ochromiť dok.
1. urobiť chromým: úrazom o-ené nohy
2. narušiť chod, postihnúť, podlomiť: o. priemysel, o-ená doprava; o. vôľu, iniciatívu oslabiť
3. expr. ohromiť, ochromovať, omráčiť: výsledok ich načisto o-l;
nedok. ochromievať -a, ochromovať
ochromovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok.
ochromiť -mí -mia -mil -miac -mený -menie dok. 1. (koho, čo) ▶ urobiť neschopným vykonávať pohyb, cítiť al. ovládať niektoré časti tela al. celé telo: jed ochromí svaly a zastaví dýchanie; strela ochromila diviakovi zadné nohy; po úraze mu ostali ochromené údy; Krátko zatým jej zomrela aj matka a otca ochromila mozgová porážka. [J. Lenčo] 2. (koho) ▶ spôsobiť stav nehybnosti, zmeravenia v dôsledku prežívania veľmi silnej emócie: správa o nešťastí ich ochromila; keď zbadala vlčiaka, ochromila ju hrôza; sú ochromení zúfalstvom a ľútosťou 3. trochu expr. (čo) ▶ podstatne narušiť riadny chod, znížiť činnosť niečoho, ohroziť, oslabiť: snehová kalamita zakaždým ochromí dopravu, premávku; štrajk ochromil celú krajinu; tragédia ochromila život rodiny; Chemické drogy ničia telesné i duševné sily a úplne ochromia vôľu človeka. [Š. Janega] ▷ nedok. ↗ ochromovať
ochromovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. 1. (čo, koho) ▶ robiť neschopným vykonávať pohyb, cítiť al. ovládať niektoré časti tela al. celé telo, robiť nehybným, chromým: jed ochromuje dýchacie svaly; nádor jej ochromoval celý organizmus; liek ochromujúci svalovú činnosť; svoje meno „detská obrna“ dostala táto choroba preto, lebo ochromuje najmä deti 2. (koho) ▶ spôsobovať stav nehybnosti, zmeravenia v dôsledku prežívania veľmi silnej emócie: ochromoval ju strach; Spomeň si, ako často ťa ochromuje neistota. [V. Švenková]; Bol to nielen smútok, čo ho tak ochromoval, on sa zrazu cítil vo svete bezbranný a opustený. [InZ 2003] 3. trochu expr. (čo) ▶ podstatne narúšať riadny chod, znižovať činnosť niečoho, ohrozovať, oslabovať: vírus ochromuje činnosť počítača; zlá platobná disciplína ochromuje ekonomiku; mrazy a silná poľadovica ochromovali ráno sever krajiny ▷ dok. ↗ ochromiť
ochromujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. 1. ▶ ktorý robí neschopným vykonávať pohyb, cítiť al. ovládať niektoré časti tela al. celé telo: o. účinok zranenia; má ochromujúce kŕče; Telom prebehla ochromujúca bolesť. [M. Hvorecký] 2. ▶ spôsobujúci nehybnosť v dôsledku silnej emócie, omračujúci: o. žiaľ, strach; ochromujúca hrôza; konečne sa zbavila ochromujúcej úzkosti; premkol ho pocit ochromujúcej bezradnosti; Niet nič ochromujúcejšieho ako márne cnenie [...]. [K. Jarunková] 3. trochu expr. ▶ narúšajúci, ohrozujúci riadny chod: hrozí nám o. internetový útok; nastala ochromujúca kríza; najprv boli ochromujúce horúčavy a teraz o. chlad; najochromujúcejšia zbraň proti terorizmu ▷ ↗ i ochromovať
ochromiť, -í, -ia dok.
1. zried. (čo) urobiť nehybným, meravým, chromým: Lekár Ondra prehliadol, konštatoval ťažké ublíženie kĺbu, ktoré hrozí ochromiť celú nohu. (Jil.)
2. (koho) ochromiť, omráčiť: Chlad toľkých tvári ho ochromil. (Karv.) Jej rozpaky ju tak ochromili, že sa nemôže ani podvihnúť. (Kuk.)
3. (koho, čo) podstatne oslabiť, znížiť činnosť, životnosť, možnosť rozvoja, ohroziť: Ak chceme zvíťaziť, musíme protivníka ochromiť. (Kuk.) Premena tá neochromila bratislavskú činnosť Ľudovíta Štúra. (Vlč.);
nedok. ochromovať, -uje, -ujú