sa pre dobrovoľný o. zo sveta pre samovraždu; Pohreb ich blízkeho je ich útechou a dôstojným odchodom nebohého. [L. Ťažký] ◘ fraz. expr. daj si odchod! odíď!; zjemn. odchod do večnosti smrť; odchod zo scény ukončenie činnosti, pôsobenia v istej oblasti
odchod 1. opustenie nejakého miesta chôdzou, dopravným prostriedkom a pod. (op. príchod) • odídenie: po odchode, odídení detí ostalo v dome pusto • odjazd (o dopravnom prostriedku) • odlet (o lietadle) • odcestovanie (dopravným prostriedkom): odcestovanie hostí • útek (náhly tajný odchod): útek z domu
2. p. smrť 1
smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus
p. aj zánik
2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá
odchod, -u m.
1. vzdialenie sa z nejakého miesta: o. účastníkov, o. vlaku, zberať sa na o.; byť pripravený na o.; byť na o-e a) chystať sa, chcieť odísť, b) práve odchádzať;
2. opustenie niečoho al. niekoho, odídenie z funkcie, z verejnosti, zo života ap.: jeho odchod sa nás bolestne dotkol jeho smrť;
odchodový príd.: dopr. o-á koľaj, o-á strana z ktorej má odísť vlak
odchod m. csl odídenie, odchádzanie: Znami pokľakľi, sa pomodľiľi, potom sa ešťe vipilo a otchot (Bobrov NÁM); Nad ránom zme mali otchot (Lukáčovce HLO); Bo to bulo uš pred otchodom (M. Kazimír TRB)
odchod m 1. odídenie, odchádzanie: a potom kdyby (tovariš) se dovčzyl, ma gemu daty na odchode bylenu kosselu (CA 1637 E); z gakeg pak ale pričiny rodičky boskeg odchod ma nam biti priležitost ku radosti a plesani? (MS 1749); od takowéhoto forsspontownjka ani w odchodu, ani w naspatek prichodu mita se brati nemůžu (Kur 1782) F. wedle učineneho contractu kdiby se nam nepačilo, swobodneho sme odchodu obiwatele (PETROVEC 1770) sme slobodníci 2. odchýlenie, odklon: digressus sproposito: od cylu odchod (KS 1763) 3. konečník: nerozumjte, že wssecko, čo do ust wcházá, do brucha gide a do odchodu sa wypússťá? (KB 1756)