ochotný príd
1. láskavý, prívetivý, priateľsky naklonený: w ochotneg twary kraloweg žiwot a dobrota geho gako priwal z wečera (MS 1758); Palamedes byl syn krala gmenem Nauplius, krásnj a wysoky, vdatny w bogi, ochotny ctitel a welmy dworny (HI 18. st)
2. úslužný, prejavujúci dobrú vôľu: kdy se spustil weliki ribnik meski, dano 12 ribnikarom, aby ochotnegssi k pracy boly, piwa tretinik (ŽILINA 17. st); mnozy ochotny se ukazugy a pobožny w rečy, mezytym sedmera ohawnost gest w gegich srdcy (CO 17. st); V. Excelencii jakošto našeho p. p. grofa osviceneho a milostiveho uniženi a pokorni, k rozkazu ochotni poddani, všecka chudoba dediny Selca (SELEC 1716 LP); (Matúš advokáta) ku dobrég rade ochotneho, welyl mu a radel, aby nesprawedliwe nádobitky swym pánum prynawrátil (PeP 1769); (nepriateľ) mych žádosty negochotnegssym patronem bil (PT 1778); pes za pohoďenú kosť anebo kus chlebowég spálenég kúri ochotný gest wšecko konáťi (BN 1790); kterak mame dawatj? Nie okem zawjstljwjm anebo neuprimnim srdcem, ani srdcem chlubnim, ale srdcem uprimnim a ochotnim (CS 18. st)
3. rýchly, bystrý, svižný, usilovný: bilo by yey (mojej sestre) potrebne, gdiby tak ohotna w hospodarstwi, w tom czo ma, bila a o muoy dom starostey nemela (PALUDZA 1623); acžkolwek pak Geho Yasnost Cisarska ochotnu odpoved milostive žada (ŠOPRON 1635); gnavus: bjstry, ochotny, pilny, čerstwy; celer: náhly, spessny, pospessny, ochotny, skory, obratny, čerstwy, prúdky; praepes: wélmy prúdky, nahly, bystry, ochotny (KS 1763); (zviera) ochotnim skokem skrz otewrene polé z oču swatého muže ne bez welikého podiwenj se smizlo (VP 1764)
4. (o tvári, výzore človeka) veselý, radostný, javiaci potešenie, živý, smelý: erectus animus: weselé srdco, ochotna, smela mysel; senatus erat erectior: z ochotňégssú myslu bywala rádda (KS 1763); prácy a djlu ten byl zpusob, že beze wssého unawenj a omrzlostj s ochotnau a wesselau misli práce swé wykonáwal (ZS 1795)
5. (o jave pôsobiacom na zmysly) vrelý, žiadostivý, srdečný: ardens: horjcy, wrúcny, ochotný (KS 1763); -e, -o prísl k 1: aby ste tohoto zhury predgmenowaneho mladence ochotně a laskawě na remeslo poctiwe kolarske prigaly (D. LÚKA 1662 E); Buh gest take milosrdny a werny, kteryž ochotne we wsseckem suženj nam pomahati chce (PT 1778); k 2: nasse negponiženeyssie sluzby ochotne a powolne offerugeme (D. KUBÍN 1641); žeby predgmenowany šoltisy podle urbara stareho anebo teš noweho urednikowy nassemu ochotno odawaly (ORAVA 1664 MŽ); (veľkomyselný) pracz na sebe prinaležegjcych se nehagj, a ku kterjm se oddal, te ochotne podstupuge (KoB 1666); ale tot prawim, kdo skupe rosiwa, skupe y žaty bude, a kdož rosiwa ochotne, ochotne y žaty bude (Le 1730); naloženu nám contributiu ochotne wiplacame (L. MIKULÁŠ 1765); naši zemski pani uznaji to sami, že sme sa (poddaní) žadnej praci nikdy neodtahovali, ani rozkazu panskemu neprotivili, ale vždycky všecko ochotne jim naši povinnost vykonati sme sa usilovali (LUKOVÉ 1778); k 3: (richtár mošovský) hnedky ssupa zwáželi a meli se k tomu ochotné, aby nassa strana swu polowicz Geho Cztihodnosti sprawila (BLATNICA 1622); (nepriatelia) obraťte se ochotňe, zastidte se richle, neb obrance nebeský prygde k pomocy mé (CC 1655); na remenj z sspongamy pas se zawessuge, aby s possyew ochotnegssye witažen bil a nahj schowan až do rukowady (KoB 1666); prothyme: radostňe, wesele, ochotňe, dobrotiwe; alacre: ochotňe, wesele, weselo (KS 1763); (Abrahám) na sedmi den pak swadebné sláwnosti, když bi giž newesta geho skutečne w pokogiku uložena byla, ochotne wen z mesta se wibral; gá ale ochotne gednu weliku chrachotinu do geho (diablovej) twári sem wihodil (VP 1764); (ľudia) kdyby ráddám múdrym rádneg než wlasnému rozumu ochotne a smele pozwolowati se chteli, snádno by sa zléčili (BlR 18. st); k 5: kdybych ochotne tú ženu nebyl obgal, byl bych bezpochibi žiwot múg stratit musel (BlR 18. st); -osť ž
1. náklonnosť, priazeň: wyrozumewssy techda pany vherskeg zeme z listuw Geho Iasnosti Kralowskeg weliku ochotnost a starost ku sweg patrii (RUŽOMBEROK 1605); (zať a dcéra) nalezitu ochotnosty proty mne hnuty gsucze až do mey smrty (fedrung) pryslibily (KRUPINA 1691); Bože, deg nam tvu prjzen, milost a ochotnost poživati (SS 18. st)
2. ochota, úslužnosť, prejavená dobrá vôľa pmôcť, snaha vyhovieť inému, vykonať (pracovnú) povinnosť: aby nám (kráľovi Matyášovi) na potomnye czasy (gróf Peter) s wieczy mohl slauziti ochotnosty (BUDÍN 1486 SČL); (my Merej Gergeľ a Gašpar) chceli sme biti powolni, aby (mlynar Jamrich Novoveský) takowu praczu z wetssi ochotnosti a snažnosti westi tim lepegj se vsilowal (M. DOBRÁ 1622); (šoltýs) werne nam služil y zatym ochotnost prokazowati slibuge (ORAVA 1660 MŽ); aby y zatim lepssu ochotnost w službach nassich proukazowal, ssest zlatich gemu na tento cžas odpusstyame (NEMŠOVÁ 1733); extemporalis facilitas: ochotnost ma čokólwek (KS 1763); krom w takowy čas, kdiž ge kteri potrebny, aby wolačo poslužil a pomohel, ma se z ochotnosti ustawity a roskazem pracu wikonaty (KLÁŠTOR p. Z. 18. st)
3. rýchlosť, vrtkosť, usilovnosť, starostlivosť: agilitas: čerstwost, láhkost, ochotnost, náhlost, prúdkost; industria: pilnost, wtipnost, ochotnost; extemporalitas: ochotnost na wssecku prjležitost, nahlost (KS 1763); to Renait v múdrosti a ochotnosti ju predbehnúc, nastrojil, prešaťil a osmelil svojích (BR 1785)
4. veselosť, radosť, živosť, srdečnosť: ey, wy angele yasný a duchowe prekrásny, proč z welikú radosti plesáte z ochotnosti (CC 1655); prothymia: ochotnost, radost (KS 1763)
5. žiadúcnosť, rozkošnosť: muž bez ochotnosty wsselikeg, bez chlipnosty, ten gest blahoslaweny (MC 18. st); wjno ťelo zapaluge, čzrewa rozléwá a s pritysknutú dussi ochotnosťu howádskú negaku leniwost priwáďa (BlR 18. st)