odbúrať -a dok.
1. búraním odstrániť: o. kus múru; chem. o-nie cukrov oddelenie
2. publ. odstrániť (niečo škodlivé, prebytočné ap.): o. predsudky, administratívu;
nedok. odbúravať -a
odbúrať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -raný -ranie dok.
odbúrať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -raný -ranie dok. 1. (čo) ▶ strhnúť časť niečoho vybudovaného; búraním odstrániť, vybúrať, zbúrať, zrúcať: o. kus stavby, múra; o. zvyšky betónovej steny; čiastočné odbúranie ríms na moste; stavbári postupne odbúrali 70 metrov starého tunela 2. publ. (čo (z čoho, z koho)) ▶ zabezpečiť al. spôsobiť, aby niečo škodlivé, prebytočné a pod. prestalo jestvovať, odstrániť, eliminovať: o. mýty, predsudky; o. zbytočnú administratívu; o. stres na pracovisku; zmyslom reformy je o. staré myslenie; pečeň odbúra alkohol v tele, z krvi; odbúranie nadbytočného tuku cvičením; Zaskliť sa má aj nádvorie galérie, čím sa odbúra hlučnosť z nábrežnej komunikácie. [Slo 2009] 3. chem. (čo (z čoho)) ▶ postupne oddeliť jednoduché zložky zo zložitej zlúčeniny: štiepiace enzýmy pomáhajú o. bielkoviny; odbúranie amidov kyselín ▷ nedok. ↗ odbúravať
odbúravať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo) ▶ strhávať časť, časti niečoho vybudovaného; búraním odstraňovať, vybúravať, búrať, rúcať: robotníci odbúravali vrstvy strechy za prítomnosti statika; pokračovalo ručné odbúravanie muriva po menších častiach zhora nadol 2. publ. (čo (z čoho, z koho)) ▶ zabezpečovať al. spôsobovať, aby niečo škodlivé, prebytočné a pod. prestalo jestvovať; (postupne) obmedzovať, znižovať, zmenšovať množstvo niečoho, odstraňovať, eliminovať: o. stereotypy; o. strach, bariéry medzi ľuďmi; o. napätie čítaním knihy a počúvaním hudby; odbúravame všetky zbytočné aktivity; niektoré čaje odbúravajú cholesterol v krvi; [Pes] odbúrava z človeka počas dňa zažité stresy. [T. Bindas]; Náš spôsob učenia odbúrava všetky typy predsudkov. [Slo 2008] 3. chem. (čo (z čoho)) ▶ postupne oddeľovať jednoduché zložky zo zložitej zlúčeniny: o. uhlík z medziproduktov štiepenia glukózy; odbúravanie sacharidov až po kyselinu pyrohroznovú ▷ dok. ↗ odbúrať
odbúrať p. odstrániť 2
odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)
2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť
3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka
odbúrať, -a, -ajú dok. (čo)
1. zbúrať časť niečoho: o. kus múru;
2. hovor. odstrániť, zlikvidovať: o. nadnormatívne zásoby, o. staré názory;
3. chem. oddeliť postupne zo zložitej zlúčeniny jednoduché zložky: odbúranie cukrov;
nedok. odbúravať, -a, -ajú