ochotník -a mn. -ci m. herec zo záľuby, nie z povolania, amatér;
ochotníčka -y -čok ž.;
ochotnícky príd.: o-e divadlo;
ochotníctvo -a s.: divadelné o.
ochotník -ka pl. N -íci G -kov m.
ochotník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto sa venuje divadlu, divadelníctvu amatérsky, zo záľuby, amatérsky divadelník: súťaž divadelných ochotníkov; začínať ako o.; Najlepší ochotníci sa so svojou tvorbou predstavia na celoštátnom festivale víťazov všetkých ochotníckych divadelných prehliadok. [VNK 2001] ▷ ochotníčka -ky -čok ž.: spočiatku hrávala ako o., potom sa prihlásila na herectvo
amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení
ochotník p. amatér
ochotník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto vykonáva dajakú umeleckú, vedeckú a pod. činnosť zo záľuby, nie z povolania, amatér;
2. kto hráva divadlo príležitostne, zo záľuby, nie z povolania;
ochotníčka, -y, -čok, zastar. i ochotnica, -e, -níc ž.;
ochotnícky príd.: o. krúžok, súbor, o-e divadlo, o-e predstavenie;
ochotníctvo, -a str.
1. súbor ochotníkov, ochotníci;
2. ochotnícka činnosť, amatérstvo
ochotník m. expr. iron. nadmieru ochotný človek, pripravený vždy pomôcť: Takého ochotňíka, ako si ti, treba pohľadať (Slov. Ľupča BB)