odborník -a mn. -ci m. kto sa dobre vyzná v istom odbore (význ. 2), špecialista: o. v hudbe, o. na výrobu kožušín; poradiť sa s o-om;
odborníčka -y -čok ž.;
odbornícky príd. i prísl. pejor. jednostranný (jednostranne), iba z hľadiska odboru: o. prístup; o. hodnotiť;
odborníctvo -a s. pejor.
odborník -ka pl. N -íci G -kov m.
odborník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. (i na čo) ▶ kto sa dobre vyzná v nejakom odbore, v nejakej problematike; kto vyniká zručnosťou, šikovnosťou, invenciou v nejakej činnosti, znalec, majster: skúsený včelársky o.; vynikajúci o. na filateliu, vo filatelii; bača je znamenitým odborníkom na ovčí syr; stávajú sa z nich ozajstní odborníci na divadlo; nie som práve o. na pečenie a varenie; iron. na hokej, na futbal je každý o. 2. (i v čom) ▶ kto je vyškolený, vzdelaný v určitom odbore; kto vykonáva odbornú prácu na základe odborného vzdelania ako profesiu, špecialista: uznávaný, renomovaný, fundovaný o.; vysokoškolsky, stredoškolsky vzdelaný o.; vyučený o. s dlhoročnou praxou; o. v botanike, v numizmatike, v oblasti právnej histórie; kvalifikovaní odborníci z technických odborov; výchova odborníkov v odbore zvárač; príprava odborníkov pre oblasť bankovníctva; dať sa vyšetriť u odborníka odborného lekára; archeologický objav vyvolal záujem domácich i zahraničných odborníkov ◘ fraz. obyč. iron. odborník na všetko a) osoba, ktorá sa angažuje v mnohých činnostiach, ale nič nevie al. nič nerobí poriadne b) kto chce (neoprávnene) každému radiť al. o všetkom (spolu)rozhodovať; i iron. odborník na ženskú krásu a) kto sa venuje peknému vzhľadu žien v rámci profesie (plastický chirurg, modelingový agent, organizátor1 súťaže krásy a pod.) b) kto vie ohodnotiť krásu žien ▷ odborníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. často iron.: ejha, ty náš o.!; o. sa ozval; odborníčka -ky -čok ž.: skutočná, naslovovzatá o.
odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majster • znalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstra • profesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionála • špecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdca • hovor. expr.: macher • fachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny expert • hovor.: kapacita • špička • jednotka • hovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, eso • pren. expr.: kanón • kaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritou • zastar. znateľ (Štúr) • iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali
profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborník • znalec: poradiť sa so znalcom • špecialista • expert: súdny expert • majster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slova • hovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzike • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: je v odbore kapacita • expr. suverén • expr.: kaliber • kanón: byť v matematike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: je to skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. profík: hokejoví profíci
p. aj znalec
znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vína • odborník • špecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistov • expert (odborný znalec): súdny expert • majster: majster slova, majster na autá • špička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómii • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacita • hovor. jednotka • expr. suverén: vo svojom odbore je suverén • expr.: kanón • kaliber: byť vo fyzike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: to je skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. klasa
odborník, -a, mn. č. -ci m. pracovník, ktorý sa dobre vyzná v istom odbore, špecialista: o. v histórii, o. pre súčasný jazyk; poľnohospodársky, banský o.; naslovovzatý o. vynikajúci;
odbornícky príd. i prísl. pejor.: Odbornícky hodnotili premieru. (Karv.);
odborníctvo, -a str. pejor. jednostranná odbornosť;
odborníčka, -y, -čok ž.
odborník m. majster v svojom odbore, kto sa vyzná v svojej práci, v remesle: To len odborníg maže dobre spraviť (Revúčka REV); Kebi to ból odborníg robil, možnože je to dobré (Modranka TRN); Aj kuna krv vicecá. Kerísi odborníci vedzeli rozeznac (Dl. Pole BYT)