odborár -a m.
1. člen odborovej organizácie
2. pracovník odborových orgánov;
odborárka -y -rok ž.;
odborársky príd.: o-a tlač
odborár -ra pl. N -ri m.
odborár -ra pl. N -ri m. publ. ▶ člen odborovej organizácie; stúpenec odborového hnutia; odborový funkcionár: radový o.; dlhoročný platený o.; štrajk odborárov; predložiť vedeniu podniku požiadavky odborárov; vystupoval ako zástupca odborárov; odborári žiadajú zvýšenie minimálnej mzdy; školskí, železničiarski odborári vstúpili do štrajkovej pohotovosti ▷ odborárka -ky -rok ž.: bola veľká o.; Počas pochodu rozdávali letáky okolostojacim zvedavcom iniciatívne odborárky. [VNK 1999]
odborár, -a m. člen odborovej organizácie, stúpenec odborového hnutia;
odborárka, -y, -rok ž.;
odborársky príd.: o. pracovník, o-a tlač