obyčajný príd.
1. často, pravidelne sa vyskytujúci, nie výnimočný; bežný, zvyčajný, obvyklý, normálny: o-á vec, o. materiál, o. zjav; o. človek z dediny jednoduchý; v odb. názvoch: krt o., višňa o-á
2. expr. očividný, zrejmý, jasný: je to o-á (hnusná) krádež, o. podvod;
obyčajne prísl.: chodieva o. každý deň;
obyčajnosť -i ž.
obyčajnosť -ti ž.
obyčajnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je obyčajné, čo sa nevymyká zaužívaným predstavám, zvyklostiam, pravidlám, čo sa bežne, často vyskytuje, čo nie je ničím zvláštne, výnimočné, jednoduchosť, všednosť, prostota; syn. obvyklosť; op. neobyčajnosť: o. mena, príbehu; o. pracovného dňa; krása každodennej obyčajnosti; mať pocit obyčajnosti; vytŕčať zo sivej obyčajnosti z priemeru; Zachytáva [film] každodennosť a obyčajnosť života, pričom poukazuje na detaily a maličkosti, ktoré ho robia krásnym. [Film 2006] 2. často pl. obyčajnosti ▶ (zdanlivo) obyčajná, bežná, všedná vec, záležitosť: zhovárať sa o obyčajnostiach; túžiť po obyčajnostiach; nekúpil žene žiadnu o.; zázraky toľkých obyčajností, aj to je naša záhrada [E. Farkašová]; Rozdúchavať všelijaké škandály okolo tovární, pivovarov a iných obyčajností – to ich baví. [Sme 1997]
obyčajnosť p. všednosť, prostota
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
všednosť stav, v ktorom sa nevyskytuje nič mimoriadne, osobitné • obyčajnosť • fádnosť: všednosť, obyčajnosť, fádnosť života • jednotvárnosť • monotónnosť: jednotvárnosť, monotónnosť činnosti • hovor. próza: próza dní
1. nie zriedkavo, bežne, často, pravidelne sa vyskytujúci al. používaný, nemajúci zvláštností, bežný, zvyčajný, obvyklý; normálny; nepríznakový: o. vojak (na rozdiel napr. od dôstojníka); písať o-ým písmom (na rozdiel napr. od ozdobného); o-é pero (na rozdiel napr. od plniaceho); o. zjav, úkaz; o. domáci poriadok bežný, zaužívaný; poľnohosp. o. výsev (na rozdiel napr. od krížového); Okrem obyčajných hostí boli tam mnohí občania, ktorí neboli členmi. (Vaj.) Dalo sa (z listu) vycítiť, že to nie je obyčajné zúfalstvo. (Urb.) Báli sa obyčajnej hory. (Ondr.); o-á teplota okolo 20 °C;
zool., bot. v mnohých názvoch živočíchov a rastlín: veverica o-á; lieska o-á; mat. o. zlomok napísaný v tvare a/b;
2. jednoduchý, prostý; priemerný, všedný; hrubý, nekultivovaný: Boli ti azda moji kamaráti veľmi obyčajní? (Gráf) Doviezol sa na obyčajnom furmanskom voze. (Kuk.) Som iba celkom obyčajný ustatý lodiar z prístavu. (Rúf.); hovor. to je o-á lož, o. podvod, o-é cigánstvo zrejmá lož, zrejmý podvod, zrejmé cigánstvo;
obyčajne prísl.
1. vo väčšine prípadov, zvyčajne, spravidla: Oktaváni, ako obyčajne, mnoho hovoria o maturite. (Ráz.) Obyčajne dym za krátko zmizol. (Hor.)
2. všedne, jednoducho; nekultivovane: urobiť niečo len tak o.;
obyčajnosť, -ti ž. zried. všednosť, priemernosť; nekultivovanosť: Svojím duchom prevyšuje všetku obyčajnosť. (Kal.)