odbor -u m.
1. väčšie oddelenie inštitúcie, organizácie ap.: odbor vysokých škôl (na ministerstve školstva), bytový, zdravotnícky o. miestneho úradu
2. oblasť (význ. 3), sféra; odvetvie: vedný, výrobný o.; vybrať si o. štúdia
3. odbory -ov pomn. organizácia združujúca pracovníkov podľa prac. oblastí: zlepšiť prácu o-ov;
odborový príd. k 2, 3: o-á norma; o-á organizácia; Konfederácia odborových zväzov, skr. KOZ;
odborovo, odborove prísl.
odborový -vá -vé príd.
odborový1 -vá -vé príd. 1. i odb. ▶ vzťahujúci sa na odbor, špecializovanú oblasť pracovnej činnosti, úsekový, odvetvový; typický pre daný odbor: odborová norma (do r. 1994) norma platná v určenom odbore techniky a hospodárstva, centrálne vydávaná a číslovaná zhodným systémom; obchodný a výrobný o. podnik; rezortný a o. plán výskumu; odborová príslušnosť výrobku zaradenie výrobku do odboru podľa konštrukčnej príbuznosti, oblasti používania a pod. (napr. elektrotechnické výrobky, automobily); ped. odborová didaktika špeciálna pedagogická disciplína zaoberajúca sa cieľmi a obsahom vzdelávania v jednotlivých vedných odboroch so zreteľom na zodpovedajúce organizačné formy, vyučovacie metódy a prostriedky; odborové zameranie katedry; fakulta zriaďuje pre každý študijný odbor odborovú komisiu 2. ▶ (v minulosti) súvisiaci s odborom, organizačnou zložkou inštitúcie a pod.; pracujúci v odbore, vo väčšom oddelení (na vedúcom mieste): o. radca vyššia úradnícka hodnosť v centrálnych úradoch; o. prednosta ministerstva vnútra sekčný šéf
odborový2 -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s odbormi, organizáciou obhajujúcou záujmy zamestnancov; patriaci odborom, odborárom, odborársky1: odborová organizácia; o. zväz; o. funkcionár, predák; okresné, krajské odborové rady; prvé odborové združenia robotníkov; činnosť odborových orgánov; stáť na čele odborového hnutia; stretnutie zástupcov odborových centrál s vedením železníc □ (prv) Revolučné odborové hnutie jednotná spoločenská odborová organizácia združujúca pracujúcich v Československu v r. 1945 – 1990, skr. ROH; Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky dobrovoľné združenie odborových zväzov a odborových združení v Slovenskej republike, skr. KOZ SR; Svetová odborová federácia centrála združujúca všetky odbory, založená v r. 1945 v Paríži, skr. SOF
odborový p. odbor i odbory
odbor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. väčšie oddelenie úradu, ústavu, spolku ap., sekcia: zdravotný, finančný, školský o. národného výboru; Založil sa odbor na zostavenie slovníka. (Vlč.)
2. okruh, pole pôsobnosti, odvetvie činnosti, disciplína: vedecký, umelelcký, športový o.; Ako lekár bol špecialistom skoro v každom odbore. (Jégé) Budem učiť na gymnáziu predmety svojho odboru: dejiny a filozofiu. (Urb.);
odborový príd. k 1: o. radca staršia vyššia úradnícka hodnosť
odbory, -ov m. pomn. organizácia, združene, sväz pracovníkov rozličných výrobných oblastí;
odborový príd.: o-á organizácia, o-é hnutie; Revolučné odborové hnutie (skrat. ROH), Svetová odborová federácia (skrat. SOF), Slovenská odborová rada (skrat. SOR), Krajská odborová rada (skrat. KOR);
odborove prísl.: byť o. organizovaný