odboj -a m. organizovaný odpor proti vládnucemu režimu: viesť o., účastníci zahraničného o-a; tretí o. hnutie odporu proti komunistickému režimu;
odbojový príd.: o-é hnutie, o-á organizácia
odbojový -vá -vé príd.
odbojový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s odbojom, hromadným odporom proti nepriateľskému, obyč. totalitnému režimu; vzťahujúci sa na odboj: odbojová organizácia, skupina; o. pracovník, dôstojník; protifašistické odbojové hnutie; zapojiť sa do ilegálnej odbojovej činnosti; vytvoriť odbojové centrum
odboj, -a m. prudký hromadný odpor proti vládnúcemu režimu: domáci, zahraničný o., viesť o.;
odbojový príd.: o-é hnutie, o-á činnosť, o. pracovník
odbojový p. odboj