odborný príd. týkajúci sa istého odboru (význ. 2): o. výcvik, o-é vzdelanie, o-á literatúra; o. pracovník odborník, špecialista; lingv. o. výraz termín;
odborne prísl.: o. posúdiť;
odbornosť -i ž.
1. iba jedn. k odborný: o. výkladu
2. profesia: zoznam o-í
odbornosť -ti -tí ž.
odbornosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vzdelanie v určitom odbore, v špecializovanej oblasti pracovnej činnosti; profesionálna znalosť odboru, veci: remeselná o.; vysoká vedecká o. historika; zvyšovanie odbornosti pracovníkov; preukázať, uplatniť špecializovanú o. v zamestnaní, v podnikaní; uchádzačov vyberali na základe odbornosti; Zahraničný obchod vyžaduje odbornosť. [Pt 2001] 2. iba sg. ▶ odborný ráz, charakter niečoho: o. výkladu, vyučovania; v článku zachádza do priveľkej odbornosti; o. školy zabezpečujú kvalifikovaní pedagogickí zamestnanci 3. ▶ základný odbor, špecializovaná pracovná činnosť, na ktorú sa človek pripravil v škole a vykonáva ju obyč. za mzdu ako zamestnanie; syn. profesia: zoznam skratiek odborností lekárov; o. informatika je veľmi žiadaná na pracovnom trhu
odborný príd.
1. venujúci sa al. venovaný istému odboru; súvisiaci s istým odborom činnosti: o. pracovník, o. robotník, o. učiteľ, o. lekár; o. asistent, o. pracovník kvalifikačné stupne v istých povolaniach; o-é kruhy, o-á škola, o-á literatúra, o. časopis; o-á kvalifikácia, o-é vzdelanie;
2. pochádzajúci od odborníka, od odborníkov, charakteristický pre odborníka, pre odborníkov: o-á práca, o-é vedomosti; o-á mienka; o. výraz používaný odborníkmi; o-é oko pohľad, odhad odborníka;
odborne prísl.: o. niečo vykonať; o. vzdelaný človek;
odbornosť, -ti ž.