oceľ -e ž. hutnícky upravené pružné železo: výroba o-e; nehrdzavejúca o.; tvrdý ako o.;
oceľový príd.: o. drôt, klinec; o-á farba striebrosivá ako oceľ;
pren. o. hlas zvučný; o-é svaly silné; o-é nervy pevné;
do oceľova → dooceľova;
na oceľovo → naoceľovo;
oceľovo, oceľove prísl.
oceľ -le -lí ž.
oceľ -le -lí ž. ⟨lat.⟩ i hut., tech. ▶ zliatina železa s uhlíkom, kremíkom a inými prvkami zlepšujúcimi jej vlastnosti, využívaná pre svoju pevnosť2, pružnosť a odolnosť; výrobok z nej: surová o.; kalená, ušľachtilá o. tepelne spracovaná kalením a popúšťaním, nepodliehajúca korózii; nehrdzavejúca o. s obsahom chrómu, antikoro, ušľachtilá oceľ; legovaná o. zliatinová oceľ s vlastnosťami zlepšenými pridaním legujúcich prísad (napr. mangánu, chrómu, niklu, volfrámu, titánu, kobaltu); mäkká o. s obsahom uhlíka 0,05 až 0,5 %; konštrukčná o. s vysokou pevnosťou a húževnatosťou; nástrojová o. s vysokou tvrdosťou a odolnosťou proti opotrebovaniu; chirurgická o. druh nehrdzavejúcej ocele s vysokou tvrdosťou a odolnosťou proti poškriabaniu, využívaná na výrobu chirurgických nástrojov a šperkov; chrómová o. konštrukčná, nástrojová oceľ so zvýšeným obsahom chrómu, odolná proti korózii a tvorbe vzduchových bublín; švédska o. vysokokvalitná (ušľachtilá), používaná napr. na výrobu čepelí rezných nástrojov; o. na odliatky uhlíková al. zliatinová (legovaná) oceľ určená na odlievanie odliatkov do zlievarenských foriem, liata oceľ, oceľová liatina, oceľoliatina; ťažné akosti ocele; o. valcovaná za tepla, za studena; výroba, spracovanie ocele; dovoz, vývoz ocele; výrobky z betonárskych ocelí; chladná o. zbrane; taviť, kovať o.; budovy postavené z ocele a skla; Podkovičky z dobrej ocele cvendžia o betón, čo krok, to o schod vyššie. [P. Jaroš]; pren. Mal nesmierne belasé oči: trochu neba, trochu nevädze, trochu mora, trochu ocele, trochu skalice, trochu z beláska. [Š. Žáry] ◘ fraz. tvrdý ako oceľ a) veľmi tvrdý, pevný b) prísny, citovo chladný, neoblomný; byť [ako] z ocele (o človeku) byť tvrdý, nepoddajný, telesne i duševne silný, odolný; mať nervy [ako] z ocele byť schopný znášať veľkú nervovú (psychickú, emocionálnu) záťaž, nedať sa ľahko vyviesť z rovnováhy; mať svaly [ako] z ocele byť fyzicky veľmi silný
oceľ, -le ž.
1. hutníckymi pochodmi špeciálne upravené železo: nehrdzavejúca, ingotová o., žiaruvzdorná o.;
hut. kujné technické železo s obsahom uhlíka pod 1,75 %; pren. Chce mať telo z ocele (Mor.) chce byť silný. More je ako z ocele. (Kuk.) sivej farby
● byť ako z ocele tvrdý, nepoddajný;
2. predmet vyrobený z ocele, obyč. zbraň: Do podkastelánovho tela vrazí svoju oceľ. (Gráf) Slovania nezbíjali oceľou. (Vaj.);
oceľový príd.
1. vyrobený z ocele: o-é lano, o-á reťaz, o. drôt, o-é koľajnice, o-á prilba, o-á šabľa, o. pancier, o. klinec; pren. bás. o. vták lietadlo;
2. majúci nejakú vlastnosť ocele: o-á farba sivá; o-é oči sivé; pren. o-é zdravie silné; o-é ruky, ramená silné; o-é srdce tvrdé, bezcitné; o-á disciplína (Vám.) prísna; o. hlas čistý, zvučný; o-é zásady (Jégé) pevné; o-é slová (Škult., Lajč.) tvrdé;
3. vzťahujúci sa na oceľ: tech. o. lak druh laku na natieranie oceľových súčiastok; pren. o. kráľ o majiteľovi veľkých oceliarskych závodov (napr. v USA);
do oceľova, na oceľovo (zafarbený);
oceľovo i oceľove prísl.
oceľ csl hutnícky upravené pružné železo: Tento nóž je s čistej ocele (Val. Belá PDZ); Zelezo je mekšie jako ocel (Návojovce TOP); Čoviek abi mu dau̯ spravid ze samej ocele šati - fšetko podere (Jablonové MAL) F. chlob bul mocni jag ociľ (Orkucany SAB) - veľmi silný
oceľový p. oceľ
oceľ ž pružný, pevný kov získaný zo železa kalením: kdo chcze aneb zelezo aneb oczel wažytj, aby z mesku wahu wažyl (ŠŠ 1610); železo wičistene a stwrdnute nekolikrat ocel se zowe (KoB 1666); pec skusuje ocelj pri kaleny (Le 1730); ty moje ostrohy ze samej ocele, nebudú mi chlopkať v šťavníckém kostole (AD 18. st); x. pren nebe zda se nam medďene, Bůh z ocele, tak nenaklonnij (SK 1697) tvrdý, neoblomný, neúprosný F. tento člowek ma žaludek co ocel twrdy (SP 1696) je schopný všetkého, znesie všetko; nereže-li tento důwod newjm, gak bych geg wjce zbrusyl. Dal by se dobre brusýti, kdyby gen ocel měl (FP 1744) o hľadaní protiargumentu; -ný, ový príd 1. zhotovený z ocele: chalybeus: ocelowy (DQ 1629); mezj tym ten ocelowy druot solvuge mercurium a činj ho volatilem (OCh 17. st); limatura chalybis: opilky ocelowe (TT 1745); Jano nosi laiblik na ocelowe gombiky (PUKANEC 1788); chalybe paratus: ocelny (PD 18. st) L. farm elect. chalybeatum: otcelowy letkwář (TT 1745) polotekutý liečebný prípravok; muže se wzjti laxirugjcy oceloweg tinctury tekutého liečivého prípravku červenohnedej farby; wezmi oceloweho laxirugjcyho šaffranu 3 quintliky (HT 1760) hnedého oxidu železitého F. nebo chudoba oceľová reťaz gest w gakíchkoľíw zlosťách (BN 1796) o obmedzujúcom pôsobení 2. obsahujúci oceľ, bohatý na oceľ: kdibi donho (do pekla) spadla hora mramorowa, hora ocelowa, w okamženy gak wosk neb maslo bi se roztopila (MiK 18. st) 3. podobný oceli farbou al. tvrdosťou: gedna tmavozeleneg oceloweg barwy kamizola (Kur 18. st); pren (o srdci) tvrdý, neoblomný; kdibi widel čloweka nie srdca oceloweho, ale telesneho (MK 18. st) P. atpn Ondrey Oczela (v Žiline 1503)