odľahlý príd.
1. ležiaci bokom, vzdialený: o. kraj
2. okrajový, podružný: o-á téma;
odľahlosť -i ž.
odľahlý -lá -lé 2. st. -lejší príd.
odľahlý -lá -lé 2. st. -lejší príd. 1. ▶ ktorý je priestorovo výrazne ďaleko, ležiaci veľmi bokom vzhľadom na niečo, osamotený; syn. vzdialený: o. ostrov, región; odľahlá dedina, obec; čaro odľahlých uličiek; ľudia z odľahlých kopaníc; prichádzajú pozdravy z najodľahlejších kútov sveta; V odľahlej časti veľkej študovne som hľadala nejaký slovník [...]. [M. Bátorová]; Obyvatelia preto dochádzajú do zamestnania v centre, ale čoraz častejšie aj do odľahlejších častí hlavného mesta. [Pt 2000] 2. kniž. zried. ▶ menej súvisiaci so súčasnosťou, s dneškom; významovo vzdialený od niečoho: odľahlá doba dávna; ich názory sú generačne odľahlé; dramatik časovo spája odľahlé historické skutočnosti
odľahlý 1. ktorý sa nachádza ďaleko al. bokom od cesty, od istého centra civilizácie a pod. (op. blízky) • vzdialený: žiť na odľahlom, vzdialenom mieste • zapadnutý • zastrčený • zatratený: zapadnutý, zastrčený, zatratený kraj • stratený • zabudnutý • expr. zašitý: stratená, zabudnutá dedinka • pejor. zastar. brdársky (obyč. aj chudobný)
2. p. okrajový 1, vedľajší 3
okrajový 1. ktorý sa nachádza na kraji, ktorý tvorí okraj niečoho (op. centrálny) • periférny: okrajové, periférne územia; periférne nervstvo • vzdialený • odľahlý • bočný (ktorý sa nachádza smerom od stredu, od centra): vzdialené, odľahlé, bočné uličky • kniž. marginálny (ktorý sa nachádza na okraji textu, t. j. na margu): okrajové, marginálne poznámky
2. p. vedľajší 3, podradný 1
vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici • priľahlý: priľahlé územie
2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná trať • postranný: postranné uličky • pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba • pobočný • filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica • zastar. vicinálny: vicinálna trať
3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamný • nevýznamný • nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec • nepodstatný: nepodstatný rozdiel • nevážny: nevážna rana (Vajanský) • podradný (menej dôležitý): podradná otázka • podružný: podružný problém • druhoradý • nezávažný • pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami • bočný: bočný zárobok • odľahlý: odľahlý problém • okrajový: má to len okrajový význam • epizódny • epizodický: epizódna postava vo filme • druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny • kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby • expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu • kniž. akcesorický: akcesorická úloha
p. aj nepodstatný
vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďaleký • hovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodina • dávny • pradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časy • odľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problém • cudzí: táto vec mi je cudzia
2. p. neprítomný 2
1. vzdialený, ďaleko, bokom ležiaci: o. kraj, o-á dedina, osada, o-á ulica, o-é miesto; hovor. o. kút ťažko prístupné, vzdialené miesto;
2. kniž. veľmi vzdialený v čase: o-á doba;
3. kniž. nie bežný: o-á téma, o-á otázka; Determinovali ho mnohé prvky odľahlé a druhostupňové. (Mráz);
odľahlosť, -ti ž.
odľahlý príd. ležiaci bokom, vzdialený: Každí scel mad ofcámi opravenú odláhlejšú rolu (Dol. Súča TRČ); Jeden falateg roľi mam barz odľehli, až na druhim koncu chotara (Hrabkov PRE)
odľahlý [-e-] príd vzdialený: Mesác, že gest welice od nás odlehlí, zdáwa sa nám malički (DS 1795)