odbor -u m.
1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu
2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.; vybrať si o. štúdia
3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;
odborový príd. k 2, 3: o-á norma; o-á organizácia; Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;
odborovo, odborove prísl.
odborovo prísl.
odborovo1 prísl. ▶ z hľadiska odboru, špecializovanej oblasti činnosti; so zameraním na určitý odbor: rozsiahly o. členený katalóg firiem; o. špecializovaní výrobcovia; znalosti uchádzačov overujú tematicky a o. vyváženým praktickým testom; Informačný systém je odborovo neutrálny. [PCR 2003]
odborovo2 prísl. ▶ v rámci odborovej organizácie, odborového združenia; v odboroch, odborársky2: o. organizovaní zamestnanci, pracovníci; byť o. činný; mať právo o. sa združovať; mnohí sa nechcú o. angažovať