Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odbojný príd. buričský, rebelantský: o. národ; o-é slová;

odbojne prísl.;

odbojnosť -i ž.

odbojný -ná -né 2. st. -nejší príd.

odbojný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ podnecujúci a organizujúci hromadný, často ozbrojený odpor proti vládnucemu režimu, buričský, rebelantský: odbojní horali; odbojné mesto; územie odbojných kmeňov; vodca odbojnej skupiny; potlačiť odbojné hnutie; kráľ bojoval proti odbojnej šľachte
2. ▶ búriaci sa proti spoločenským poriadkom (ustálenému spôsobu života, hodnotám, presvedčeniam, uznávaným osobnostiam a pod.); svedčiaci o tom; syn. vzdorný, vzdorovitý: o. mladík; o. naturel; odbojné mlčanie, reptanie; mať odbojnú náladu, odbojného ducha; patrí medzi odbojnejších študentov; Odbojné i reči máš, i skutky k nim. [T. Klas]

odbojný príd. stavajúci sa na odpor, buričský, rebelantský, revoltujúci: o-é vojsko; o-é Uhorsko (Zúb.); o. duch, o-á povaha;

odbojne prísl.: o. sa pozrieť;

odbojnosť, -ti ž.

odbojný príd kt. sa stavia na odpor, buričský: kdibis ty mel služebnika, ktery by nebil urputny, odbojny, protiwny (Le 1730); mug syn a twug odbogni a rebellantski brater Cyrus u tebe žadnu milost nenalezne; kral, Demetrius takrečeny, rhodanske mesto pewne a ginač sobe odbogne, protiwne a sskodliwe ze swim wogskem mocno gest oblehel (MS 1749); -e prísl: ach, čož pak gsess ty, genž se opowažugess proty Bohu a panu twemu odbogne postawity? (Le 1730); -osť ž buričstvo: preco Bůh sprawedliwy z tuto gegich (ľudí) neposlussnostu a odbognostu obrazeny a rozhnewany sprawedliwe a slussne začal gich trestati (MS 1758)