odboj -a m. organizovaný odpor proti vládnucemu režimu: viesť o., účastníci zahraničného o-a; tretí o. hnutie odporu proti komunistickému režimu;
odbojový príd.: o-é hnutie, o-á organizácia
odboj -ja pl. N -je m.
odboj -ja pl. N -je m. (i proti komu, proti čomu) 1. ▶ organizovaný hromadný odpor proti vládnucemu režimu, vzbura: domáci, zahraničný o.; občiansky, vojenský o.; podzemný o. tajný, ilegálny; účastník odboja; o. obyvateľov na okupovanom území; aktívna, priama účasť v partizánskom odboji; zapojiť sa do protifašistického, protinacistického odboja; byť, pôsobiť v odboji; viesť ozbrojený o.; Cisárske vojská však odboj proti vládnucej moci krvavo potlačili. [A. Habovštiak]; Časté odboje uhorskej šľachty proti Habsburgovcom v 17. stor. mali za následok úpadok mesta [Košíc]. [Pm 1977] ▷ hist. prvý odboj hnutie počas 1. svetovej vojny za zvrhnutie monarchie a vznik samostatnej Československej republiky (r. 1918); druhý odboj odboj proti nacistickej okupácii v čase 2. svetovej vojny, protifašistický; tretí odboj protikomunistický odboj v Československu v 50. rokoch 20. stor., uskutočňovaný prevažne formou informačnej vojny 2. ▶ (aktívny) odpor proti zaužívaným poriadkom, autorite, krivde a pod., odbojné správanie, vzdor, vzbura, revolta: o. mladých ľudí v školských rokoch; motívy vzbury a odboja v tvorbe básnika; Odboj žien proti akémukoľvek druhu vojny dnes možno vidieť na celom svete. [As 2008]
odboj p. vzbura
odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia
2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita
3. p. protest
vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburu • povstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanie • odboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odboj • revolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúcia • sprisahanie • konšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahanie • puč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský puč • revolta: revolta mládeže • komplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplot • disidencia • hist. rebélia: sedliacke rebélie • zastar. bunt (Jesenský)
odboj, -a m. prudký hromadný odpor proti vládnúcemu režimu: domáci, zahraničný o., viesť o.;
odbojový príd.: o-é hnutie, o-á činnosť, o. pracovník
odboj m prudký odpor proti niekomu, niečomu: opugnatio: odbog, ssturm (PD 18. st)