odťať -tne -tnú dok. ťatím oddeliť, odseknúť: o. konáre stromu; o. si prst; o-tý strom
● radšej si dá → ruku o., akoby to urobil;
nedok. odtínať -a
odťať odtne odtnú odtni! odťal odtnúc odťatý odťatie dok.
odťať -tne -tnú -tni! -ťal -tnúc -ťatý -ťatie dok. 1. (čo (od čoho; z čoho)) ▶ oddeliť niečo od nejakého celku prudkým úderom ostrého nástroja, obyč. sekery; syn. odseknúť: o. väčšie haluze; zo stromu na brehu odťal konár; v stredoveku zlodejovi odťali za krádež ruku po lakeť; kat odťal hlavu od tela; privalil ho odťatý strom; pren. expr. diaľnica odťala sídlisko od mesta odčlenila, odrezala 2. expr. zried. ▶ stroho, úsečne povedať, odseknúť: áno! – odťala netrpezlivo; Von s tým a nejaš sa! – odťal ujo Bohdan vážne. [R. Moric] ◘ fraz. radšej si dá ruku odťať [, ako by niečo urobil] neurobí niečo za nijakých okolností; dám si hlavu/ruku odťať, ak... nepochybujem o niečom, bezpodmienečne trvám na niečom ▷ nedok. k 1 ↗ odtínať
odtínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. (čo (od čoho; z čoho)) ▶ oddeľovať niečo od nejakého celku prudkým úderom ostrého nástroja, obyč. sekery; syn. odsekávať: o. konáre zo stromov; rozprávkový hrdina odtínajúci drakovi hlavy; v stredoveku peňazokazcom odtínali ruky; [Napoleonovi husári] fľašiam odtínali hrdlá šabľami a pili šumivý mok, sediac na svojich tátošoch. [VNK 2011] ▷ dok. ↗ odťať
odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásy • odseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídlo • odťať (sekerou): odťať konár • odkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z dreva • odpíliť (odrezať pílou): odpíliť z dosky • hovor. expr.: odšmyknúť • ošmyknúť • odfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámy • urezať (menší kus) • expr. odvaliť • hovor. expr.: odfakliť • odšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chleba • expr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaniny • hovor. expr.: odpidlikať • odšpihlať • odžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčeka • poodrezávať • poodrezovať • poodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky
2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliť • odlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od sveta • odtrhnúť • expr. odorvať: deti odtrhli od rodiny • osamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnosti • izolovať • separovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných
odrúbať rúbaním oddeliť z celku • odsekať: odrúbať, odsekať haluze zo stromu • odštiepať (pozdĺž štiepnej plochy): odštiepať kusy skál • poodtínať • poodsekávať (postupne): poodtínať konáre • zosekať (sekaním odstrániť): zosekať zo steny zvyšky omietky • odseknúť • odštiepiť • odťať (jedným razom) • odrýpať (pomocou ostrého predmetu) • odkopať (v zemi): odrýpať, odkopať uhlie
odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsa • useknúť • uťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavu • expr. odfiknúť: odfikol si prst • hovor. expr.: odfakliť • odšmyknúť • odšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bič • odrezať (jedným rezom) • odštiknúť • odštipnúť (z rastlín): odštikla výhonok • poodsekávať • poodtínať • poutínať • poodrezávať (postupne, viac vecí)
2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba! • expr.: odvrknúť • odfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkol • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovať • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (zlostne)
odťať p. odseknúť 1, sťať 1
sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať strom • zrúbať • odťať • uťať • odseknúť • useknúť • zoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konár • odrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliť • odfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečoho • vyrúbať • vyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, ker • pozotínať • postínať • povytínať (postupne)
2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždu • popraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravili • kniž. dekapitovať
3. p. zbiť 3
odťať, -tne, -tnú, -ťal dok. (čo) prudkým pohybom nejakého ostrého nástroja (obyč. sekerou, mečom ap.) oddeliť, odseknúť: o. niekomu hlavu, ruku, i. mačke chvost, o. konár, vetvu zo stromu; Moruši bol hrom odťal polovicu koruny. (Mráz);
pren. prudko, zrazu prerušiť: „Načo?“ odťal reč Julo (Gráf) úsečne odpovedal. Odrazu mu odťalo dych (Bod.) prestal dýchať, dych sa mu zastavil
● prestane, zatíchne, ako keby odťal prudko, náhle, zrazu;
nedok. odtínať, -a, -ajú
odťať i odtnúť dok. csl ťatím oddeliť, odseknúť: Oťau̯ kuol a tím kolom nadvihnú skalu (Dol. Kubín); Bov som si v hore oťať chvojku na Vianoce (Hliník n. Hron. NB); Ja̋ chibaj verh otnem (Betliar ROŽ); Mačina sa mosela ottad hore pri liste (Trakovice HLO); Sprosto ščiepe to drevo, móže si occac palec (Trstie ILA); Un sebe ocal ten paľec (Fintice PRE); Hlavu mu ocal (Sokoľ KOŠ) F. ňedám si za to ruku oťať (Dlhá n. Or. DK) - nie som o tom presvedčený, neručím za to
odtnúť p. odťať
odoťať p. odťať
odotnúť p. odťať
odťať [od(o)-, ode-], odtnúť [od(e)-] dk 1. čo, čo komu prudkým pohybom nej. ostrého predmetu oddeliť niečo (niekomu), odseknúť niečo z niečoho: (mäsiari) aby howado oblupily a strewa s neho winaly, nohy y hlawu odtyaly (P. BYSTRICA 1506); Eliass Kragczj ssablu witrhnuwssy na A., nikomu neublizugjcz rubal, krwawil a raniel tak, zie y nektere prste mu odtial (ILAVA 1632); odtal sem ti hoffierowj nohy, muozess werit, ze y tebe odotnem (TURIEC 1661); kdj se tj odetnu (:totiž halúzky a zelená ratolest:) a odčesnu (KoB 1666); neb kdy nam odtnu ruky y zamurawagj, predce w čas uloženj y smrt oslobodi nas (PoP 1723-24); Iakubow sin zawolawsse na portassow, abi len snoru odtyali (BECKOV 1735); o, preukrutna tá sekera, z kteruž králowska krew wylýta a tá nad snjch bilegssy ssiga oddetnuta gest (ŽS 1764); x. pren wsselike trny a gine sskodliwe wecy a nečistoty musy Mogziss nožem zakona sweho odrezaty a odtaty (CO 17. st) 2. čo (o strome) zoťať, vyťať, vyrúbať: (poddaní) nesmelj odtiati w Trstenem drewa (TRENČÍN 1640); panu Vukowyczowy pred ssestmi rokmy pan Eszterhazy Miklos dal dowolenga wisse Malachowa pod Ortutmy sto klatou gedlowich na dosky odotyaty (ŠTIAVNIČKA 1676); kterykolwek dubowy nektery strom odetne a odweze, položy pokutu za každy strom (B. ŠTIAVNICA 1697 E); teda kceme po ngekolko drewa kusou otgat a oblupit len tam, kde zme teras mali (L. PORÚBKA 1770 DSJ); odtínať, odtinovať ndk k 1: dubie rubaly a gednem tluste koncze odtynuwaly a na ty sanie nakladaly (TRENČÍN 1583); sprawce stromuw neužitečne, sskodne haluzy odtina (KoB 1666); kláský režní, w pssenjcy widjce, poručugu hlawjčky gim odtjnowatj (MP 1718); kdož falessne swedcy, tomu ostatky prstuw odtinagu (KrP 1760); preto ti, kteri gim (koňom) takowi (chvost) odťinagj, hressa, odberice ten gim od naturi dany krasj dar (PR 18. st); x. pren neupewnuge se prawda z lhárstwjm, než radneg wssecki žili se geg s njm odtjnagu (PP 1734); gesli ale neuzitecne parutki mislenek takovichto zlich zawcasu obrezowat nebudeme, gesli skrze odpornost gich od nas odtinat nebudeme, co se stane? (MS 1758) zavrhovať
odtínať p. odťať