Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

och cit. vyj. rozlič. pocity (žiaľ, zúfalstvo, túžbu, prekvapenie, strach, zlosť ap.), oh, ó: o., aká strata; o., keby už prišli; o., už je neskoro

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

och cit.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

och, óch cit.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

och, óch cit. 1. ▶ vyjadruje rozličné pocity, napr. prekvapenie, túžbu, želanie, bolesť, ľútosť, žiaľ, strach; syn. oh, óh: o., aký krásny účes!; o., to je úžasné!; o., ale si ma vydesil; o., nech idú do čerta; o., Bože, ako som sa mohol dať tak podviesť!; Óch, to máš super otca. [Z. Šulajová]; Jóóój, vošiel mi kŕč do nohy... óch, stŕpla mi ruka! [K. Lászlová]
2. blíži sa významu častice ▶ zdôrazňuje obsah výpovede: o., nevyzerá to dobre; o., už je tu; iron. och, koľká skromnosť!

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-ch/5579616→5579614±5984 6.43: interjekcie 21827→21724

+68

−123

ach/14490 och/5336 ech/775 bach/404 buch/386→304

+52

−107

ách/163 pich/141 šuch/36 hach/22 kroch/15 áách/12 (6/27)

-och/683016±49: interjekcie 5351 och/5336 kroch/15

-och/683016±49 7.50: substantíva s. L pl. 2190 deťoch/2154 dievčencoch/11 (10/25)

-och/683016±49 29.31: numeráliá m. živ. G+A 35141 dvoch/16253 troch/7569 oboch/6400 štyroch/3554 obidvoch/1365

-och/683016±49 26.07: substantíva m. živ. N sg. 2968 černoch/784 Stoch/409 beloch/362 Koch/332 slaboch/279 Bžoch/245 divoch/238 moloch/152 hroch/100 leňoch/48 Hroch/19

-och/683016±49 2.52: numeráliá (substantívne) m. neživ. L pl. 107 tisícoch/81 miliónoch/10 biliónoch/10 (2/6)

-och/683016±49 30.94: numeráliá m. živ. L 762 dvoch/322 troch/278 štyroch/73 oboch/72 obidvoch/17

-och/683016±49: substantíva m. neživ. N+A sg. 138 vrtoch/115 žoch/23

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1

beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami bude • bože/bože • prebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántria • božemôj • boženku • božičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráš • kriste • kristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejeme • jaj • och: Jaj, och, čo si to spravil?

eh 1. vyjadruje nezáujem, ľahostajnosť, odmietanie a pod. • ech • e • é • ej: eh, e, ej, čo tam po tom • ach • och: Ach, och, daj už konečne pokoj!

2. p. ej 1 3. p. ach 2

fíha vyjadruje obdiv, prekvapenie, údiv, zhrozenie a pod. • fiha • fí • fi • hí • híí • híha: fíha, fí, to je výkon; híha, ale si vyrástol • í • íí • iha • íha: Í, íha, už si sa vrátil? • ejha • ha: ejha, ha, ten je rýchly • ó • óó • oh • óh • óha • och: ó, óha, och, však je to krásne • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: oj, ojej, to je výška • thí • ťhí • tí • tíha: thí, tí, tíha, pozri, koľkí idú

och 1. p. ach 1–3, fíha 2. p. beda 3. p. eh 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

och cit.

1. vyjadruje rôzne pocity: a) žiaľ, bolesť, utrpenie: Och, horká služba! (Taj.) Och, kdeže na svete nájdem potešenia! (J. Kráľ); b) beznádejnosť, zúfalstvo: Och, aký mrav a aká česť! (Jil.); c) túžbu: Och, ako rád by som rozsieval svoje strely na toho diviaka... (Jes.); d) prekvapenie, údiv: Och, zázrak, hľa, tu máte „dvadsaťpäťku“. (Gab.) Och, aká tam trma-vrma! (Al.); e) ľak, strach: Och, jak mi srdce tlčie! (Hviezd.); f) zlosť, hnev; vyhrážanie: Och, zlodej handrársky, ešte tu bude poriadnych ľudí mazať a zo starého človeka si robiť posmech! (Tomašč.) poľutovanie, sústrasť: „Och, och, neboráci!“ sústrastne vzdychol starý otec. (Taj.)

2. vyjadruje zápor, popieranie, odmietanie: Och, čože by sa nehnevala! (Tim.) Och, čože! Och, čoby! — Och, nie, toto nemôže klamať. (Chrob.) Och, veru nechcem.

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

och cit. vyjadruje rôzne pocity (žiaľ, radosť, údiv, hnev, zúfalstvo, túžbu, prekvapenie a pod.): Och, ag mi teško dichat! (Rochovce ROŽ); Och, ši si sprostá! (Kameňany REV); Och, ver to bola živnoz_dokonála o_tej kráuke (Čelovce MK); Ale och, že dze bi sa zalo, ešče máte čas! (Ružindol TRN)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

odrobina, odrobka ž, odrobok [-ek] m
1. (o jedle) malá, nepatrná časť, zlomok (chleba ap.), omrvina: mrawenecz wzdicky mrwu a odrobiny nosj (KoB 1666); kterýž (muž) w dome zakonickem pod stoly na kolenach ležal a odrobiný chlebowe pilne zbijral (SK 1697); nebyl bohač tak dobrym, nedal zo stola odrobjn (PoP 1723-24); zebrali ostátki (jedla) odróbkúw dwanast kossúw plnych (KB 1757); minutia: odrobka, odrobina; micula: odrobina, odrobek (KS 1763)
L. nebo ho až do odrobini celího ag z menšími kosťámi zgedli wlci (BU 1795) celkom, úplne
2. odpad vznikajúci pri opracúvaní (kovov a i.), pilina, stružlina; nečistota: ostracitis cadmia: mosazné odrobini; psegma: zlaty pjsek, mosazné odrobki; stomoma: s kladiwem odbite odrobki zelezné; qvisqviliae: smetj, zlomek, úlomek, sspini, nerád, odrobki; obtritus: potreni, rozetreni, posslapáni, urazeni, úrazek, podrobeni, odrobek (KS 1763); odrobinka ž dem k 1: dobre wecy sweta toho gsau gen takowe, gak spadle odrobynky z panskeho stolu (PP 1734); buďe (Kristus) wždi celý y pod negmenssu odrobinku (UV 1763); po o-ách, po o-u, po o-ch prísl výraz po kúskoch, pomaly: particulatim: po částkach, po kusoch po odrobinách, po odrobkoch; frustillatim: po kusstkoch, po kusstjčkoch, po odrobku, po odrobinách (KS 1763)

oh, och cit
1. vyj. prekvapenie, obdiv, ľútosť, bolesť a iné pocity: och, Daniel, Daniel, neprniesols’ mi quietancie (TURIEC 1648); hoi: jai - oh gag, oh (VT 1648)
2. zdôrazňuje obsah výpovede: pakliž guž Syn boži w žiwotě gegim nalezen byl? Och, gistě (MP 1718); óh, ma motzná szkala; a já, óh, milosztzi Panye, v nyevinnosztzi chodzim (DŽ 1752); och, tolikrate swica horica od wetru uhasena biwa (MS 1758)

och cit
1. vyj. pocity prekvapenia, žiaľu, nevôle, poľutovania, údivu a i.: och, Daniel, Daniel, Daniel, obawam se, ze z mogimi peniazmi se swe dlhi poplatil (LIPTOV 1648); och, jak zalsepené lidské pokolení (ASL 1701); óh, Panye, sztany hore, ukás szvoju velyku motz (DŽ 1752)
2. (v replike) citovo zdôrazňuje platnosť, resp. neplatnosť výpovede: pakliž guž Syn Boži w žiwote gegim nalezen byl? Och, gistě (MP 1718)