ochota -y ž. prejavená dobrá vôľa vyhovieť, pomôcť inému, op. neochota: byť plný o-y, vykonať niečo s o-ou, bez o-y, o. pomôcť
ochota -ty ž.
ochota -ty ž. (i k čomu; na čo; voči komu, voči čomu) ▶ prejav dobrej vôle s cieľom niekomu vyhovieť, pomôcť, vyjsť v ústrety; op. neochota: veľká, nezištná o. urobiť niečo pre iných; o. na dialóg, na diskusiu; o. k ďalšej spolupráci; o. voči klientom, zákazníkom; oslabená o. voči záväzku manželstva; stretnúť sa s ochotou neznámych ľudí; neprejaviť ochotu ku kompromisu; poďakovať sa za ochotu; všetko závisí od ochoty dohodnúť sa; vďaka ochote darcov je krvi dosť; Jedni majú srdcia plné ochoty a dobroty, iní sú zas lakomci a sebci [...]. [A. Habovštiak] ◘ fraz. byť samá ochota prejavovať veľkú snahu pomáhať
ochota, -y ž. dobrá vôľa, prejavená snaha dakomu vyhovieť, vykonať dačo na želanie, na požiadanie: prejavovať o-u, ukázať o-u, vykonať dačo s nevšednou o-ou veľmi ochotne; hovor. je samá ochota veľmi ochotný; bez ochoty zlé roboty (porek.);
ochôtka, -y ž. zdrob. expr. zried. (Jes-á)
ochota ž. prejavená dobrá vôľa, snaha vyhovieť al. pomôcť niekomu: Žádnu ochotu ňeviďín u ňich (Turíčky LUČ)