Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odbiť -je -jú dok.

1. zvučnými údermi oznámiť čas; takto byť oznámený: hodiny o-li šesť; o-la, neos. o-lo polnoc

2. úderom vrátiť: o. loptu

3. úderom oddeliť (z celku), odraziť: o. ucho šálky, o. z taniera

4. odmietnuť, odvrhnúť; odbaviť: nedať sa o.; o-l ho žartom; o. nápadníka

● o-la jeho posledná, ostatná hodina umiera;

nedok. odbíjať -a

// odbiť sa úderom sa oddeliť (z celku), odraziť sa: neos. z pohára sa o-lo;

nedok. odbíjať sa

odbíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.

odbíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.

odbíjanie -nia s. šport. ▶ technika (najmä vo volejbale, v tenise, bedmintone a pod.) odrážania lopty al. loptičky na opačnú stranu: o. s nahrávkou, po prihrávke; vrchné, spodné o. obojručne o stenu; súvislé o. tenisovej loptičky pri stene, na rakete; žiak sa učí základnú techniku odbíjania lopty ▷ ↗ i odbíjať

odbíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. (čo; ø) ▶ (o hodinách, zvonoch) zvučnými údermi oznamovať čas; oznamovať začiatok al. koniec niečoho: hodinový stroj odbíja čas; zvon odbíjal celú (hodinu); vežové hodiny odbíjajú polnoc, pravé poludnie; v pozadí odbíjajú veľké kyvadlové hodiny; neos. na veži kostola odbíjalo desať
2. (čo (z čoho)) ▶ údermi, nárazmi oddeľovať časť z nejakého celku; takýmto spôsobom niečo poškodzovať; syn. odrážať, odlamovať: palicami odbíjali cencúle visiace zo strechy; elektrickou zbíjačkou odbíja kusy z betónu; vandali odbíjali hlavy sochám svätcov; iron. na odbíjanie ušiek zo šálok som expertka
3. (koho, čo (čím)) ▶ odmietavo sa stavať, správať k niekomu, k niečomu; zbavovať sa niekoho, niečoho (obyč. dotieravého, nepríjemného); syn. odmietať, odbavovať, odháňať: rázne o. dotieravých novinárov; dievča odbíja nápadníkov; mlčaním, (s) úsmevom odbíjam nepríjemné otázky; Odbíja každý môj pokus o zmierenie. Ráznym krokom ide k dverám, bez rozlúčky nimi tresne. [A. Bartková]; Keď sa mu po mnohých pokusoch nepodarilo zamestnať [...] – všade ho odbíjali „vysokým“ vekom – rozhodol sa začať predávať Nota bene. [NB 2005]
4. (koho, čo (odkiaľ)) ▶ prinucovať vzdialiť sa, odháňať: jelenia zver odbíja srnčiu zver od senníkov; Gazela bola zvyknutá na plnú maštaľ, na svojho Šimľa, ktorý ju síce odbíjal od sečky a ďateliny a neraz aj kopol [...]. [L. Ťažký]; Ako keby bol zabudol, že si ho už vlani a predvlani, ba celý dlhý rad rokov odbíjal od svojich dverí. [Anton Hlinka]
5. šport. (čo (o čo; čím)) ▶ nárazmi dávať lopte, loptičke a pod. iný, obyč. opačný smer, odrážať: o. loptu o stenu, o zem; o. raketou tenisovú, stolnotenisovú loptičku; o. palicou kriketovú loptu; Na rukách mám modriny od lopty, veď odbíjať 20 minút bagrom dá zabrať. [Sme 2007]
◘ fraz. odbíjajú jej biologické hodiny vrcholí čas vhodný na pôrod a materstvo; odbíja jeho posledná hodina umiera
▷ dok. k 1 – 3, 5 ↗ odbiť

odbíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok. zried. (od čoho) ▶ nárazmi dostávať iný, obyč. opačný smer, odrážať sa: o. sa nohami od podlahy; lopta sa dobre odbíja od steny odskakuje; Na hotovú plť skočia dvaja pltníci a pomaly sa odbíjajú od brehu. [A. Habovštiak] ▷ dok. ↗ odbiť sa

odbiť -bije -bijú -bi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok. 1. (čo; ø) ▶ (o hodinách, zvonoch) zvučným úderom, údermi oznámiť čas; oznámiť začiatok al. koniec niečoho: v dome odbili hodiny; o chvíľu kostolné zvony odbijú poludnie; Na šťastie však čoskoro odbila dvanásta hodina, čerti sa začali hneď hrnúť von z izby. [A. Habovštiak]; A ty, nevesta, čo to za novina, odbila ti dneska slobody hodina. [ľudová pieseň] skončil sa slobodný stav; neos. práve odbilo jedenásť
2. (čo (z čoho)) ▶ úderom, nárazom oddeliť časť z nejakého celku; takýmto spôsobom niečo poškodiť; syn. odraziť, odlomiť: o. hrdlo z fľaše; o. kladivom kus kameňa, omietky; nechtiac odbil ucho z hrnčeka; Niekomu z partie sa podarilo odbiť kúsok ruky na hlinenom gýčovom trpaslíkovi. [Cs 2003]
3. (koho, čo (čím)) ▶ odmietavo sa zachovať k niekomu, k niečomu; zbaviť sa niekoho, niečoho (obyč. dotieravého, nepríjemného); syn. odmietnuť, odohnať: rázne, stroho, stručne o. dotieravca; nedať sa (ľahko, rýchlo) o. byť vytrvalý vo svojom snažení; zakaždým muža odbila žartom, úsmevom; všetky ich námietky, protesty odbil mávnutím ruky; otázky novinárov poslanci často odbijú konštatovaním, že na to nie je tá správna chvíľa; Mnohí rodičia sa tvária, že s deťmi o problémoch sexuality netreba hovoriť, a detskú zvedavosť sa snažia odbiť. [Sme 1995]
4. šport. (čo (čím)) ▶ nárazom dať lopte, loptičke a pod. iný, obyč. opačný smer, odraziť: o. hlavou futbalovú loptu; o. (raketou) loptičku na súperovu polovicu
◘ fraz. odbila jeho posledná hodina umiera
▷ nedok. ↗ odbíjať

odbiť sa -bije sa -bijú sa odbi sa! -bil sa -bijúc sa -bitý -bitie sa dok. 1. (z čoho; ø) ▶ (o predmetoch) úderom, nárazom sa oddeliť z nejakého celku; syn. odraziť sa, odlomiť sa: odbilo sa uško zo šálky; neos. z pohára sa odbilo
2. zried. (od čoho, zried. od koho) ▶ nárazom dostať iný, obyč. opačný smer, odraziť sa: o. sa od steny, od podlahy; od spoluhráča sa lopta odbila do siete
▷ nedok. k 2 ↗ odbíjať sa

odbiť, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (o hodinách, zvonoch) údermi udať čas: hodiny odbili desať, dvanástu; i neos. odbilo dvanásť; Sedem už dávno odbil zvon. (Šteinh.) Odbila polnoc. (Vaj.) Na veži odbila dvanásta. (Žáry)

● odbije jeho (jej) posledná hodina zomrie;

2. (koho zried. i čo) odohnať, odbaviť, zbaviť sa niekoho (niečoho), odmietavo sa zachovať k niekomu (k niečomu): Odbil ju žartom. (Jes-á) Vdovec sa požaloval, ako ho oddanica odbila. (Podj.) Odbila ho nakrátko. (Ondr.) Nedali sa (ľudia) ničím odbiť. (Urb.) Potreba sucha pred dvere zasadne a odbiť sa nedá. (J. Kráľ)

3. (čo) odraziť: o. loptu; pren. Ľud sám ide silu silou odbiť. (Vaj.)

4. (čo) úderom, nárazom odraziť, odlomiť istú časť z nejakého celku: Odbil roh zrkadla. (Krno) Sekerou odbil jeleňovi paroh. (Gráf) Prilepili kus nosa, čo bol odbitý. (Kuk.)

5. zried. odraziť, odplaviť sa od brehu: Odbili sme a pomaly sa plavili. (Taj.)

6. zried. (čo komu) odplatiť sa bitkou za niečo: Počkaj, to ti odbijem na tvojej kotrbe. (Vaj.);

nedok. odbíjať, -a, -ajú

|| odbiť sa

1. úderom, nárazom sa odraziť, odlomiť z nejakého celku: odbilo sa kus zrkadla, taniera;

2. zried. odraziť sa: Počul hlas odbiť sa od dolín i skál. (Ráz.-Mart.);

nedok. odbíjať sa

odbíjať nedok. (odbivac)
1. údermi oddeľovať (z celku), zrážať: Sused odbíjau̯ s plota nahňiťie latki (Králiky BB); odbijaď jabluka (Bobrov NÁM)
L. odbíjať kožu (Veličná DK) - mäs. oddeľovať kožu od mäsa; odbíjat lis (Vajnory BRA) - vin. odťahovať vreteno, maticu na lise pred vyprázdnením koša
2. zvučnými údermi oznamovať čas (o hodinách, zvonoch ap.): Pomali odbíjala polnoc, a ešče ňeboľi doma (Rajec ŽIL)
L. odbíjalo na poplach (Bošáca TRČ) - zvonili, keď bol požiar
3. expr. odháňať: Prasa jedno druhé odbíja (V. Bielice TOP); Tak starí svet už ho aj trochu odbíjau̯ (Hlboké SEN); Joho odbivac treba od kňiškou (Závadka SOB)
4. plt. odrážať plavidlo (plť, loď ap.) od brehu: Pltňíci odbíjali ešče, bolo príťma (Bošáca TRČ)
5. vsl tvoriť kontrast, výrazne sa odlišovať: Tota jej bila tvar barz odbija od jeho čarnej (Prešov); Tota farba barz odbija ot tvojej (Ostrovany SAB); Bile ot čarneho odbija (Dl. Lúka BAR); Jeden od druheho barz ňeodbija (Hrabkov PRE)
6. údermi vracať späť: odbivadz lobdu ot sceni (Sobrance)

odbíjať sa nedok.
1. plt. odrážať sa (s plťou, loďou, člnom ap.) od brehu: Ke_dzme sa odbíjaľi, Janko zavolau̯ zo šífi: A pozdrauťe našu Maru! (Dol. Lehota DK)
2. vsl zrkadliť sa, odrážať sa (na hladine, v zrkadle ap.): A f tej vodi śe odbijaľi huri jak f špigľu (Hrabkov PRE)
3. vsl odlišovať sa, líšiť sa: Dze som ja okopovala, ta vidziš, jak śe to odbija (Studenec LVO); Čarne od bileho śe dobre odbija (Studenec LVO)
4. vsl mať čas párenia (o kobyle), páriť sa: Kobula śe odbija (Kucany MCH); Kobula sce śe odbijac, treba isc s ňu ku vajčakovi (Spiš. Štvrtok LVO)

odbivať p. odbíjať

odbiť dk
1. čo bitím údermi odraziť, zraziť, odtĺcť niečo: w spytale puta mu odbyly a kone poden daly (TRENČÍN 1584 E) sňali; kdy ostydlo (zmes kovov), techdy odbig krale od trosek, prewaž krale a prideg mu opet 6-krate toliko antimonij, gako si prweg učynil (OCh 17. st); w kterem myste bi se mal dach dolu odbity (KLÁŠTOR p. Z. 1725); nudare tegulis domos: odbiti ssyndel nebo sskrydlicu od domúw (KS 1763)
F. ratione dehonestationis et verborum czigan cziganski, okmynyl sy mne, item odbigem ty na chrbte (TURIEC 1613) vyplatím ťa bitkou
2. (o hodinách, zvonoch) údermi hodín, zvonov oznámiť čas: když dvanáctá odbige, rýchle se z peci schytí (PV 17. st)
3. odkiaľ odraziť, odplaviť sa od brehu: odbili dosť ríchle od Tripolisi do Soria (BR 1785);
x. pren kdy ho (Mikuláša Martincových) Wach odbyl, yšyel bydlet Gabrizowy Šumychrastowy (S. N. VES 1628) odniesol, odplavil mu dom; odbíjať ndk k 1: z obidwuch stran tjech ryny strecha odbigiatj se ma (DUBNICA n. V. 1722); swedek k stawenj deutralnjho mlyna spolu y s Martintsekom šyndol z dachu odbjgal (SUČANY 1750); adsono: odbjgam hlas (KS 1763); dlato usta konom odbigiat (M. KAMEŇ 1774); k 3: solvo: odplawugem, od brehu odbjgam (KS 1763); odbiť sa dk od čoho odraziť sa, odplaviť sa: sotwy od brehu gse odbil nenadále protiwny wetr ssiff zachwátil (PeP 1771); pry prjtomnosti Protesilaoweg od brehu se odbili (PT 1796)