Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

odťať -tne -tnú dok. ťatím oddeliť, odseknúť: o. konáre stromu; o. si prst; o-tý strom

radšej si dá → ruku o., akoby to urobil;

nedok. odtínať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odťať ‑tne ‑tnú ‑ťal dok.

odťať odtne odtnú odtni! odťal odtnúc odťatý odťatie dok.

odťať -tne -tnú -tni! -ťal -tnúc -ťatý -ťatie dok. 1. (čo (od čoho; z čoho)) ▶ oddeliť niečo od nejakého celku prudkým úderom ostrého nástroja, obyč. sekery; syn. odseknúť: o. väčšie haluze; zo stromu na brehu odťal konár; v stredoveku zlodejovi odťali za krádež ruku po lakeť; kat odťal hlavu od tela; privalil ho odťatý strom; pren. expr. diaľnica odťala sídlisko od mesta odčlenila, odrezala
2. expr. zried. ▶ stroho, úsečne povedať, odseknúť: áno! – odťala netrpezlivo; Von s tým a nejaš sa! – odťal ujo Bohdan vážne. [R. Moric]
fraz. radšej si dá ruku odťať [, ako by niečo urobil] neurobí niečo za nijakých okolností; dám si hlavu/ruku odťať, ak... nepochybujem o niečom, bezpodmienečne trvám na niečom
nedok. k 1odtínať


odtínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. (čo (od čoho; z čoho)) ▶ oddeľovať niečo od nejakého celku prudkým úderom ostrého nástroja, obyč. sekery; syn. odsekávať: o. konáre zo stromov; rozprávkový hrdina odtínajúci drakovi hlavy; v stredoveku peňazokazcom odtínali ruky; [Napoleonovi husári] fľašiam odtínali hrdlá šabľami a pili šumivý mok, sediac na svojich tátošoch. [VNK 2011]dok.odťať

odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásyodseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídloodťať (sekerou): odťať konárodkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z drevaodpíliť (odrezať pílou): odpíliť z doskyhovor. expr.: odšmyknúťošmyknúťodfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámyurezať (menší kus) • expr. odvaliťhovor. expr.: odfakliťodšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chlebaexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaninyhovor. expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčekapoodrezávaťpoodrezovaťpoodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliťodlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od svetaodtrhnúťexpr. odorvať: deti odtrhli od rodinyosamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnostiizolovaťseparovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných


odrúbať rúbaním oddeliť z celku • odsekať: odrúbať, odsekať haluze zo stromuodštiepať (pozdĺž štiepnej plochy): odštiepať kusy skálpoodtínaťpoodsekávať (postupne): poodtínať konárezosekať (sekaním odstrániť): zosekať zo steny zvyšky omietkyodseknúťodštiepiťodťať (jedným razom) • odrýpať (pomocou ostrého predmetu) • odkopať (v zemi): odrýpať, odkopať uhlie


odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsauseknúťuťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavuexpr. odfiknúť: odfikol si prsthovor. expr.: odfakliťodšmyknúťodšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bičodrezať (jedným rezom) • odštiknúťodštipnúť (z rastlín): odštikla výhonokpoodsekávaťpoodtínaťpoutínaťpoodrezávať (postupne, viac vecí)

2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba!expr.: odvrknúťodfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkolodvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovaťexpr.: odšteknúťodbrechnúť (zlostne)


odťať p. odseknúť 1, sťať 1


sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať stromzrúbaťodťaťuťaťodseknúťuseknúťzoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konárodrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliťodfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečohovyrúbaťvyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, kerpozotínaťpostínaťpovytínať (postupne)

2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždupopraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravilikniž. dekapitovať

3. p. zbiť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odťať, -tne, -tnú, -ťal dok. (čo) prudkým pohybom nejakého ostrého nástroja (obyč. sekerou, mečom ap.) oddeliť, odseknúť: o. niekomu hlavu, ruku, i. mačke chvost, o. konár, vetvu zo stromu; Moruši bol hrom odťal polovicu koruny. (Mráz);

pren. prudko, zrazu prerušiť: „Načo?“ odťal reč Julo (Gráf) úsečne odpovedal. Odrazu mu odťalo dych (Bod.) prestal dýchať, dych sa mu zastavil

prestane, zatíchne, ako keby odťal prudko, náhle, zrazu;

nedok. odtínať, -a, -ajú

odťať i odtnúť dok. csl ťatím oddeliť, odseknúť: Oťau̯ kuol a tím kolom nadvihnú skalu (Dol. Kubín); Bov som si v hore oťať chvojku na Vianoce (Hliník n. Hron. NB); Ja̋ chibaj verh otnem (Betliar ROŽ); Mačina sa mosela ottad hore pri liste (Trakovice HLO); Sprosto ščiepe to drevo, móže si occac palec (Trstie ILA); Un sebe ocal ten paľec (Fintice PRE); Hlavu mu ocal (Sokoľ KOŠ)
F. ňedám si za to ruku oťať (Dlhá n. Or. DK) - nie som o tom presvedčený, neručím za to


odtnúť p. odťať

odoťať p. odťať


odotnúť p. odťať


odťať [od(o)-, ode-], odtnúť [od(e)-] dk
1. čo, čo komu prudkým pohybom nej. ostrého predmetu oddeliť niečo (niekomu), odseknúť niečo z niečoho: (mäsiari) aby howado oblupily a strewa s neho winaly, nohy y hlawu odtyaly (P. BYSTRICA 1506); Eliass Kragczj ssablu witrhnuwssy na A., nikomu neublizugjcz rubal, krwawil a raniel tak, zie y nektere prste mu odtial (ILAVA 1632); odtal sem ti hoffierowj nohy, muozess werit, ze y tebe odotnem (TURIEC 1661); kdj se tj odetnu (:totiž halúzky a zelená ratolest:) a odčesnu (KoB 1666); neb kdy nam odtnu ruky y zamurawagj, predce w čas uloženj y smrt oslobodi nas (PoP 1723-24); Iakubow sin zawolawsse na portassow, abi len snoru odtyali (BECKOV 1735); o, preukrutna tá sekera, z kteruž králowska krew wylýta a tá nad snjch bilegssy ssiga oddetnuta gest (ŽS 1764);
x. pren wsselike trny a gine sskodliwe wecy a nečistoty musy Mogziss nožem zakona sweho odrezaty a odtaty (CO 17. st)
2. čo (o strome) zoťať, vyťať, vyrúbať: (poddaní) nesmelj odtiati w Trstenem drewa (TRENČÍN 1640); panu Vukowyczowy pred ssestmi rokmy pan Eszterhazy Miklos dal dowolenga wisse Malachowa pod Ortutmy sto klatou gedlowich na dosky odotyaty (ŠTIAVNIČKA 1676); kterykolwek dubowy nektery strom odetne a odweze, položy pokutu za každy strom (B. ŠTIAVNICA 1697 E); teda kceme po ngekolko drewa kusou otgat a oblupit len tam, kde zme teras mali (L. PORÚBKA 1770 DSJ); odtínať, odtinovať ndk k 1: dubie rubaly a gednem tluste koncze odtynuwaly a na ty sanie nakladaly (TRENČÍN 1583); sprawce stromuw neužitečne, sskodne haluzy odtina (KoB 1666); kláský režní, w pssenjcy widjce, poručugu hlawjčky gim odtjnowatj (MP 1718); kdož falessne swedcy, tomu ostatky prstuw odtinagu (KrP 1760); preto ti, kteri gim (koňom) takowi (chvost) odťinagj, hressa, odberice ten gim od naturi dany krasj dar (PR 18. st);
x. pren neupewnuge se prawda z lhárstwjm, než radneg wssecki žili se geg s njm odtjnagu (PP 1734); gesli ale neuzitecne parutki mislenek takovichto zlich zawcasu obrezowat nebudeme, gesli skrze odpornost gich od nas odtinat nebudeme, co se stane? (MS 1758) zavrhovať


odtínať p. odťať

odťať odťať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu