odborár -a m.
1. člen odborovej organizácie
2. pracovník odborových orgánov;
odborárka -y -rok ž.;
odborársky príd.: o-a tlač
odborársky -ka -ke príd.
odborársky prísl.
odborársky1 -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s odbormi, organizáciou obhajujúcou práva a záujmy zamestnancov, súvisiaci s odborármi; vzťahujúci sa na odborárov; uskutočňovaný odborármi; určený odborárom, odborový2: odborárska organizácia; odborárske hnutie; o. pracovník, funkcionár, predseda; odborárska činnosť, práca; odborárske aktivity, práva, záujmy, problémy; odborárska tlač; poukaz na odborársku rekreáciu; pripravovať o. štrajk, odborársku demonštráciu; zúčastniť sa na odborárskom mítingu; dodržiavať odborársku solidaritu pri presadzovaní požiadaviek; Iste, odborársky predák musí byť charizmatická osoba, ktorá povie „ide sa“ a ľudia sa pohnú. [Slo 2003]
odborársky2 prísl. ▶ z hľadiska odborov, odborového hnutia; v rámci odborovej organizácie; ako odborár, odborovo2: o. silná krajina; o. pracovať; pracovníci závodu sú o. zastrešení; V bojoch o kultúrne uznanie ide o niečo iné než napríklad v odborársky inštitucionalizovaných bojoch o rozdeľovanie. [Slo 2002]
odborár, -a m. člen odborovej organizácie, stúpenec odborového hnutia;
odborárka, -y, -rok ž.;
odborársky príd.: o. pracovník, o-a tlač