odborný príd. týkajúci sa istého odboru (význ. 2): o. výcvik, o-é vzdelanie, o-á literatúra; o. pracovník odborník, špecialista; lingv. o. výraz termín;
odborne prísl.: o. posúdiť;
odbornosť -i ž.
1. iba jedn. k odborný: o. výkladu
2. profesia: zoznam o-í
odborne 2. st. -nejšie prísl.
odborne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ odborným, kvalifikovaným spôsobom, kvalitne ako odborník; s náležitými vedomosťami z nejakého odboru, špecializovanej oblasti pracovnej činnosti al. nejakej problematiky, kvalifikovane, profesionálne; op. neodborne: o. zaučiť, usmerniť nového pracovníka; o. ošetriť ranu; o. zameraná diskusia; o. spracovaný výskumný materiál; lekár sa vyjadruje priveľmi o.; expertný tím o. zabezpečuje projekt v teréne; firma vie rýchlo a o. pomôcť, ak niečo nefunguje; Nedotýkam sa širšie ani odbornejšie bilancovania celej našej literatúry. [H. Ponická] 2. ▶ so zreteľom na vzdelanie v určitom odbore, so zreteľom na odbornosť, kvalifikáciu: o. vzdelaný človek; o. spôsobilý stavebný inžinier s vysokoškolským vzdelaním stavebného zamerania; o. zdatná firma; uchádzač sa ukázal o. schopný vykonávať funkciu; zamestnanci nie sú dostatočne o. podkutí v oblasti informatiky ◘ fraz. byť odborne na úrovni/na výške byť dobrým, kvalitným odborníkom; odborne povedané vyjadrené presne, s použitím odborných výrazov, termínov typických pre istý vedný al. pracovný odbor
odborne p. odnorný
odborný príd.
1. venujúci sa al. venovaný istému odboru; súvisiaci s istým odborom činnosti: o. pracovník, o. robotník, o. učiteľ, o. lekár; o. asistent, o. pracovník kvalifikačné stupne v istých povolaniach; o-é kruhy, o-á škola, o-á literatúra, o. časopis; o-á kvalifikácia, o-é vzdelanie;
2. pochádzajúci od odborníka, od odborníkov, charakteristický pre odborníka, pre odborníkov: o-á práca, o-é vedomosti; o-á mienka; o. výraz používaný odborníkmi; o-é oko pohľad, odhad odborníka;
odborne prísl.: o. niečo vykonať; o. vzdelaný človek;
odbornosť, -ti ž.