obytný príd. slúžiaci na obývanie, obývací: o. dom, blok, o-á kuchyňa
obytný -ná -né príd.
obytný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s bývaním; určený, slúžiaci al. vhodný na obývanie; v ktorom sa býva: o. dom, blok; obytná budova, miestnosť; obytná štvrť, zóna; podkrovné obytné priestory; obytná plocha dvojizbového bytu; výroba obytných automobilov a prívesov; Súčasťou obytného súboru by mal byť park s kopcom [...]. [ASB 2005]
obytný slúžiaci na obývanie, na bývanie • bytový • obývací: obytný, bytový priestor; prívesné obytné, obývacie vozidlo
obytný príd. určený al. vhodný na bývanie; v ktorom sa býva: o. dom, o-á budova, stavba; o-á štvrť mesta časť mesta, v ktorej sú sústredené domy s bytmi; o-é priestory; o-á kuchyňa v ktorej sa i býva, ktorá slúži i za obývaciu izbu; o-á izba, častejšie obývacia
obytný príd. slúžiaci na obývanie, obývací: V ceu̯ém obitném domie teho nebiu̯o (Malacky)