odborný príd. týkajúci sa istého odboru (význ. 2): o. výcvik, o-é vzdelanie, o-á literatúra; o. pracovník odborník, špecialista; lingv. o. výraz termín;
odborne prísl.: o. posúdiť;
odbornosť -i ž.
1. iba jedn. k odborný: o. výkladu
2. profesia: zoznam o-í
odborný -ná -né 2. st. -nejší príd.
odborný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ vyznačujúci sa profesionálnou znalosťou istého odboru; založený na odbornosti, podopretý vedomosťami v danom odbore, špeciálny, špecializovaný; svedčiaci o tom: odborná komisia, porota; o. pracovník, garant; o. lekár špecialista; o. redaktor publikácie, časopisu; odborné pracovisko, poradenstvo; odborná literatúra; odborná verejnosť; o. článok, časopis; vyhľadať odbornú pomoc; publikoval, napísal množstvo odborných prác; očakával odbornejší prístup k problematike; navrhovanými opatreniami dosiahneme kvalitatívne vyššiu a odbornejšiu úroveň podnikateľských subjektov ▷ admin. odborný radca v štátnej službe funkcia v štátnej správe či samospráve podľa zákona o štátnej službe; ped. odborný asistent vysokoškolské pedagogické zaradenie; majster odborného výcviku pedagogické zaradenie na stredných odborných školách a učilištiach; lingv. odborný názov al. odborný výraz termín; odborné názvoslovie terminológia; odborný štýl al. odborný sloh funkčný štýl spisovného jazyka používaný v oblasti vedy a vzdelávania, náučný 2. ▶ súvisiaci so zabezpečením a poskytovaním výchovno-vzdelávacích činností; zameraný na dosiahnutie odbornosti: odborné školstvo; odborná príprava, prax; odborné vzdelávanie; stredné odborné školy, učilištia; nedostatočné technické vybavenie odborných učební 3. ▶ ktorý je prejavom odbornosti, vykonávania činnosti v istom odbore: odborná spôsobilosť; odborné osvedčenie; odborná kvalifikácia ◘ fraz. odborným okom [pozrieť, hľadieť, dívať sa na niečo, na niekoho] kvalifikovaným spôsobom, odborne, ako odborník
odborný ktorý sa týka istého odboru, istých odborov; ktorý pochádza od odborníka (op. neodborný): odborný výraz; odborný výklad • špeciálny • špecializovaný (obmedzený iba na istú oblasť, na istý odbor): odborný, špeciálny lekár; špecializovaný časopis • terminologický (ktorý obsahuje odborné výrazy): odborný, terminologický slovník • kvalifikovaný • hovor. fundovaný (podopretý vedomosťami v danom odbore; op. neodborný, expr. fušerský): napísať kvalifikovaný, fundovaný posudok • expertný • expertízny • znalecký: expertný, znalecký posudok • pejor. odbornícky (zaťažený jednostranným pohľadom odborníka): písať príliš odborníckym štýlom • hovor. expr. fachmanský
profesionálny 1. súvisiaci s profesiou, výkonom určitého povolania; založený na odbornosti (op. neprofesionálny) • profesijný • profesiový: profesionálna, profesijná, profesiová orientácia • pracovný: profesionálny, pracovný záujem • odborný (op. neodborný, amatérsky): odborný výkon, odborná úroveň • slang.: profícky • profi (neskl.)
p. aj skúsený
2. dobre zvládnutý, ale bez osobného vkladu, úprimného cítenia • nacvičený: profesionálna, nacvičená úslužnosť; profesionálny, nacvičený úsmev • zmechanizovaný • zautomatizovaný • automatický: zmechanizované, zautomatizované, automatické pohyby • slang. profícky
odborný príd.
1. venujúci sa al. venovaný istému odboru; súvisiaci s istým odborom činnosti: o. pracovník, o. robotník, o. učiteľ, o. lekár; o. asistent, o. pracovník kvalifikačné stupne v istých povolaniach; o-é kruhy, o-á škola, o-á literatúra, o. časopis; o-á kvalifikácia, o-é vzdelanie;
2. pochádzajúci od odborníka, od odborníkov, charakteristický pre odborníka, pre odborníkov: o-á práca, o-é vedomosti; o-á mienka; o. výraz používaný odborníkmi; o-é oko pohľad, odhad odborníka;
odborne prísl.: o. niečo vykonať; o. vzdelaný človek;
odbornosť, -ti ž.