odborný príd.
1. venujúci sa al. venovaný istému odboru; súvisiaci s istým odborom činnosti: o. pracovník, o. robotník, o. učiteľ, o. lekár; o. asistent, o. pracovník kvalifikačné stupne v istých povolaniach; o-é kruhy, o-á škola, o-á literatúra, o. časopis; o-á kvalifikácia, o-é vzdelanie;
2. pochádzajúci od odborníka, od odborníkov, charakteristický pre odborníka, pre odborníkov: o-á práca, o-é vedomosti; o-á mienka; o. výraz používaný odborníkmi; o-é oko pohľad, odhad odborníka;
odborne prísl.: o. niečo vykonať; o. vzdelaný človek;
odbornosť, -ti ž.