Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ochotník -a mn. -ci m. herec zo záľuby, nie z povolania, amatér;

ochotníčka -y -čok ž.;

ochotnícky príd.: o-e divadlo;

ochotníctvo -a s.: divadelné o.

ochotník -ka pl. N -íci G -kov m.

ochotník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto sa venuje divadlu, divadelníctvu amatérsky, zo záľuby, amatérsky divadelník: súťaž divadelných ochotníkov; začínať ako o.; Najlepší ochotníci sa so svojou tvorbou predstavia na celoštátnom festivale víťazov všetkých ochotníckych divadelných prehliadok. [VNK 2001] ▷ ochotníčka -ky -čok ž.: spočiatku hrávala ako o., potom sa prihlásila na herectvo

ochotník, -a, mn. č. -ci m.

1. kto vykonáva dajakú umeleckú, vedeckú a pod. činnosť zo záľuby, nie z povolania, amatér;

2. kto hráva divadlo príležitostne, zo záľuby, nie z povolania;

ochotníčka, -y, -čok, zastar. i ochotnica, -e, -níc ž.;

ochotnícky príd.: o. krúžok, súbor, o-e divadlo, o-e predstavenie;

ochotníctvo, -a str.

1. súbor ochotníkov, ochotníci;

2. ochotnícka činnosť, amatérstvo

ochotník m. expr. iron. nadmieru ochotný človek, pripravený vždy pomôcť: Takého ochotňíka, ako si ti, treba pohľadať (Slov. Ľupča BB)